znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 240/08- 29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   augusta   2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. M. ml., H., zastúpeného M. M. st., a sťažnosť M. M. st., T., zastúpených advokátkou JUDr. D. H., B. B., ktorou namietajú

- porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 4 Dohovoru o právach   dieťaťa   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   a postupom   Okresného   súdu Michalovce   (v konaní   vedenom   v súčasnosti   Okresným   súdom   Michalovce   pod   sp.   zn. 4 P 133/08),

-   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12 CoP 11/08-931 zo 6. marca 2008,

-   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 4 Dohovoru o právach   dieťaťa   uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   15   CoP/9/08 z 5. marca 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. ml. a M. M. st. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2008 doručená sťažnosť M. M. ml., H., zastúpeného M. M. st. (ďalej len „maloletý sťažovateľ“), a sťažnosť M. M. st., T. (ďalej len „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. D. H., B. B., ktorou namietajú

- porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods.   1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 4 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor o právach dieťaťa“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej aj „okresný súd“) a postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom v súčasnosti Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 4 P 133/08,

- porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 3 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa   uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k. 12 CoP 11/08-931 zo 6. marca 2008 (ďalej aj „uznesenie zo 6. marca 2008“),

- porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 4 dohovoru o právach dieťaťa uznesením krajského súdu sp. zn. 15 CoP/9/08 z 5. marca 2008 (ďalej aj „uznesenie z 5. marca 2008“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú talianski štátni občania. Sťažovateľ je otcom maloletého sťažovateľa a spolu s jeho matkou žil ako druh a družka v spoločnej domácnosti do roku 2001. Sťažovateľ s matkou maloletého sťažovateľa po ich rozchode v roku 2001 uzavrel ústnu dohodu, podľa ktorej mal maloletý sťažovateľ naďalej bývať u svojej matky s tým, že sťažovateľ bude mať právo pravidelne a často ho navštevovať. V priebehu roka 2006   došlo   u matky   k viacerým   životným   zmenám,   ktoré   sa   bezprostredne   dotýkali maloletého sťažovateľa. Uvedenú ústnu dohodu týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv   a povinností   k maloletému   sťažovateľovi   už   nebolo   možné   zo   strany   jeho   matky „pôvodne dohodnutým spôsobom a v pôvodne dohodnutom rozsahu dodržiavať“.

Matka maloletého sťažovateľa v reakcii na skutočnosť, že „začal prezentovať svoj postoj zostať žiť so sťažovateľom v II. rade, svojím otcom, v T.“, podala 2. augusta 2006 okresnému súdu návrh na začatie konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému sťažovateľovi, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 5 P 427/06. Z rovnakého dôvodu podal   sťažovateľ   4.   augusta   2006   v T.   návrh   na   predbežné   opatrenie,   ktorým   by   bol maloletý sťažovateľ dočasne zverený do jeho starostlivosti.

V uvedenom konaní vo veci samej boli do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu uskutočnené dve pojednávania. Prvé z nich sa uskutočnilo 22. novembra 2006, následne bolo v predmetnej veci nariadené znalecké dokazovanie skončené predložením znaleckého posudku   z   27.   februára   2007.   Okresný   súd   ďalšie   pojednávanie   uskutočnil   až   o šesť mesiacov 22. augusta 2007, pričom počas tejto doby nastali u maloletého sťažovateľa i jeho matky podstatné zmeny, v dôsledku ktorých sťažovateľ podaním z 20. augusta 2008 navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Ostatné pojednávanie okresný súd odročil bez nariadenia   nového   pojednávania.   Podaním   z 30.   augusta   2007   sťažovateľ   predložil okresnému súdu otázky na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením č. k. 5 P 427/2006-577 z 13. septembra 2007 „bez toho, aby v predmetnej veci nariadil dokazovanie alebo vo veci rozhodol, preniesol svoju príslušnosť vo   veci   konať   a rozhodovať   na   Okresný   súd   v   Michalovciach“. Sťažovateľ   podal   proti uvedenému   uzneseniu   odvolanie,   o ktorom   krajský   súd   rozhodol   uznesením   sp.   zn. 12 CoP/46/07 z 23. októbra 2007 tak, že ho zrušil s odôvodnením, že „v danom prípade je vec zrelá na rozhodnutie a preto nie je v záujme maloletého, aby sa prenesením príslušnosti presúvalo rozhodnutie na iný súd, ktorý by musel znova posúdiť skutkový stav a okolnosti dôležité pre rozhodnutie“.

