znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 243/2012-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny Mochnáčovej, zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí 16. mája 2012   prerokoval   podanie   JUDr.   Juraja   Semana,   predsedu   obchodnoprávneho   kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. KP 4/2012-19, Nobs 44/2012 zo 17. apríla 2012,   označené   ako „Námietka   predpojatosti   voči   sudcom   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky   JUDr.   Ľudmile   Gajdošíkovej,   JUDr.   Ladislavovi   Oroszovi   a   JUDr.   Jánovi Lubymu“ vo   veci   vedenej   na   Ústavnom   súde   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn. IV. ÚS 138/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ľudmila   Gajdošíková,   Ladislav Orosz a Ján Luby n i e   s ú   vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 138/2012.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. apríla 2012 doručené podanie JUDr. Juraja Semana, predsedu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 4/2012-19, Nobs 44/2012 zo 17.   apríla   2012   označené   ako „Námietka   predpojatosti   voči   sudcom   Ústavného   súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci sťažnosti Slovenská konsolidačná, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   138/2012.   Sťažovateľka   v   tomto   konaní   namieta   porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo 16/2010.

Uvedené podanie navrhovateľa bolo napísané v mene predsedu najvyššieho súdu, ktorý bol na ňom podpísaný v zastúpení navrhovateľa.

V   súvislosti   s   námietkou   predpojatosti   vznesenej   proti   sudkyni   ústavného   súdu Ľudmile Gajdošíkovej navrhovateľ vo svojom podaní uviedol: „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto   voľby   Súdnou   radou   Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom na viacerých miestach spochybňuje moju odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných odborných   schopnostiach   a   morálnych   hodnotách.   Prítomnosť   uvedených   objektívnych skutočností opodstatnene vzbudzuje pochybnosti o jej nestrannosti. Tým, že sa opakovane vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich očiach   sudkyňou   nestrannou   a   dôveryhodnou.   Dá   sa   dôvodne   očakávať,   že   na   svojich odmietavých   názoroch   a   postojoch   zotrvá   a   bude   rovnako   negatívne   pristupovať k hodnoteniu   mojej   osoby   aj   v   tomto   prípade.   Považujem   preto   jej   odmietnutie   pre predpojatosť za opodstatnené.“

Svoju   námietku predpojatosti   proti sudcovi ústavného súdu   Ladislavovi Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou zastávania   funkcie   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky.   Z   mnohých   jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA dňa 15. októbra 2000. Ladislav Orosz uviedol, že: „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný.“. V ďalšej správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj   pri   písaní   svojich   výhrad   osobitnému   úradníkovi   OSN   Paramovi   Cumaraswamymu. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“.

Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. Ladislav Orosz spochybnil aj moje osobnostné kvality. V rozhovore pre denník SME dňa 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomu záveru som dospel na základe činnosti   ústavnoprávneho   výboru,   keď   sme   veľmi   často   prichádzali   do   styku   s   pánom Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“.

Sudca   JUDr.   Ladislav   Orosz   verejne   a   nevyberaným   spôsobom   spochybnil   moje odborné a osobnostné kvality. Vzhľadom na to, že ma verejne označil za neschopného vydávať   rozhodnutia   vo funkcii   predsedu Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   dá   sa dôvodne očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať aj k hodnoteniu mojej osoby v tomto prípade. Preto mám dôvodnú obavu o predpojatosti sudcu JUDr. Ladislava Orosza pri   rozhodovaní   o   predmetnej   sťažnosti.   Opodstatnenosť   tejto   obavy   akcentuje   aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2010 I. ÚS 352/2010, ktorým senát   ústavného   súdu   vylúčil   sudcu   ústavného   súdu   JUDr.   Ladislava   Orosza   z   výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS   345/09   vo   vzťahu   k   JUDr.   Štefanovi   Harabinovi   ako   účastníkovi   sťažnosťou napadnutého konania.».

Námietku   predpojatosti   vznesenú   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Jánovi   Lubymu odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k mojej osobe a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať   za   neutrálny,   či   spoločenský,   keď   jeho   povaha   sama   osebe   vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

V závere svojho podania navrhovateľ uviedol, že „Nie je najmenší dôvod domnievať sa, že uvedení sudcovia a sudkyňa svoj odmietavý postoj k mojej osobe zmenili. Naopak. Je dôvodný predpoklad hraničiaci s istotou, že na svojich negatívnych názoroch a postojoch k mojej osobe zotrvajú a bez ohľadu na konkrétne skutočnosti a osobitosti tohto prípadu budú hlasovať v môj neprospech. Žiadam preto ich vylúčenie z konania a rozhodovania v predmetnej veci.“.

Predsedníčka   ústavného   súdu   v   zmysle   rozvrhu   práce   ústavného   súdu   platného od 29. februára 2012 do 28. februára 2013 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   I.   senátu   ústavného   súdu   na   jeho prerokovanie a rozhodnutie.

