znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 242/2012-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny Mochnáčovej, zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí 16. mája 2012 prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. KP 4/2012-18 z 18. apríla 2012 označené ako „Námietka predpojatosti sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr.   Ľudmily   Gajdošíkovej,   JUDr. Ladislava Orosza a JUDr. Jána Lubyho“ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2069/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ľudmila   Gajdošíková,   Ladislav Orosz a Ján Luby n i e   s ú   vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2069/2012.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. apríla 2012 doručené   podanie   JUDr.   Štefana   Harabina,   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 4/2012-18 z 18. apríla 2012 označené ako „Námietka   predpojatosti   sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr.   Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza a JUDr. Jána Lubyho“ vo veci sťažnosti MVDr. Jozefa Žeca (ďalej len „sťažovateľ“) proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „najvyšší   súd“)   vedenej   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   2069/2012.   Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 9 Ndz 8/2011 z 8. decembra 2011 a jemu predchádzajúcim postupom.

Uvedené podanie navrhovateľa bolo napísané na hlavičkovom papieri najvyššieho súdu a podpísané navrhovateľom.

V   súvislosti   s   námietkou   predpojatosti   vznesenej   proti   sudkyni   ústavného   súdu Ľudmile Gajdošíkovej navrhovateľ vo svojom podaní uviedol: „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto   voľby   Súdnou   radou   Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom na viacerých miestach spochybňuje moju odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných odborných   schopnostiach   a   morálnych   hodnotách.   Prítomnosť   uvedených   objektívnych skutočností opodstatnene vzbudzuje pochybnosti o jej nestrannosti. Tým, že sa opakovane vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich očiach   sudkyňou   nestrannou   a   dôveryhodnou.   Dá   sa   dôvodne   očakávať,   že   na   svojich odmietavých   názoroch   a   postojoch   potrvá   a   bude   rovnako   negatívne   pristupovať k hodnoteniu   mojej   osoby   aj   v   tomto   prípade.   Považujem   preto   jej   odmietnutie   pre predpojatosť za opodstatnené.“

Svoju   námietku predpojatosti   proti sudcovi ústavného súdu   Ladislavovi Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s legitimitou zastavania   funkcie   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky.   Z   mnohých   jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú SITA dňa 15. októbra 2000. Ladislav Orosz uviedol, že: „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný.“. V ďalšej správe SITA uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj   pri   písaní   svojich   výhrad   osobitnému   úradníkovi   OSN   Paramovi   Cumaraswamymu. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“.

Okrem mojich odborných schopností sudca JUDr. Ladislav Orosz spochybnil aj moje osobnostné kvality. V rozhovore pre denník SME dňa 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomu záveru som dospel na základe činnosti   ústavnoprávneho   výboru,   keď   sme   veľmi   často   prichádzali   do   styku   s   pánom Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcie,   akou   je   Najvyšší   súd,   a   vyslovil   aj   mnoho   pochybných   právnych   názorov, čo samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“»

Námietku   predpojatosti   vznesenú   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Jánovi   Lubymu odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k mojej osobe a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať   za   neutrálny,   či   spoločenský,   keď   jeho   povaha   sama   osebe   vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

V   závere   svojho   podania   navrhovateľ   uviedol,   že „JUDr.   Štefan   Harabin   je predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je v procesnom postavení v danej veci.   Negatívny   vzťah   menovaných   sudcov k mojej   osobe existuje   nielen   ako   k fyzickej osobe, ale aj ako k predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – teda k štatutárnemu orgánu sťažovateľa. Opodstatnenosť tejto obavy akcentuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR   z   20.   októbra   2010,   I.   ÚS   352/2010,   ktorým   senát   ústavného   súdu   vylúčil   sudcu Ústavného súdu Ladislava Orosza z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom   SR   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   345/09   vo   vzťahu   k   JUDr.   Štefanovi   Harabinovi   –   ako účastníkovi sťažnosťou napadnutého konania.

Cieľom   inštitútu   vylúčenia   sudcu   nie   je   sankcionovanie   osoby   sudcu,   ale zabezpečenie   realizácie   práva   na   spravodlivé   konanie   účastníkov   konania,   ktorého súčasťou   je   aj   právo   na   subjektívne   a   objektívne   nestranný   súd.   Okolnosti   uvedené   vo vzťahu   k sudcovi   JUDr.   Oroszovi   odôvodňujú   vznik   pochybností   objektívnej   povahy o nepredpojatosti sudcu ústavného súdu v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhuje vylúčiť sudcov Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr.   Ladislava   Orosza,   JUDr.   Ľudmily Gajdošíkovej   a   JUDr.   Jána   Lubyho   pre   ich   predpojatosť   z   výkonu   sudcovskej   funkcie v konaní vo veci o sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2069/2012.“.