Okresný súd následne uznesením č. k. 5 P 427/06-829 z 1. februára 2008 opätovne rozhodol   o prenesení   svojej   príslušnosti   konať   v predmetnej   veci   na   Okresný   súd Michalovce z rovnakých dôvodov, ktoré uviedol aj v odôvodnení svojho uznesenia č. k. 5 P 427/2006-577   z 13. septembra   2007.   Krajský   súd   na   základe   odvolania   podaného sťažovateľom uznesením č. k. 12 CoP/11/08-931 zo 6. marca 2008 uznesenie okresného súdu č. k. 5 P 427/06-829 z 1. februára 2008 potvrdil. Sťažovateľovi bolo toto uznesenie prostredníctvom jeho právnej zástupkyne doručené 14. marca 2008.

Okresný   súd   zároveň   v predmetnom   konaní   uznesením   č.   k.   5   P   427/2006-821 z 28. januára 2008 ustanovil za opatrovníka maloletého sťažovateľa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracovisko Sobrance, na jeho zastupovanie v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, čím došlo k zmene uznesenia okresného súdu č. k. 5 P 427/06-26 zo 7. augusta 2006. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 15 CoO/9/08-927 z 5. marca 2008 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

Spis   sp.   zn.   5   P   427/06   mal   byť   v súlade   s uznesením   okresného   súdu   č.   k. 5 P 427/06-829   z 1.   februára   2008   odstúpený   na   ďalšie   konanie   Okresnému   súdu Michalovce.   Podľa   zistenia   sťažovateľov   sa   však   tento   spis   3.   apríla   2008,   t.   j.   aj   po právoplatnosti predmetného uznesenia, nachádzal na okresnom súde.

Podľa   sťažovateľov   k porušeniu   ich   práv   v predmetnom   konaní   došlo   v dôsledku toho, že konanie trvá štyrikrát dlhšie, než zákon vyslovene v § 176 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pripúšťa, napriek tomu, že neexistujú žiadne vážne dôvody a objektívne príčiny, ktoré by bránili vo vykonaní dôkazov, v dôsledku ktorých by mohlo byť predĺžené. Maloletý sťažovateľ nebol dosiaľ vypočutý, a to aj napriek tomu, že o svoje vypočutie sám písomne požiadal. Na nečinnosť okresného súdu a svoju skutočnú vôľu   bol   maloletý   sťažovateľ   nútený   poukázať   útekom   na   talianske   veľvyslanectvo v Bratislave v auguste 2007, kde požiadal o poskytnutie ochrany. Ani vtedy ho však okresný súd   nevypočul   a rozhodol   o jeho   zverení   do   starostlivosti   matke.   Okresný   súd   podľa maloletého sťažovateľa nekonal v súlade s jeho záujmom a porušil jeho práva podľa čl. 3 ods. 1 a 4 dohovoru o právach dieťaťa a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003.

V predmetnej veci ide o konanie, ktoré si vyžaduje osobitnú starostlivosť, pretože „sa koná o nárokoch, o ktorých ak by nebolo rozhodnuté urýchlene, poskytnutá ochrana by sa minula účinku“. Sťažovatelia sa v uvedenom konaní stretávajú s „pridlhou dobou medzi pojednávaniami, prideľovaním návrhov realizovaných účastníkmi v jednom a v tom istom konaní pod samostatné spisové značky, o ktorých rozhoduje vždy iný sudca, s prieťahmi pri vydávaní   predbežného   opatrenia   a s nečinnosťou   súdu   pri   zabezpečovaní   znaleckého dokazovania a iných dôkazov napr. výsluchu sťažovateľa v I. rade“.

