znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 243/04-6

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Imricha   Oczvirka,   B.,   vo   veci   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 171/94 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 64/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   Imricha   Oczvirka o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra 2004   doručená   sťažnosť   JUDr.   Imricha   Oczvirka,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   171/94 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 64/02 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal 7. septembra 1994 na okresnom súde žalobný návrh „o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a následne o náhradu škody“. Podľa názoru sťažovateľa v rokoch 1996 až 1999 došlo v danej veci na okresnom súde   k zbytočným   prieťahom,   počnúc   rokom   1999   však   už   konajúca   sudkyňa „konala zodpovedne   a plynule   a dňa   12.   9.   2001   vyniesla   kladný   medzitímny   rozsudok.   Ďalšie prieťahy   boli   spôsobené   na   odvolacom   Krajskom   súde   v Bratislave   (...),   ktorý   dodnes nedokázal vec právoplatne ukončiť“.

Na základe uvedených skutočností   sa   sťažovateľ domáhal toho,   aby ústavný súd vyslovil, že v napadnutých konaniach bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, aby prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie   v sume desaťtisíc   slovenských   korún   a tiež,   aby mu boli priznané trovy tohto konania.

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   sťažovateľa   listom z 11. novembra 2004, vyzval aby odstránil nedostatky svojho podania tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, najmä aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy   pripojil   splnomocnenie   pre   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom. Sťažovateľ bol zároveň poučený o tom, že ak uvedené nedostatky jeho podania nebudú odstránené, ústavný súd môže toto podanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť. Sťažovateľ uvedenú výzvu prevzal 24. novembra 2004, avšak do dnešného dňa na výzvu nereagoval, splnomocnenie pre advokáta k svojej sťažnosti nepripojil.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti,   ktoré pre uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde, a keďže sťažovateľ   ani   po   výzve   ústavného   súdu   nepredložil   splnomocnenie   na   jeho zastupovanie advokátom v súlade s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, bolo potrebné túto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2004