K svojmu podaniu navrhovateľ pripojil prílohu označenú ako „Monitoring Médií“, v ktorej   následne   uviedol   obsah médiami zverejnených   článkov,   a to:   1. Ústavnoprávny výbor   predvolal   Harabina   (3.   október   2000;   Slovenská   republika;   s.   2;   TASR), 2. Ústavnoprávny   výbor   nerozhodol   o   návrhu   vlády   na   odvolanie   predsedu   najvyššieho súdu Š. Harabina (3. október 2000; Televízna stanica STV 1; Noviny STV; 19.30 h; 2 min; Dobšinský Braňo), 3.Orosz za odvolanie. Harabin odmieta skoršie zvolanie sudcovských rád (4. október 2000; Pravda; s. 2), 4. Ústavný súd odmietol podnet predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Š. Harabina ako neopodstatnený (12. október 2000; Rozhlasová stanica Slobodná Európa; Aktuality, súvislosti, argumenty; 07.11 h; 1,5 min; Gabaľ Peter), 5. Bumerang na Harabinovu hlavu (13. október 2000; Pravda; s. 6; Juraj Handzo), 6. Štefan Harabin   kontra   Slovenská   republika   (16.   október   2000;   Rozhlasová   stanica   Slovensko; Rádiožurnál;   18.00   h;   4,5   min;   Valková   Tamara),   7.   Harabin   vraj   lobuje sám   za   seba (28. október   2000;   Sme;   s.   2),   8. Cumaraswamy   požiadal   parlament,   aby   náležitým spôsobom zhodnotil svoje rozhodnutie v kauze Harabin (30. november 2000; Rozhlasová stanica   Hviezda   FM;   Rozhlasové noviny; 18.30   h; 4   min;   Michelko   R.),   9. Otázka pre Ladislava Orosza, predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. „Vďaka“   Harabinovi   chýbajú   disciplinárne   senáty   (11.   september   2002;   Sme;   s.   8),

10. Otázka pre Ladislava Orosza, bývalého predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Harabin nespĺňa predpoklady na svoju funkciu (6. november 2002; Sme; s. 8), 11. Z výrokov zainteresovaných politikov – právnikov (7. november 2002; Národná obroda; s. 7), 12. Ústavní právnici sa sporia (28. december 2002; Sme; s. 2).

Predsedníčka   ústavného   súdu   v   zmysle   rozvrhu   práce   ústavného   súdu   platného od 29. februára 2012 do 28. februára 2013 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   I.   senátu   ústavného   súdu   na   jeho prerokovanie a rozhodnutie.

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na   neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť   rozhodne iný senát;   odmietnutý   člen   senátu   nehlasuje. Pri   rovnosti   hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie   vo   veci.   Nestranný   súd   poskytuje   všetkým   účastníkom   konania   rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej navrhovateľom uviedla, že „Ide o opakované uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe.

Nazdávam sa, tak ako som sa už k mnohým obdobným námietkam JUDr. Štefana Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

V rozhodnutí označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných   schopností   a   morálnych   hodnôt,   na   ktoré   poukazuje,   nenachádza.   Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť. Osobne som sa k odborným kvalitám a k morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument mojej predpojatosti voči jeho osobe.

Rovnako   neviem,   z   akého   zdroja   získal   predseda   najvyššieho   súdu   v   súvislosti s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých členov senátu, pretože na hlasovaní senátu sa zúčastňujú len jeho členovia a zapisovateľka a výsledky hlasovania sú uložené v zapečatenej obálke.

Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2069/2012 ako členka IV. senátu ústavného súdu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom   najvyššieho   súdu   považujem   za   nedôvodnú   a   oznamujem,   že   som   spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“

Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   predpojatosti   podanej navrhovateľom   uviedol,   že „JUDr.   Štefan   Harabin   odôvodňuje   námietku   predpojatosti proti   mojej   osobe   vznesenú   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Rvp   2069/2012   v   zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ uplatnené námietky predpojatosti   smerujúce   proti   mojej   osobe   (napr.   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn. IV. ÚS 479/2011, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 449/2011, sp. zn. Rvp 3307/2011, sp. zn. Rvp 4053/2011 a sp. zn. IV. ÚS 85/2012 a sp. zn. IV. ÚS 138/2012); podstata jeho argumentácie   spočíva   v   tvrdení,   že   som   sa   v   minulosti   (ako   poslanec   Národnej   rady Slovenskej   republiky)   viackrát   negatívne   vyjadroval   prostredníctvom   médií   k   jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod   sp.   zn.   Rvp   2069/2012   budem   k   jeho   osobe,   resp.   najvyššiemu   súdu,   ktorý   ako štatutárny orgán zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na ním   uplatnené   námietky   predpojatosti   reagoval   svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré   v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnenú námietku predpojatosti považujem za nedôvodnú a som vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2069/2012 pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“

Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej   veci,   jej   účastníkom,   ani   k ich zástupcom),   a   preto   sa   necítim   byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že JUDr. Štefanom Harabinom   namietaný   pracovný   kolegiálny   vzťah   (údajná   „kolegiálna   previazanosť“) s ostatnými   členmi   senátu   IV.   ÚS   ani   tvrdené   „vnímanie   ich   postojov   k   subjektom zúčastneným   v konaní“   založené   na   jeho   domnienkach   nemôžu   podľa   môjho   názoru predstavovať   relevantné   dôvody   na   moje   vylúčenie   z   výkonu   sudcovskej   funkcie v predmetnej   veci   a   nemožno   z   nich   vyvodiť,   že   by   boli   spôsobilé   mať   vplyv   na   moje nestranné rozhodovanie.»

Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana individuálnych   subjektívnych   práv   (tak tomu   je napr.   pri abstraktnej   kontrole právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 9 Ndz 8/2011 z 8. decembra 2011 a jemu predchádzajúcemu postupu. Z obsahu uvedeného uznesenia vyplýva, že v tejto veci najvyšší súd prerokoval a rozhodol v senáte, ktorému predsedala JUDr. Viera Nevedelová, podanie sťažovateľa z 30. novembra 2011, ktorým   vzniesol   námietku   predpojatosti   proti   sudkyni   najvyššieho   súdu   JUDr.   Zuzane Ďurišovej v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 10 Sžr 12/2010. Z rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2011 sp. zn. Spr. 1509/2010 (s. 45) platného v rozhodnom čase vyplýva,   že   prerokovanie   a   rozhodovanie   agendy   zapísanej   v   registri   Rks,   Nds   a   Ndz vo veciach došlých po 15. novembri 2010 vykonáva senát zložený z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej (členom uvedeného senátu nebol predseda najvyššieho súdu JUDr. Štefan Harabin, pozn.). Z   tohto   pohľadu   je   potrebné   vnímať   aj   oprávnenie   „zástupcu   účastníka“   podať námietku predpojatosti proti vec prejednávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod   sp.   zn.   Rvp   2069/2012,   najmä   pokiaľ   ide   o   dôvody   uvádzané   v   tejto   námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom   vedenom   pod   sp.   zn.   Rvp   2069/2012,   ktorého   osoby   sa   námietky   predpojatosti uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prejednávajúceho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych   účastníkov   uvedeného   konania   pred   všeobecným   súdom.   Za   takejto   situácie spravidla   nemôže   obstáť   námietka   predpojatosti   vznesená   predsedom   najvyššieho   súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom   pôvodného   pred   ústavným   súdom   napadnutého   konania,   nebol   ani   členom senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti,   ktoré potencionálne mohli   nejakým   spôsobom   súvisieť   s   predpojatosťou   sudcov   Ľudmily   Gajdošíkovej, Ladislava   Orosza   a   Jána   Lubyho   (členov   IV.   senátu)   vo   veci   ústavného   prieskumu uznesenia   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   9   Ndz   8/2011   z 8.   decembra   2011   a   jemu predchádzajúcemu postupu.

Po   preskúmaní   podnetu   navrhovateľa   I.   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom pod   sp.   zn.   Rvp   2069/2012.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011). Výrokom   svojho   rozhodnutia   preto   vyslovil,   že   sudcovia   ústavného   súdu   Ľudmila Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby nie sú   vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2069/2012.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012