znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 242/06-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. októbra 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Š. K., B. a A. K., B., zastúpenej opatrovníčkou A. D., B., právne zastúpených   advokátom   JUDr.   J.   M.,   K.,   vo   veci   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 40/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 40/01 p o r u š i l základné právo Š. K. a A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Š. K. a A. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po   40   000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   im   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia Š. K. a A. K. v sume 9 392 Sk (slovom deväťtisíctristodeväťdesiatdva slovenských korún) na účet ustanoveného advokáta JUDr. J. M.

4. Okresný súd Bratislava III je p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume   9 392   Sk   (slovom   deväťtisíctristodeväťdesiatdva   slovenských   korún)   na   účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 16. augusta 2006 č. k. I. ÚS 242/06-18 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. K. (ďalej len „sťažovateľ“) a A. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej opatrovníčkou A. D., B. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietali   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 40/01.

Ústavný súd predmetným uznesením zároveň ustanovil sťažovateľom za právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. J. M., K.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou podanou okresnému súdu 12. marca 2001 domáhali vrátenia darov a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy proti žalovanému P. K., B. (ďalej len „žalovaný“). Podľa sťažovateľov okresný súd koná v ich veci   s prieťahmi,   čím   sa   predlžuje   stav   ich   právnej   neistoty   a odďaľuje   právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia   ďalej   uviedli,   že „(...) v   čase   podania   žaloby   mali   dôvodnú   obavu že zomrú,   preto   veľa   krát   žiadali   súd   o ich   výsluch,   aby   bol   zabezpečený   dôkaz   ich výpoveďou pred súdom.

K výsluchu navrhovateľa Š. K. došlo až po 2 rokoch, dňa 24. 06. 2003! Keďže súd rok nekonal navrhovateľka A. K. bola po podaní žaloby o viac ako rok zbavená spôsobilosti na právne úkony – preto vypočutá nebola.

Veľká   psychická   záťaž   z prieťahov   súdu   spôsobuje   zvlášť   navrhovateľovi poškodzovanie zdravia.

Okresnému súdu sme písali mnohé žiadosti, prosby, urgencie, telefonáty – všetko márne.

Dňa 21. 09. 2004 bol vo veci vynesený rozsudok, v zákonnej lehote sme proti nemu podali odvolanie – avšak do dnešného dňa nie je spisový materiál postúpený Krajskému súdu, je nevybavený na Okresnom súde Bratislava 3.

Od podania žaloby 12. 03. 2001 uplynulo takmer 5 rokov. Päťročná lehota na proces iba v I. stupňovom konaní je veľmi dlhá.

Navrhovatelia   oznamujú   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky,   že   upúšťajú od ústneho pojednávania v označenej veci“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľov Š. K. a A. K. na prerokovanie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 3 sp. zn. 9 C 40/01 bolo porušené.

Prikazuje sa, aby Okresný súd Bratislava 3 vo veci sp. zn. 9 C 40/01 konal. Súd priznáva sťažovateľom podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,-Sk.

Súd   priznáva   odmenu   a   náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľa JUDr. J. M., v K. v zmysle ust. § 11 ods. 2 vyhl. 655/04 Z. z.“.

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   JUDr.   T.   M.   listom   č. Spr. 3712/2006 zo 4. septembra 2006 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 25. septembra 2006.

2.1.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že: „Ku   skutkovým okolnostiam uvádzaným v sťažnosti sťažovateľa nemám vecné pripomienky.

Netrvám na ústnom prerokovaní veci.“

2.2.   Právny   zástupca   sťažovateľov   vo   svojom   stanovisku   k vyjadreniu   okresného súdu uviedol, že: „Zo stanoviska Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4. 9. 2006 vo vyššie označenej právnej veci vyplýva, že súd nemá vecné pripomienky k sťažnosti sťažovateľov. Teda súd si je vedomý ťažkej traumy sťažovateľov vzhľadom na ich vek a zdravotný stav a predsa vo veci nekoná tak, aby rozhodol. Lehota od podania žaloby je neprimerane dlhá. Oprávnenosť podanej sťažnosti je tým preukázaná.

Vo   vyššie   označenej   veci   oznamujem,   že   súhlasím   (...)   s tým,   aby   Ústavný   súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 40/01:

- 12.   marec   2001   –   sťažovatelia   sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   domáhali od žalovaného   vrátenia   darov   (nehnuteľností)   a vyslovenia   neplatnosti   kúpnej   zmluvy a súčasne žiadali o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložil zákaz scudziť   nehnuteľnosti,   ktoré   boli   predmetom   napadnutých   darovacích   zmlúv   a kúpnej zmluvy;

-11.   apríl   2001   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zaplatenie   súdneho   poplatku, na predloženie   aktuálneho listu   vlastníctva   ohľadom   sporných   nehnuteľností   (LV   4642) a na predloženie   splnomocnenia   na   ich   zastupovanie   pred   okresným   súdom.   Súčasne okresný súd vyzval príslušný katastrálny úrad na zaslanie LV 4642;

