znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 240/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejJUDr.   Darinou   Solárovou,   Škultétyho   1357/3,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušeniazákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právana   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.5 Co 557/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   vecinamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom podsp. zn. 5 Co 557/2013.

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka „... napáda postup prvostupňového, odvolacieho súdu a súdu Najvyššieho, pretože sa domnieva, že svojím postupom jej odňali právo na spravodlivý súdny proces garantované čl. 47 - 48 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva   alebo   ich   diskriminovať   pri   jeho   uplatňovaní,   ale   obsahom   tohto   práva   je   aj relevantné konanie súdov....

...   tvrdí,   že   postupom   súdu   prvého   stupňa   jej   bolo   odňaté   právo   na   riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a bola porušené povinnosť dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie. To vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.“.

3.   Ako   ďalej   sťažovateľka   s poukazom   na   skutkové   okolnosti   prípadu   uvádza,„... rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 17 C 324/2012 z 4. júna 2012 súd žalobu sťažovateľky o určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vedeným na - k bytu

so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 93/100000-in, zamietol....

Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 557/2013 18. marca 2014 rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal....

Krajský   súd   v   Košiciach,   ako   súd   odvolací,   sa   nevysporiadal   s   nedostatočným odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v otázke prevodu nehnuteľností a kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti. Krajský súd v Košiciach sa nevysporiadal ani s návrhom sťažovateľky na vykonanie dôkazov - výsluchu svedkov, ktoré nemohla nie z vlastnej viny v konaní pre súdom prvého stupňa navrhnúť. A to aj napriek tomu, že význam ich výpovede pre vec samu odvolaciemu súdu dostatočným spôsobom odôvodnila. Odvolací súd porušil svoju povinnosť dostatočne odôvodniť   svoje   rozhodnutie.   To   vyplýva aj   zo   základného   práva   na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli v konaní riadne vypočuté.

Podľa názoru sťažovateľky jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Správnemu postupu odvolacieho súdu by totiž zodpovedalo, keby bol doplnil dokazovanie vykonaním navrhnutých výsluchov a to buď na odvolacom pojednávaní alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa s vytvorením možnosti účastníkov sa k nemu vyjadriť alebo aby v odôvodnení svojho rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré nie je potrebné tento dôkaz vykonať....

NS SR uznesením z 10. marca 2015 sp. zn. 8 Cdo 343/2014 dovolanie sťažovateľky odmietol. Okrem iného uviedol, že dovolacím dôvodom nie je ani namietanie faktu, že odvolací súd nevypočul svedkov, ktorých v odvolacom konaní sťažovateľka vypočuť navrhla. To   NS   SR   odôvodnil   tým,   že   súd   nie   je   viazaný   návrhmi   účastníkov   na   vykonanie dokazovania   a   že   nie   je   povinný   vykonať   všetky   dôkazy   /str.   10,   ods.   2   napádaného uznesenia NS SR/.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil tentonález: „I.   Krajský   súd   Košice,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Co   557/2013   porušil základné právo sťažovateľky zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, lebo jej odňal   možnosť   konať   pred   súdom   a   porušil   právo   sťažovateľky   na   spravodlivé   súdne konania podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

II. Ústavný súd SR rozhodnutie oboch súdov zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. III. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice I je povinný vyplatiť sťažovateľke trovy právnych služieb vo výške 284,08   €   /2   x   134   €   +   2   x   8,04   €/   na   účet   právnej   zástupkyne   sťažovateľky č. ú.:20248476/6500.“

II.

5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.

8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriektomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátkou, nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovanéhonávrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1zákona o ústavnom súde.

9. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosťústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdomz hľadiska   požiadavky   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom   na uvedené   môžeústavný   súd   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petite   svojejsťažnosti, a vo vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorý   označil   za   porušovateľa   svojich   práv(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

10.   Podľa   § 20   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

11.   V zmysle   ustanovenia   § 50   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušilizákladné práva alebo slobody,

c) proti komu smeruje.

12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde).