Sťažovatelia namietali, že v dôsledku nevykonania dôkazu výsluchom maloletého sťažovateľa, ako aj zbytočnými prieťahmi v tomto konaní došlo postupom okresného súdu a Okresného súdu Michalovce k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže v tej istej veci týkajúcej sa starostlivosti o maloletého sťažovateľa sa viedlo viacero konaní, ktoré boli okresným súdom, ako aj Okresným súdom Michalovce zapísané pod   rôznymi   spisovými   značkami   a pridelené   rôznym   sudcom,   podľa   sťažovateľov v dôsledku tohto postupu uvedených súdov došlo v predmetnom konaní aj k porušeniu ich základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Uvedené práva sťažovateľov spolu s ich právom zaručeným v čl. 3 ods. 1 dohovoru o právach   dieťaťa,   boli   podľa   nich   porušené   aj   uznesením   krajského   súdu   č.   k. 12 CoP 11/08-931 zo 6. marca 2008, pretože „prenesením príslušnosti okresného súdu na iný okresný súd, v ktorého okrese sa nenachádza moje terajšie bydlisko, naviac za stavu, kedy súdny spis obsahuje bezmála 1000 strán, pričom súd musí znova posúdiť skutkový stav a okolnosti dôležité pre rozhodnutie, nie je v žiadnom prípade v záujme mňa sťažovateľa v I. rade. Samotné naštudovanie spisového materiálu zaberie súdu niekoľko mesiacov. Súd označené rozhodnutie vydal za stavu v čase, kedy samotná dĺžka konania prekročila viac ako štvornásobne zákonom prípustnú maximálnu dĺžku konania. Sťažovateľ v I. rade tvrdím, že   prenesenie   príslušnosti   na   iný   súd   nie   je   za   danej   situácie   v mojom   záujme,   ktorá skutočnosť je zákonnou podmienkou pre prenesenie príslušnosti súdu na iný súd v zmysle § 177 ods. 2 O. s. p.“.

Podľa sťažovateľov v predmetnom konaní došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa   čl.   3   ods.   1   dohovoru   o právach   dieťaťa   aj   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 15 CoP/9/08   z 5.   marca   2008,   ktorým   bolo   potvrdené   uznesenie   okresného   súdu o ustanovení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce za opatrovníka maloletého sťažovateľa.   Uvedené   rozhodnutie   bolo   krajským   súdom   vydané   napriek   tomu,   že sťažovateľ   upozorňoval   krajský   súd   na „pochybnosti   o nestrannosti   a nezaujatosti ustanoveného opatrovníka, ktorý v minulosti neprešetril podnet týkajúci sa mňa sťažovateľa v I. rade ohľadne podozrenia, že zo strany matky dochádza k psychickému týraniu mňa, sťažovateľa v I. rade. Krajský súd sa vyjadril, že síce ide o závažnú skutočnosť, ale sama osebe   ešte   automaticky   neznamená,   že   v prípade,   ak   bude   tento   orgán   ustanovený   za kolízneho opatrovníka mal., že nebude chrániť jeho záujmy, alebo že bude akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvňovať objektívnosť súdneho konania a rozhodovania.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

- postupom okresného súdu a postupom Okresného súdu Michalovce v napadnutom konaní došlo k porušeniu ich základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 4 dohovoru o právach dieťaťa,

-   uznesením   krajského   súdu   č.   k.   12   CoP   11/08-931   zo   6.   marca   2008   došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 3 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa,

- uznesením krajského súdu sp. zn. 15 CoP/9/08 z 5. marca 2008 došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 4 dohovoru o právach dieťaťa.Sťažovatelia ďalej žiadajú, aby ústavný súd zrušil uznesenia krajského súdu sp. zn. 12   CoP   11/08-931   zo   6.   marca   2008   a sp.   zn.   15   CoP/9/08   z 5.   marca   2008   a im predchádzajúce   rozhodnutia   prvostupňového   súdu   a vec   vrátil   späť   na   ďalšie   konanie, prikázal okresnému súdu vo veci „urýchlene konať“ a priznal im náhradu trov konania.

II.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu   a postupom   Okresného   súdu   Michalovce   (v konaní   vedenom   v súčasnosti   na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 4 P 133/08)

Sťažovatelia namietali, že k porušeniu označených práv došlo preto, lebo:

- postup súdov zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci je poznačený prieťahmi a nečinnosťou, v dôsledku čoho je toto konanie neprimerane dlhé,

- maloletý sťažovateľ nebol v konaní do dňa podania sťažnosti vypočutý napriek tomu, že o svoje vypočutie požiadal,

-   návrhom   na   vydanie   predbežného   opatrenia   sú   prideľované samostatné   spisové značky a rozhoduje o nich vždy iný sudca.