- 19.   apríl   2001   –   sťažovatelia   zaplatili súdny   poplatok   za   žalobu,   predložili   okresným súdom požadované listiny a žiadali nariadenie pojednávania vo veci;

- 23.   apríl   2001   –   okresný   súd   vydal   predbežné   opatrenie,   ktorým   žalovanému zakázal scudziť   nehnuteľnosti   zapísané   na   LV   4642,   ktoré   boli   predmetom   žaloby, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci;

- 3. máj 2001 – žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení;

- 15.   máj   2001   –   odvolanie   žalovaného   bolo   doručené   splnomocnenému   zástupcovi sťažovateľov za účelom zaujatia stanoviska;

- 21.   máj   2001   –   splnomocnený   zástupca   sťažovateľov   nahliadol   do   spisu   a prevzal si prílohy k odvolaniu;

- 22. máj 2001 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko sťažovateľov k odvolaniu;

- 11. jún 2001 – spis bol zaslaný Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní žalovaného;

- 22. jún 2001 – spis bol doručený krajskému súdu;

- 25. jún 2001 – splnomocnený zástupca sťažovateľov žiadal o urýchlené vykonanie dôkazu vypočutím sťažovateľov z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu najmä sťažovateľa;

- 31. júl 2001 – krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co 264/01 potvrdil uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení z 23. apríla 2001;

- 7. september 2001 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 14.   september   2001   –   okresný   súd   doručoval   uznesenie   krajského   súdu   účastníkom konania;

- 24.   september   2001   –   splnomocnený   zástupca   sťažovateľov   žiadal   o nariadenie pojednávania;

- 10. december 2001 – splnomocnený zástupca sťažovateľov žiadal o zabezpečenie dôkazu výsluchom sťažovateľov;

- 15. január 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. marec 2002;

- 4.   marec   2002   –   splnomocnený   zástupca   sťažovateľov   oznámil   okresnému   súdu, že na okresnom   súde   prebieha   konanie   o pozbavenie   spôsobilosti   na   právne   úkony sťažovateľky pod sp. zn. 25 Nc 1112/01;

- 11.   marec   2002   –   po   vypočutí   splnomocneného   zástupcu   sťažovateľov   a žalovaného okresný súd uznesením konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 25 Nc 1112/01 (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. apríla 2002);

- 15.   júl   2002   –   splnomocnený   zástupca   sťažovateľov   žiadal   o pokračovanie   v konaní a súčasne predložil okresnému súdu rozsudok č. k. 25 Nc 1112/01-32 z 18. apríla 2002 (právoplatný 13. mája 2002), ktorým bola sťažovateľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony   a tiež   uznesenie   sp.   zn.   38   P   51/02   z 2.   júla   2002,   ktorým   bola   sťažovateľke ustanovená za opatrovníčku jej dcéra A. D. (ďalej len „opatrovníčka“);

- 26. júl 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. október 2002;

- 17. október 2002 – splnomocnený zástupca sťažovateľov zaslal okresnému súdu „dodatok č. 1 k žalobe“;

- 30. október 2002 – okresný súd na pojednávaní uznesením pripustil rozšírenie žalobného návrhu (aj o neplatnosť závetu spísaného sťažovateľkou) a po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 11. december 2002 za účelom predloženia originálov odstúpenia od   kúpnej   zmluvy   splnomocneným   zástupcom   sťažovateľov   a súčasne   sťažovatelia   boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírený žalobný návrh;

- 5. november 2002 – žalovaný zaslal okresnému súdu listinné dôkazy;

- 7. november 2002 – okresný súd oznámil účastníkom konania, že pojednávanie nariadené na 11. december 2002 sa odročuje na neurčito z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu;

- 13. január 2003 – splnomocnený zástupca sťažovateľov zaslal okresnému súdu „dodatok č. 2 k žalobe“;

- 15. január 2003 – okresnému súdu bolo doručené písomné stanovisko žalovaného k sporu;

- 30. január 2003 – splnomocnený zástupca sťažovateľov žiadal o nariadenie pojednávania a vykonanie dokazovania vo veci;

- 16. máj 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. jún 2003;

- 16. jún 2003 – splnomocnený zástupca sťažovateľov oznámil, že netrvá na „dodatku č. 2 k žalobe“;

- 24. jún 2003 – po vypočutí sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na 30. september 2003;

- 30. september 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu odročené na 27. november 2003;

- 27. november 2003 – po vypočutí žalovaného bolo pojednávanie odročené na 29. január 2004 za účelom ďalšieho dokazovania;

- 19. január 2004 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie opatrovníčky sťažovateľky k výpovedi žalovaného na pojednávaní 27. novembra 2003;

- 29. január 2004 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu odročené na 16. marec 2004;

