znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 241/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2013 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   S.   B.,   J.,   vo   veci   namietaného porušenia   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 210/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. S. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára 2013 doručená sťažnosť Ing. S. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 210/2012.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že «... namieta porušenie základného práva podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd... postupom Okresného   súdu   Senica,   v   exekučnom   konaní   vedenom,   pod   sp.   zn.   9   Er   210/2012/EX 400/2012/ o zaplatenie pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva ako aj trov exekúcie celkom v sume 419,89.- eur...

Dňom 10. mája 2012 je sťažovateľovi doručené Upovedomenie o začatí exekúcie EX 400/2012,   voči   ktorému,   povinný   /sťažovateľ/   podal   v   zákonnej   lehote   námietky s poukazom,   na   nevykonateľnosť   exekúcie   pre   riadny   opravný   prostriedok   Dovolanie, v sústave všeobecných súdov, zároveň i s požiadaním, jej zastavenia pre jej neprípustnosť... Sťažovateľ osobne dňom 19. 11. 2012 podal podnet k disciplinárnemu stíhaniu a pre prieťahy v konaní justičného pracovníka, vyplývajúce z jeho svojvoľného konania Predseda okresného súdu skonštatoval opodstatnenosť „sťažnosti“...

Postup okresného súdu okrem zjavnej nečinnosti a neplnenia zákonnej povinnosti, je poznačený aj neefektívnosťou a má priamy dopad na kvalitu dodržania základného práva sťažovateľa, prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.».

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1./ Právo sťažovateľa na prerokovanie záležitosti v primeranej, lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní pod sp. zn. 9 Er 210/2012 porušené bolo

2./ Okresnému súdu Senica prikazuje v konaní pod sp. zn. 9 Er 210/2012 konať bez zbytočných prieťahov

3./ Priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume. 1. 500.- eur, ktoré je Okresný súd Senica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

4./ Okresný súd Senica je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume... včítane   trov   právneho   zastúpenia   advokátom   na   jeho   účet.   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   každý   má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

7. Predmetom konania pred všeobecným súdom je exekučné konanie vedené proti sťažovateľovi   o   vymoženie   pohľadávky   vo   výške   336,49   €   s   príslušenstvom,   ktoré   je vedené pod sp. zn. 9 Er 210/2012, EX 400/2012 z titulu vykonateľného rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 C 117/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd) sp. zn. 9 Co/177/2011.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky   voči   zodpovedným   osobám   dôsledky“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľ doručil okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní 19. novembra 2012, ktorú predseda okresného súdu uznal v liste sp. zn. 1537/2012 zo 22. novembra 2012. V tejto súvislosti predseda okresného súdu prijal   konkrétne   opatrenia   na   nápravu   spočívajúce   v   upozornení   adresovanom   vyššej úradníčke „...   na   riadne   a   včasné   plnenie   služobných   úloh.   Vybavovanie   veci   budem sledovať, aby nedošlo k prieťahom v konaní.“.

12.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   podanie   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu (19. novembra 2012) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (17. januára 2013) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať,   ak by predseda   okresného súdu   dostal   primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).

13.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

14. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

15.   Nad   rámec   veci   ústavný   súd   dodáva,   že   predmetné   exekučné   konanie   proti sťažovateľovi začalo 5.   marca 2012 na okresnom   súde a do   podania ústavnej sťažnosti trvalo   necelých   10   mesiacov.   Okresný   súd   priebežne   konal   vo   veci,   keď   po   doručení námietok proti exekúcii 22. mája 2012 si vyžiadal vyjadrenie oprávneného k námietkam sťažovateľa a urobil dopyt na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),   či   bola odložená vykonateľnosť   rozsudku   okresného súdu   sp.   zn. 4 C 117/2010 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co/177/2011. Odpoveď z najvyššieho súdu došla   okresnému   súdu   21. decembra   2012.   Okresný   súd   9.   januára   2013   sťažovateľovi oznámil, že nebol povolený odklad vykonateľnosti napadnutých rozsudkov okresného súdu a krajského súdu.

16. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2013