Napriek   skutočnosti,   že   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   konanie v predmetnej   veci   pred   okresným   súdom   neprebiehalo,   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   sťažnosti   preskúmal   aj   podmienky   prijateľnosti   sťažnosti   sťažovateľov   vo vzťahu   k tomuto   súdu,   pričom   vzal   do   úvahy   okrem   predmetu   konania   týkajúceho   sa starostlivosti   o maloleté   dieťa   aj   stav   tejto   veci,   ktorá   nebola   pred   okresným   súdom právoplatne skončená, ale len po necelých dvoch rokoch z dôvodu rozhodnutia o zmene miestnej príslušnosti postúpená Okresnému súdu Michalovce, t. j. súdu toho istého stupňa.

Vo vzťahu k prvej námietke týkajúcej sa neprimeranej doby konania ústavný súd po preskúmaní   spisového   materiálu   v tejto   veci   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru, v súlade s ktorou rozhodol aj v tomto prípade.

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03)   alebo   ju   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú (I. ÚS 17/01,   I.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04, I. ÚS 38/04).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01).

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a tým   aj   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a podľa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 29/03).

Za   neodstránenie   stavu   právnej   neistoty   v dôsledku   uplatnenia   procesných   práv účastníka   konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v takom prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99).Ústavný súd po preskúmaní spisového materiálu v predmetnej veci konštatuje, že ju nemožno hodnotiť ako právne zložitú a konkrétne okolnosti uvedeného prípadu nesvedčia ani o jej skutkovej zložitosti.

Preskúmavané konanie podľa zistenia ústavného súdu začalo 2. augusta 2006, keď bol okresnému súdu doručený návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému sťažovateľovi.   Rozhodnutie   okresného   súdu   č.   k.   5   P   427/06-829   z 1.   februára   2008 o prenesení   jeho   príslušnosti   na   Okresný   súd   Michalovce   bolo   potvrdené   rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 12 CoP 11/08-931 zo 6. marca 2008. Spis v tejto veci bol okresnému súdu   vrátený   späť   s rozhodnutiami   krajského   súdu,   o všetkých   v tom   čase   sťažovateľom podaných opravných prostriedkoch 8. apríla 2008. Okresnému súdu Michalovce bol spis v tejto veci doručený 10. apríla 2008.

Zo skutkových zistení ústavného súdu získaných zo spisu ďalej vyplýva, že správanie účastníkov   konania   sa   vyznačovalo   mimoriadnou   procesnou   aktivitou.   Predovšetkým sťažovateľ   plne   využíval   svoje   procesné   práva   a predkladal   okresným   súdom   množstvo procesných   návrhov.   Išlo   predovšetkým   o   návrhy   na   vydanie   predbežného   opatrenia, ktorými musel konajúci súd opakovane upravovať výkon rodičovských práv a povinností k maloletému   sťažovateľovi   ešte   pred   rozhodnutím   vo   veci   samej.   Keďže   rozhodnutia okresných súdov (predovšetkým okresného súdu, pred ktorým prebehla dosiaľ väčšia časť napadnutého konania) o návrhoch sťažovateľa vo väčšine prípadov nezodpovedali úplne alebo   čiastočne   jeho   predstavám,   resp.   neboli   v súlade   s ním   požadovaným   petitom, sťažovateľ   následne   plne   využíval   svoje   právo   podať   proti   nim   opravný   prostriedok. Vzhľadom na to bol spis v predmetnej veci opakovane predkladaný druhostupňovému súdu na rozhodnutie o podaných opravných prostriedkoch, pričom dobu, počas ktorej sa spis v tejto veci nachádzal na príslušných krajských súdoch, ústavný súd nemohol pričítať na ťarchu okresných súdov zúčastnených na rozhodovaní o nej.

