znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 241/05-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti K., so sídlom B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1427/2004 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   35   Er   1427/2004 p o r u š i l   základné   právo   spoločnosti   K.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Spoločnosti   K., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 10 000 Sk   (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Spoločnosti K., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom   päťtisíc   tristodva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. F., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 3. novembra 2005 č. k. I. ÚS 241/05-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   K.,   so sídlom   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr. J.   F.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1427/2004.

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde 19. marca 2004 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý okresný súd vydal 13. apríla 2004. Po nadobudnutí   právoplatnosti   a vykonateľnosti   tohto   rozhodnutia   podala   sťažovateľka   na príslušnom exekútorskom úrade návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd 4. novembra 2004 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný 7. februára 2005 podal námietky proti exekúcii, ktoré 16. februára 2005 postúpil exekútor okresnému súdu na rozhodnutie. Okresný   súd „...   dodnes   o   námietkach   –   napriek   opakovaným   návštevám   v spisovej kancelárii, telefonických žiadostiach o informáciu k stavu konania a taktiež sťažnosti na postup súdu podanej predsedovi OS Bratislava III z 19. 7. 2005... nerozhodol“. Uvedený postup okresného súdu považuje sťažovateľka za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva, priznal jej finančné zadosťučinenie „vo výške 10 000 Sk“ a náhradu trov konania..

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho poverenou predsedníčkou, podaním sp. zn. Spr 4074/2005 z 22. marca 2006, v ktorom však nezaujal stanovisko k dôvodnosti podanej sťažnosti. Z uvedeného dôvodu sťažovateľka v podaní z 3. apríla 2006 vyslovila len súhlas s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania a vykonala špecifikáciu uplatnených trov konania.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s predloženým   dokumentačným   materiálom   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu sp. zn. 35 Er 1427/2004   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania v posudzovanej veci:

Exekútorský úrad M. - súdny exekútor Ing. Š. H. (ďalej len „exekútor“) 27. októbra 2004   požiadal   vo   veci   sp.   zn.   EX   00293/2004   okresný   súd   o udelenie   poverenia   na vykonanie   exekúcie   oprávneného   (sťažovateľky)   proti   V.   N.   (ďalej   len   „povinný“)   na základe   exekučného   titulu,   platobného   rozkazu   č. 40 Ro 1121/04   z 13.   apríla   2004   (na zaplatenie 125 189 Sk s príslušenstvom) a uznesenia sp. zn. 16 C 102/04 z 10. augusta 2004 vydaného okresným súdom (na zaplatenie náhrady trov konania v sume 16 741 Sk).Okresný   súd „Poverením   č.   5103   032950“ poveril   4.   novembra   2004   exekútora vymožením uloženej povinnosti. Poverenie bolo doručené exekútorovi 12. novembra 2004.Povinný 7. februára 2005 podal okresnému súdu námietky voči exekúcii a odvolanie proti výroku rozhodnutia o trovách konania.

Exekútor 16. februára 2005 predložil exekučný spis okresnému súdu na rozhodnutie o námietkach.

Sťažovateľka 16. februára 2005 predložila okresnému súdu vyjadrenie k námietkam povinného.

Okresný súd 13. septembra 2005 vyzval povinného na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietky.

Povinný 6. októbra 2005 požiadal okresný súd „o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku“.

Okresný   súd   5.   decembra   2005   uznesením   č.   k.   35   Er   1427/04-35,   Ex   293/04 námietky   povinného   zamietol   (uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   11.   decembra   2005, právnemu zástupcovi sťažovateľky bolo doručené 7. decembra 2005).

Súdny spis sp. zn. 35 Er 1427/04 bol 29. marca 2006 doručený ústavnému súdu na nahliadnutie.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2. Poverená predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení, ako to už bolo vyššie uvedené, nezaujala k opodstatnenosti sťažnosti stanovisko.

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre naplnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.   Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1427/2004, ktorého je sťažovateľka účastníkom, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosti posudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že skutková a ani právna zložitosť posudzovanej veci nebola príčinou dĺžky konania (a aj postupu) okresného súdu v predmetnej veci.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, t. j. správania sťažovateľky v predmetnom konaní,   ústavný   súd   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   významnou   mierou   predĺžili priebeh konania a ktorých následkom by boli zbytočné prieťahy v konaní.

3.3.   Ústavný   súd   ďalej   skúmal   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľkou namietaného porušenia označeného základného práva.

Na   základe   posúdenia   postupu   okresného   súdu   vyplývajúceho   zo   súdneho   spisu sp. zn. 35 Er 1427/2004 ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol od 16. februára 2005 (vyjadrenie sťažovateľky k „námietkam“) do 5. decembra 2005 (uznesenie o zamietnutí námietky povinného), t. j. v trvaní vyše 9 mesiacov, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda za toto obdobie (okrem vyzvania povinného na zaplatenie súdneho poplatku za   vznesené   námietky   13.   septembra   2005)   neboli   vykonané   vo   veci   žiadne   úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádzala. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk „Pre výraznú intenzitu zásahov do práv sťažovateľa ako aj dĺžku ich trvania (...)“. Keďže iba   konštatovanie   porušenia   označeného   základného   práva   nie   je   dostatočným zadosťučinením   pre   sťažovateľku,   ústavný   súd   uznal   za   dôvodné   priznať   jej   finančné zadosťučinenie v ňou požadovanej výške, t. j. v sume 10 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom. Advokát   vykonal   dva   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania a písomné   podanie   (sťažnosť)   z   27.   septembra   2005.   Odmena   za   jeden   úkon   právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 z výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za dva úkony právnych služieb) 5 302 Sk. Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2006