znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 243/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., S., zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 165/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2008 doručená   sťažnosť   J.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 165/03.

Sťažovateľ uviedol, že je účastníkom označeného konania (v procesnom postavení navrhovateľa), ktoré je vedené od roku 2003, vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Podľa neho dochádza v tomto konaní k prieťahom, pričom poukazuje na to, že „Dvadsať mesiacov po podaní žaloby, bolo dňa 30. 5. 2005 vytýčené pojednávanie, pojednávanie bolo odročené a súd mal ustanoviť znalca na stanovenie hodnoty parciel, ktoré sú predmetom konania. Od tejto doby súd nekonal a nebol ani ustanovený znalec. Sťažovateľ podal 23. apríla 2008 do rúk predsedu Súdu sťažnosť na prieťahy v konaní... V reakcii na sťažnosť na prieťahy v konaní dostal sťažovateľ 23. 5. 2008 odpoveď s označením   Spr.   1562/08...   V   odpovedi   predseda   Súdu   sťažovateľovi   oznámil,   že   jeho sťažnosť je oprávnená, a že Súd naozaj od 30. 5. 2005 nevykonal v konaní žiadne úkony, predseda Súdu na odstránenie prieťahov prijal potrebné opatrenia s tým, že bude osobne sledovať plynulosť konania až do právoplatného skončenia veci...

Sťažovateľovi po obdržaní vyjadrenia predsedu súdu došlo predvolanie na súdne konanie na deň 4. 9. 2008...

Súd od pojednávania dňa 30. 5. 2005 v konaní až dodnes nekonal, počas obdobia piatich rokov urobil Súd v konaní sťažovateľa jediný úkon.“.

Z   uvedených   dôvodov   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol   nálezom, ktorým vysloví, že:

„1. Okresný súd v Bardejove svojím postupom porušil právo J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Bardejove sa prikazuje, aby v konaní č. k. 4C 165/2003 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie za spôsobenú ujmu vo výške 50.000,- Sk ( slovom päťdesiat tisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Bardejove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke JUDr. M. B., B., vo výške 6 712,- Sk (2 x právne úkony po 3 176,- Sk + 2 x režijný paušál po 190,- Sk) na účet... vedený v... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde   v   danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie pred ním.

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľ   podal   4. septembra 2003 okresnému   súdu „Žalobu...   o   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu“.

Pojednávanie   nariadené   na   30.   máj   2005   bolo   odročené   za   účelom   ustanovenia znalca.   Sťažovateľ   podal   23.   apríla   2008   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi okresného súdu. V odpovedi z 23. mája 2008 uznal predseda okresného súdu sťažnosť za dôvodnú   s tým,   že   mu   oznámil   prijatie   potrebných   opatrení   za   účelom   odstránenia prieťahov. Následne bolo nariadené pojednávanie vo veci na 4. september 2008. Sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť 18. júna 2008.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého   mal   sťažovateľ   právo   podľa   § 17   ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v   znení neskorších   predpisov   [platného   do   31.   marca   2005   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe súdov“)]   a od 1. apríla 2005   podľa   § 3   ods. 7   a   § 62   a nasl.   zákona   č. 757/2004   Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov, resp. § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch   a prísediacich   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k názoru, že využitie právneho   prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mal   sťažovateľ   právo   podľa   citovaných ustanovení zákona o štátnej správe súdov a zákona o súdoch, viac ako jeden mesiac pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal   primeranú   lehotu   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal predtým, ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o štátnej správe súdov a zákona o súdoch, takéto formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   sťažovateľom   nemožno   považovať   za   efektívny   postup,   ktorý   by predstavoval   splnenie   podmienky   prípustnosti   sťažnosti   podľa   označeného   ustanovenia zákona o ústavnom súde. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním   sledovaný   cieľ,   ani   k záveru,   že napriek   jeho   využitiu   predseda   okresného   súdu primerane nereagoval a nevyužil príležitosť, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci   v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2008