Ústavný súd zo spisu v tejto veci zistil, že počas doby trvania konania pred okresným súdom podal sťažovateľ v predmetnej veci odvolanie proti uzneseniu zo 7. augusta 2006, vzájomný   návrh   z 10.   novembra   2006,   návrhy   na   nariadenie   predbežného   opatrenia doručené   okresnému   súdu   27.   novembra   2006,   30.   januára   2007,   20.   februára   2007, 21. marca 2007, 6. júla 2007, 10. septembra 2007, 15. októbra 2007 (prerokúvané pôvodne pod sp. zn. 8 P 133/07), 23. októbra 2007 a 21. januára 2008, pričom takmer proti všetkým rozhodnutiam   tohto   súdu   o uvedených návrhoch   sťažovateľ   podal   odvolanie.   Sťažovateľ využil v tomto konaní aj svoje právo podať opravný prostriedok vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu Zvolen o prenesení príslušnosti na Okresný súd Michalovce (uznesenia č. k. 5 P 427/06-577 z 13. septembra 2007 a č. k. 5 P 427/06-829 z 1. februára 2008).

Vzhľadom   na   už   uvedené   možno   teda   konštatovať,   že   aj   keď   sťažovateľovi   jeho procesnú aktivitu v tomto konaní nemožno vyčítať, je zrejmé, že predovšetkým vďaka nej došlo k výraznému predĺženiu tohto konania, za ktoré však nenesie zodpovednosť okresný súd.

Vo vzťahu k postupu Okresného súdu Michalovce treba uviesť, že konanie tohto súdu prebieha necelé dva mesiace (spis bol Okresnému súdu Michalovce doručený 10. apríla 2008)   a   za   tento   krátky   čas   v ňom   boli   vykonané   viaceré   úkony   smerujúce   k príprave podkladov na rozhodnutie v merite veci (za účelom zistenia aktuálnych osobných pomerov všetkých účastníkov tohto konania, ako aj za účelom zistenia potreby, resp. nevyhnutnosti vykonania nového znaleckého dokazovania boli Okresným súdom Michalovce 2. mája 2008 zaslané   viaceré   výzvy,   uzneseniami   z toho   istého   dňa   bol   týmto   súdom   ustanovený maloletému   sťažovateľovi   opatrovník   a   do   konania   bol   pribratý   tlmočník   a napokon 30. mája 2008 bolo uskutočnené pojednávanie). Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že   ústavný   súd   ani   vo   vzťahu   k postupu   Okresného   súdu   Michalovce   nezistil   žiadne skutočnosti   svedčiace   o nečinnosti,   resp.   neefektívnej   činnosti   tohto   súdu   v predmetnom konaní, v dôsledku ktorej by mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených práv.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   sťažnosť   sťažovateľov   pri   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo vzťahu k uvedenej námietke považuje za zjavne neopodstatnenú.