13.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľkou   predložená   sťažnosťneobsahuje   návrh   rozhodnutia   vo   veci   samej   (petit),   ktorého   vydania   sa   sťažovateľkaod ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určitoa zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   na rozhodnutieústavného   súdu   v   uvedenej   veci.   Formulácia   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   jeneúplná a v kontexte obsahu sťažnosti nezrozumiteľná. Sťažovateľka sa v petite sťažnosti(bod 4) domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Co   557/2013   (pričom   samotné   jehorozhodnutie z 18. marca 2014 v petite neuvádza), ako i zrušenia bližšie neoznačených dvochrozhodnutí nekonkretizovaných všeobecných súdov bez ich bližšej špecifikácie (t. j. bezuvedenia,   o aké   konkrétne   rozhodnutie   toho-ktorého   všeobecného   súdu   ide),   pričomv predmetnej veci konali a rozhodovali nielen okresný súd (prvostupňový) a krajský súd(odvolací),   ale   tiež   Najvyšší   súdu   Slovenskej   republiky   (dovolací).   Navyše   vo   vzťahuk týmto   (neoznačeným)   súdom   sťažovateľka   následne   v petite   sťažnosti   ani   nežiadaladeklarovanie   porušenia   ňou   označených   práv.   Sťažovateľka   rovnako   žiada   i priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 eur a náhradu trov konania zo stranyOkresného   súdu   Košice   I,   avšak   predmetný   okresný   súdu   v petite   ústavnej   sťažnostiexplicitne vôbec neuvádza.

Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde však je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnostipodanej   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   a svojím   rozhodnutím   vyslovil,   že   právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobodyuvedené   v druhej   hlave   ústavy   alebo   ľudské   práva   a   základné   slobody   vyplývajúcez príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo uvedené,v petite sťažnosti sťažovateľky obsiahnutá (bod 5).

14. V neposlednom rade ústavný súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocneniena zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnenísa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súdv zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom inštitútusplnomocnenia   je,   že   sa   udeľuje   inej   osobe   v   rozsahu   vymedzenom   splnomocniteľom,pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu hosplnomocnená osoba zastupuje.

V   naznačenom   rozsahu   splnomocnenie   doručené   sťažovateľkou   spolu   s ústavnousťažnosťou vykazovalo vadu neurčitosti, pretože v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa(v konaní pred ústavným súdom) týka.

15. Z toho vyplýva, že ústavný súd z obsahu podania nemôže posúdiť ani otázkusvojej právomoci, do ktorej nepatrí ochrana pred nezákonnosťou, ale len pred neústavnýmpostupom a rozhodnutím orgánov verejnej moci.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že návrh na rozhodnutie vo veci samejv predloženej sťažnosti nezodpovedá právomociam ústavného súdu vo vzťahu ku konaniamo sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

16. Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať aj predpokladyprípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a napokon aj otázku jejprípadnej   zjavnej   neopodstatnenosti.   Súčasne   taký   návrh   neumožňuje   ústavnému   súduvymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3zákona o ústavnom súde). Tieto procesné predpoklady sa skúmajú jednotlivo a konkrétnevo vzťahu   ku každému   napádanému   rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu   a návrhna rozhodnutie   vo   veci   samej   vymedzený   v sťažnosti   sťažovateľky   z   11.   mája   2015   tov celom rozsahu nerešpektuje.

17.   Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísanýchnáležitostí,   aký   vyplýva   z podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať   z úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania(IV. ÚS 409/04).

18.   Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne   zastúpeniesťažovateľky   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také   nedostatky   náležitostí   predpísanýchústavou   a zákonom   o ústavnom   súde,   že   nie   je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   lenprocesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   ju   z uvedeného   dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšíminávrhmi sťažovateľky.

19. Ústavný súd k dôvodom odmietnutia sťažnosti sťažovateľky nad rámec uvedenéhododáva, že v rozsahu sťažovateľkou namietaných nosných dôvodov – vo vzťahu k v petitevymedzenému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 557/2013 –navyše nezistil ani arbitrárnosť a ani zjavnú neopodstatnenosť prijatých právnych záverov zostrany   krajského   súdu   a ani   taký   výklad   a aplikáciu   príslušných   ustanovení   zákona   č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v okolnostiach danejveci, ktorým by krajský súd zásadne poprel ich účel a význam.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015