znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 240/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. K. Ž., T., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 136/2010 a jeho uznesením z 9. februára 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o.,   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2011   doručená   sťažnosť   spoločnosti   K.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného   porušenia   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Cdo 136/2010 a jeho uznesením z 9. februára 2011.

2.   Zo   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľka   bola žalobcom   v konaní   o nariadenie   predbežného   opatrenia   a zabezpečenia   dôkazov   proti žalovanému R., B., vedenom na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 137/2009. Okresný súd uznesením č. k. 8 C 137/2009-26 z 13. novembra 2009 návrh sťažovateľky „v celom rozsahu“ zamietol. Okresný súd ďalším uznesením (č. k. 8 C 137/2009-36)   z 28.   decembra   2009   uložil   sťažovateľke   povinnosť   zaplatiť   súdny poplatok   za   odvolanie.   Na   odvolanie   sťažovateľky   zo   4.   decembra   2009   Krajský   súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 7 Co 23/2010, 7 Co 24/2010 z 27. januára 2010 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu. Proti uzneseniu krajského súdu podala   sťažovateľka   okresnému   súdu   10.   marca   2010   dovolanie,   ktoré   najvyšší   súd uznesením   sp.   zn.   6   Cdo   136/2010   z 9. februára   2011   podľa „§   243b   ods.   5   O.   s.   p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol“. Predmetné uznesenie bolo doručené okresnému súdu 23. februára 2011.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„...   Základné   právo   spoločnosti   K.   s.   r.   o.   na   súdne   konanie   voči   porušeniu písomného   záväzku   chrániaceho   vlastnícke   práva   a   právo   na   ochranu   dobrého   mena a povesti sťažovateľa pred nezávislým a zákonom ustanoveným súdom v zmysle čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, bolo porušené uznesením 6 Cdo 136/2010 Najvyššieho súdu SR z 09. februára 2011.

... Základné právo spoločnosti K. s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1 Európskeho   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   boli   porušené uznesením 6 Cdo 136/2010 Najvyššieho súdu SR z 09. februára 2011.

... Uznesenie 6 Cdo 136/2010 Najvyššieho súdu SR z 09. februára zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

... Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti K. s. r. o. trovy konania v sume 434 € (slovom štyristotridsaťštyri eur) na účet advokáta JUDr. K. Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že namietané rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 136/2010 z 9.   februára   2011   bolo   doručené   žalovanému   4.   marca   2011   a právnemu   zástupcovi sťažovateľky 7. marca 2011.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Predmetom   posudzovanej   sťažnosti   je   už   uvedené   tvrdenie   sťažovateľky,   že postupom najvyššieho súdu v označenom konaní a jeho uznesením z 9. februára 2011 došlo k porušeniu základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

9.   Sťažnosťou   napadnuté   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   nadobudlo   právoplatnosť jeho doručením právnemu zástupcovi sťažovateľky 7. marca 2011. Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 13. mája 2011, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok (pre jej oneskorené podanie), ústavný súd nemal dôvod (a ani oprávnenie) zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011