Z argumentácie   uvedenej   v sťažnosti   vyplýva,   že   k porušeniu   označených   práv v predmetnom   konaní   malo   dôjsť   tým,   že   maloletý   sťažovateľ   nebol   dosiaľ   v konaní vypočutý   napriek   tomu,   že   o svoje   vypočutie   požiadal.   Táto   námietka   sťažovateľov   sa ústavnému súdu javí ako predčasná. Zo spisu v tejto veci je zrejmé, že činnosť okresných súdov   v predmetnom   konaní   okrem   rozhodovania   o návrhoch   účastníkov   konania   na vydanie predbežných opatrení smerovala najmä k zabezpečeniu podkladov na rozhodnutie vo   veci   samej.   Keďže   konanie   o   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   nemá prejudiciálny charakter, zisťovať stanovisko maloletého sťažovateľa v ňom nie je v zásade nevyhnutné. Je pravdou, že maloletý sťažovateľ nebol vypočutý ani v konaní vo veci samej. V tomto konaní však dosiaľ nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, t. j. ide o konanie, v ktorom   súd   ešte   stále   organizuje   svoj   postup   tak,   aby   získal   podklady   potrebné   na rozhodnutie vo veci samej. Je vecou okresného súdu, ktorý túto vec prerokúva, aby posúdil schopnosť   maloletého   sťažovateľa   formulovať   vlastné   názory,   následne   pripravil   všetky podklady potrebné na jeho vypočutie tak, aby výsluch nemusel byť opakovaný, resp. neskôr doplňovaný, a po výsluchu maloletého sťažovateľa zhodnotil jeho názory s prihliadnutím na jeho vek a úroveň. Samotná skutočnosť, že súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci maloletého sťažovateľa v konaní dosiaľ nevypočuli, resp. nevypočuli ho v krátkom čase po doručení jeho žiadosti o vypočutie, nie je v danom prípade relevantná. Sťažovatelia majú totiž aj v prípade, že by maloletý sťažovateľ nebol v konaní pred rozhodnutím okresného súdu vypočutý, resp. jeho názor nebol vzatý okresným súdom do úvahy, právo podať proti takémuto rozhodnutiu podľa § 205 ods. 2 písm. c) OSP odvolanie, ktoré by v danom prípade predstavovalo účinný prostriedok nápravy porušenia označených práv (maloletý sťažovateľ tak môže urobiť prostredníctvom ustanoveného opatrovníka).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Z obsahu argumentácie uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu označených práv malo dôjsť aj postupom okresného súdu a postupom Okresného súdu Michalovce, a to tým, že jednotlivým návrhom   na vydanie   predbežného opatrenia   boli na týchto súdoch prideľované samostatné spisové značky a rozhodoval o nich vždy iný sudca. Ústavný súd konštatuje, že v jednotlivých konania o návrhoch na vydanie predbežného opatrenia mal sťažovateľ v prípade, ak sa domnieval, že vo veci nerozhoduje zákonný sudca, možnosť chrániť   svoje   práva,   ktorých   porušenie   v sťažnosti   namieta,   prostredníctvom   podania odvolania, ktoré v tomto prípade predstavuje účinný prostriedok nápravy. Ústavný súd preto sťažnosť vo vzťahu k tejto námietke odmietol pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods.   2   ústavného   súdu   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na   jej   prerokovanie a rozhodnutie.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 12 CoP 11/08-931 zo 6. marca 2008

Sťažovateľ namietal porušenie uvedených práv uznesením č. k. 12 CoP 11/08-931 zo 6. marca 2008, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie z 1. februára 2008 o prenesení príslušnosti okresného súdu na Okresný súd Michalovce, pretože bydlisko sťažovateľa sa v mieste   príslušnosti   nového   súdu   nenachádza,   spisový   materiál   v predmetnej   veci   je obsiahly a Okresný súd Michalovce bude potrebovať čas na jeho preštudovanie, v dôsledku čoho dôjde k predĺženiu konania, a napokon preto, že toto rozhodnutie nie je v záujme maloletého sťažovateľa.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a aké   skutkové   a právne   závery   zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách   (I. ÚS 13/00   mutatis   mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   krajský   súd   vo   svojom   rozhodnutí   sp.   zn. 12 CoP/11/08   zo   6.   marca   2008   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   z 1.   februára   2008 a v jeho obsahu okrem iného uviedol, že: „Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že   odvolanie   otca   maloletého   nie   je   dôvodné,   pretože   jeho   argumentácia   uvedená   v odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu neobsahuje také právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opačný záver odvolacieho súdu.“

Krajský   súd   vo   vzťahu   k existencii   záujmu   maloletého   sťažovateľa   na   prenesení príslušnosti súdu vo svojom rozhodnutí zo 6. marca 2008 konštatoval, že: „V tejto súvislosti odvolací   súd   považoval   za   potrebné   zdôrazniť,   že   vo   všetkých   sporoch   týkajúcich   sa maloletých je podstatný už skôr proklamovaný princíp záujmu maloletého dieťaťa, na ktorý musí súd pri svojom rozhodovaní vždy prihliadať. V danej veci je záujmom maloletého dieťaťa   to,   aby   konal   v   otázkach   starostlivosti   o   maloletého   a   o   s   tým   súvisiacich parciálnych otázkach súd v obvode, ktorého má maloletý v súčasnej dobe trvalé bydlisko, ako aj súd v obvode ktorého navštevuje školu, pretože tak ako vyplynulo z doterajšieho dokazovania bude na pojednávaní pred súdom potrebná aj bezprostredná účasť maloletého, ktorý   z   dôvodu   účasti   na   pojednávaní   bude   musieť   vynechať   vyučovanie,   preto   je najefektívnejšie, aby v konaní rozhodoval súd, v obvode ktorého má maloletý trvalé bydlisko a   v   obvode   ktorého   navštevuje   školu.   Nemenej   dôležitá   je   aj   otázka   sídla   kolízneho opatrovníka,   ktorý   ako   orgán   sociálno-právnej   ochrany   má   vykonávať   všetky   úkony súvisiace s úlohami kolízneho opatrovníka maloletého, preto aj bez prihliadnutia k tomu, že matka maloletého sa znova vydala a má ďalšie maloleté dieťa, ktoré vyžaduje jej sústavnú starostlivosť, súd dospel k záveru, že už len z hľadiska záujmu maloletého (bez toho, aby zohľadnil   záujmy   matky),   ktorý   bol   zdôvodnený   vyššie   uvedeným   spôsobom   je   vhodné preniesť príslušnosť Okresného súdu vo Zvolene na Okresný súd v Michalovciach, v obvode ktorého má maloletý, tak ako bolo vyššie konštatované, trvalé bydlisko.“