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   § 28 ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastník konania môže vyhlásiť,   že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie   vo   veci.   Nestranný   súd   poskytuje   všetkým   účastníkom   konania   rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla, že „Ide o opakované uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe, a preto k argumentom, ktoré uplatňuje v námietke predpojatosti voči mojej osobe, považujem za potrebné opakovane uviesť:

Nazdávam   sa,   tak   ako   som   sa   už   v   zásade   k   obdobnej   námietke   JUDr.   Štefana Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument   mojej   predpojatosti   voči   jeho   osobe.   Napokon,   v   rozhodnutí   označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych hodnôt,   na   ktoré   poukazuje,   nenachádza.   Toto   rozhodnutie   ústavného   súdu   je   verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Rovnako   neviem,   z   akého   zdroja   získal   predseda   najvyššieho   súdu   v   súvislosti s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých členov   senátu.   Je   nepochopiteľné,   prečo   chápe   predseda   najvyššieho   súdu   využitie separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom   na   to,   že   mám   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   138/2012   ako predsedníčka IV. senátu a sudkyňa spravodajkyňa v danej veci rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem,   že   som   spôsobilá   a   pripravená   rozhodovať   v   predmetnej   veci   objektívne a nezaujato.“.

Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   predpojatosti   podanej navrhovateľom   uviedol,   že „JUDr.   Štefan   Harabin   odôvodňuje   námietky   predpojatosti proti mojej osobe vznesené v konaniach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012 a sp. zn. IV. ÚS 138/2012 v zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ uplatnené námietky predpojatosti smerujúce proti mojej osobe (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn. IV. ÚS 479/2011, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 449/2011, sp. zn. Rvp 3307/2011, sp. zn. Rvp 4053/2011 a sp. zn. Rvp 2069/2012); podstata jeho argumentácie   spočíva   v   tvrdení,   že   som   sa   v   minulosti   (ako   poslanec   Národnej   rady Slovenskej   republiky)   viackrát   negatívne   vyjadroval   prostredníctvom   médií   k   jeho odbornosti   a   osobnostným   kvalitám,   čo   zakladá   jeho   obavy   z   toho,   že   aj   v   konaniach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012 a sp. zn. IV. ÚS 138/2012 budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených   veciach   som   na   ním   uplatnené   námietky   predpojatosti   reagoval   svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnené námietky predpojatosti považujem za nedôvodné a som vo veciach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 85/2012 a sp. zn. IV. ÚS 138/2012 pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.

Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej   veci,   jej   účastníkom,   ani   k ich zástupcom),   a   preto   sa   necítim   byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom Harabinom   namietaný   pracovný   kolegiálny   vzťah   (údajná   „kolegiálna   previazanosť“) s ostatnými   členmi   senátu   IV.   ÚS   ani   tvrdené   „vnímanie   ich   postojov   k   subjektom zúčastneným   v konaní“   založené   na   jeho   domnienkach   nemôžu   podľa   môjho   názoru predstavovať   relevantné   dôvody   na   moje   vylúčenie   z   výkonu   sudcovskej   funkcie v predmetnej   veci   a   nemožno   z   nich   vyvodiť,   že   by   boli   spôsobilé   mať   vplyv   na   moje nestranné rozhodovanie.».

Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana individuálnych   subjektívnych   práv   (tak tomu   je napr.   pri abstraktnej   kontrole právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľky smeruje proti postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo 16/2010. Uvedenú vec v rámci dovolacieho konania prerokoval a rozhodol o nej dovolací senát, ktorému predsedala sudkyňa JUDr. Anna Marková a ďalšími členmi tohto senátu boli JUDr. Júlia Horská   a JUDr. Darina Ličková (členom uvedeného senátu nebol predseda najvyššieho súdu JUDr. Štefan Harabin, pozn.). Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu najvyššieho súdu bolo rozhodnutie o dovolaní sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob   280/2008   zo   16.   decembra   2009,   ktorým   bolo   rozhodnuté   o   jej   odvolaní   proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10 Cb 238/2002 z 18. júla 2008 vo veci zaplatenia pohľadávky s príslušenstvom z titulu nezaplatenia časti úveru z úverovej zmluvy uzavretej 9. apríla 1990.

Z   tohto   pohľadu   je   potrebné   vnímať   aj   oprávnenie   „zástupcu   účastníka“   podať námietku predpojatosti proti vec prejednávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   138/2012,   najmä   pokiaľ   ide   o   dôvody   uvádzané   v   tejto   námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 138/2012, ktorého osoby sa námietky predpojatosti uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prejednávajúceho dovolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu   (prípadne   jeho   zástupcom),   ktorá   sa   týka   výlučne   vzťahu   namietaných   sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, nebol ani členom dovolacieho   senátu,   ktorý   o   veci   rozhodoval,   a   nepoukázal   na   také   skutočnosti,   ktoré potencionálne   mohli   nejakým   spôsobom   súvisieť   s   predpojatosťou   sudcov   Ľudmily Gajdošíkovej,   Ladislava   Orosza   a   Jána   Lubyho   (členov   IV.   senátu)   vo   veci   ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo 16/2010.

Po   preskúmaní   podnetu   navrhovateľa   I.   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   138/2012.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011). Výrokom   svojho   rozhodnutia   preto   vyslovil,   že   sudcovia   ústavného   súdu   Ľudmila Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby nie sú   vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 138/2012.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012