- 16. marec 2004 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu odročené na 27. apríl 2004;

- 27.   apríl   2004   –   po   vypočutí   svedkyne   bolo   pojednávanie   odročené   na   1.   jún   2004 za účelom ďalšieho dokazovania;

- 28. apríl 2004 – žalovaný predložil okresnému súdu písomné vyjadrenie k sporu;

-   24.   máj   2004   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   písomné stanovisko   splnomocneného zástupcu   sťažovateľov   k výpovedi   svedkyne   na   pojednávaní   27.   apríla   2004   a písomné doplnenie výpovede sťažovateľa k jeho výpovedi z 24. júna 2003;

- 1.   jún   2004   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   zákonného   sudcu   odročené na 4. september 2004;

- 14. september 2004 – po vypočutí svedka bolo pojednávanie odročené na 21. september 2004 za účelom prednesenia záverečných rečí účastníkmi konania;

- 16.   september   2004   –   splnomocnený   zástupca   sťažovateľov   zaslal   okresnému   súdu písomne záverečné vyjadrenie k sporu;

- 21.   september   2004   –   okresný   súd   vyhlásil   vo   veci   rozsudok,   ktorým   žalobný   návrh sťažovateľov v celom rozsahu zamietol;

- 1. december 2004 – splnomocnený zástupca   sťažovateľov podal sťažnosť na prieťahy v konaní, pretože im ešte nebol doručený rozsudok z 21. septembra 2004;

- 8. marec 2005 – sťažovateľovi a opatrovníčke bol doručený rozsudok;

- 6.   apríl   2005   –   sťažovatelia   podali   odvolanie   proti   rozsudku,   ktoré   doplnili   podaním doručeným okresnému súdu 31. augusta 2005;

- 12. október 2005 – splnomocnený zástupca sťažovateľov žiadal o vylúčenie zákonného sudcu okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania veci;

- 19. október 2005 – splnomocnený zástupca sťažovateľov žiadal o odstránenie prieťahov v konaní;

- 7. november 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a žalovaného na vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľov;

- 11. november 2005 – okresnému súdu bola doručená žiadosť splnomocneného zástupcu sťažovateľov a opatrovníčky na oslobodenie od súdnych poplatkov;

- 18. november 2005 – právny zástupca žalovaného sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľov;

- 6. december 2005 – okresný súd uznesením priznal sťažovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov v odvolacom konaní;

- 10. marec 2006 – spis bol predložený krajskému súdu na konanie o odvolaní sťažovateľov zo 6. apríla 2005.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   odvolacie   konanie   je   krajským   súdom   vedené pod sp. zn.   9   Co   115/06   a dosiaľ   nie   je   skončené   (krajský   súd   nariadil   pojednávanie na 19. október 2006).

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 40/01 o žalobe sťažovateľov na vrátenie daru, neplatnosť kúpnej zmluvy a neplatnosť závetu spísaného sťažovateľkou, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila na tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o určení neplatnosti kúpnej zmluvy a vrátenia darov môže v danej veci predstavovať určitý stupeň   zložitosti   súvisiaci   napr.   v súvislosti   s   pozbavením   spôsobilosti   sťažovateľky na právne   úkony   počas   konania.   Doterajší   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   však ústavný nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľov.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a konštatuje, že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný   alebo   nevykazoval   relevantnú   procesnú činnosť v období:

- od 7. septembra 2001 – do 15. januára 2002, t. j. viac ako 4 mesiace;

- od 7. novembra 2002 – do 16. mája 2003, t. j. viac ako 6 mesiacov;

- od 27. novembra 2003 – do 27. apríla 2004, t. j. 4 mesiace;

- od   21.   septembra   2004   –   do   8.   marca   2005,   t. j.   viac   ako   5   mesiacov   (doručovanie rozsudku);

- od 6. apríla 2005 – do 7. novembra 2005, t. j. viac ako 7 mesiacov.

Okresný   súd   teda   počas   viac   ako   dvoch   rokov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   počas   napadnutého súdneho   konania   nachádzali,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovaných článkoch   ústavy   a   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľov na prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu v predmetnej veci už okresný súd vo veci meritórne rozhodol a vec sa nachádzala na krajskom súde (odvolacie konanie), nepripadalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   sa   domáhali   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške   100 000   Sk,   ktoré   zdôvodnili   aj   tým,   že   zdĺhavosť   konania   okresného   súdu v napadnutom konaní nepriaznivo vplýva na ich zdravotný stav a psychickú pohodu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľom   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím na neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané priznať vo výške po 40 000 Sk pre každého zo sťažovateľov, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom za dva účelne vynaložené úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu) vo   výške   4   368   Sk   a dvojnásobok   režijného paušálu vo výške 328 Sk, t. j. 4 696 Sk, čo u dvoch sťažovateľov predstavuje spolu celkovú sumu   9 392   Sk v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2006