S argumentáciou sťažovateľa sa krajský súd vo svojom uznesení zo 6. marca 2008 vysporiadal takto: „Argumentácia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní č. k. 12 CoP 46/07 zo dňa 23. 10. 2007, na ktoré poukázal vo svojom odvolaní otec maloletého, že vec je zrelá na rozhodnutie a preto nie je vhodné, aby bola príslušnosť prenesená na iný súd sa po rozhodnutí zo dňa 23. 10. 2007 ukázala ako neopodstatnená, pretože v uvedenom časovom období   až   do   odvolaním   napadnutého   rozhodnutia   Okresného   súdu   vo   Zvolene   nebol základný spor rozhodnutý, naopak z návrhov otca maloletého, ktorý okrem iného podal aj návrh na kontrolné znalecké dokazovanie vyplýva, že konanie nebude v dohľadnej dobe ukončené, preto odvolací súd nemohol na uvedený argument prihliadať, rovnako ako na argument, že brat súčasného manžela matky maloletého je primátorom obce Sobrance a tiež poslancom Košického samosprávneho kraja, pretože táto námietka odporcu je hypotetická a nezakladá sa na žiadnych konkrétnych skutočnostiach vzbudzujúcich obavu z možného ovplyvňovania kolízneho opatrovníka alebo súdu, preto je vo vzťahu k samotnému predmetu sporu bez akejkoľvek právnej relevancie.“

Po preskúmaní odôvodnenia uznesenia krajského súdu zo 6. marca 2008 ústavný súd konštatuje,   že   krajský   súd   sa   dôsledne   zaoberal   otázkou   existencie   záujmu   maloletého sťažovateľa na prenesení príslušnosti súdu, ktorá bola podstatná na rozhodnutie v tejto veci, a dostatočne   sa   s ňou   vysporiadal,   svoje   závery   podložili   poukázaním   na   konkrétne skutkové   okolnosti,   ako   aj   na   ustanovenia   príslušných   právnych   predpisov,   na   základe ktorých skutkový stav danej veci posúdil a na ktorých svoje rozhodnutie napokon založil.

Krajský   súd   sa   vo   svojom   rozhodnutí   taktiež   zaoberal   námietkami   sťažovateľa predloženými v uvedenom konaní a dospel k záveru, že v danej veci je v záujme maloletého sťažovateľa,   aby   Okresný   súd   Zvolen   preniesol   svoju   príslušnosť   na   Okresný   súd Michalovce.

Samotná nespokojnosť sťažovateľa so závermi krajského súdu však nemôže svedčiť o arbitrárnosti preskúmavaného rozhodnutia a nemôže byť bez ďalšieho ani dôvodom na vyslovenie porušenia ním označených práv.

S ohľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že z predloženej sťažnosti, ani z k nej pripojeného   napadnutého   rozhodnutia   krajského   súdu   nevyplýva   nič,   čo   by   svedčilo o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyvodených označeným všeobecným súdom a teda o porušení označených práv sťažovateľa, a preto ju v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.C K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 15 CoP/9/08 z 5. marca 2008

Sťažovateľ namietal porušenie uvedených práv uznesením z 5. marca 2008, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie z 28. januára 2008, ktorým bol za opatrovníka maloletého sťažovateľa   ustanovený   Úrad   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   Michalovce.   K porušeniu označených práv sťažovateľov malo dôjsť v dôsledku toho, že zmena opatrovníka nie je v súlade   s jeho   záujmami   vzhľadom   na   pochybnosť   sťažovateľa   o nestrannosti   tohto novoustanoveného opatrovníka.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 15 CoP/9/08 z 5. marca 2008 okrem iného uviedol: „V zákone o rodine absentuje výslovná úprava o tom, že za kolízneho opatrovníka maloletého   dieťaťa   možno   ustanoviť   orgán   úradu   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny. Ustanovenie orgánu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za kolízneho opatrovníka však vyplýva z ustanovenia § 73 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane   detí   a   o   sociálnej   kuratele.   Miestnu   príslušnosť   úradu   práce,   sociálnych   vecí a rodiny upravuje ustanovenie § 90 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona, podľa ktorého sa miestna príslušnosť úradu práce, sociálnych vecí á rodiny spravuje sídlom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého obvode má dieťa obvyklý pobyt. V tomto prípade je nesporné, že u maloletého došlo v priebehu konania; k zmene jeho pobytu a v súčasnej dobe má obvyklý pobyt (ktorý je od 17. 8. 2007 i jeho trvalým pobytom) na adrese H., S., teda v obci, ktorá je v obvode Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracoviska Sobrance.

Okresný   súd   vo   Zvolene   preto   postupoval   správne,   keď   napadnutým   uznesením zmenil   pôvodného   kolízneho   opatrovníka   maloletého   a   za   jeho   nového   kolízneho opatrovníka   ustanovil   Úrad   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   Michalovce,   pracovisko Sobrance. Tento procesný postup okresného súdu bol z vyššie uvedeného formálnoprávneho hľadiska zákonný a nutný, ale zároveň bol i vecne opodstatnený a účelný, pretože z obsahu spisu   je   zrejmé,   že   pre   konečné   rozhodnutie   vo   veci   bude   potrebné   vykonať   ďalšie dokazovanie (čo konštatoval i otec v odvolaní), súčasťou ktorého bude nevyhnutne i šetrenie aktuálnych   pomerov   maloletého.   To   predpokladá   nie   len   podrobné   a   sústavné monitorovanie jeho terajšieho bezprostredného rodinného prostredia a sociálneho zázemia, ale i skúmanie iných aspektov (jeho adaptovanie sa v novej škole, mimoškolské aktivity a pod.), čo vyžaduje priamy kontakt s maloletým, s jeho rodinou, školou a pod. Je logické, že doterajší kolízny opatrovník by to mohol robiť len formálne, a to len prostredníctvom Úrad   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   Michalovce,   pracovisko   Sobrance,   čiže prostredníctvom   novo   ustanoveného   kolízneho   opatrovníka.   Poznatky,   ktoré   ohľadom pomerov maloletého získal do súčasnej doby doterajší kolízny opatrovník sú síce cenné a potrebné, ale vzhľadom na zmenu prostredia maloletého, pre správne rozhodnutie vo veci bude   nutné   ich   doplnenie   v   naznačenom   smere.   To   sa   dá   najefektívnejšie a najhospodárnejšie dosiahnuť len tým, že novo ustanovený kolízny opatrovník prevezme predmetnú spisovú agendu, s ktorou sa podrobne oboznámi a šetrenie ohľadom pomerov maloletého aktualizuje. Iný postup by bol nie len formálny, ale najmä neefektívny, čo je v rozpore so záujmom maloletého.

V súvislosti s argumentom otca uvedeným v odvolaní, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pracovisko Sobrance nepovažuje za nestranný a nezaujatý, pretože pracovníci tohto úradu neprešetrili jeho podnet týkajúci sa podozrenia, že zo strany matky dochádza k psychickému týraniu maloletého, odvolací súd uvádza, že síce ide o závažnú skutočnosť, ale sama osebe ešte automaticky neznamená, že v prípade, ak bude tento orgán ustanovený za kolízneho opatrovníka maloletého, že nebude chrániť jeho záujmy, alebo že bude   akýmkoľvek   spôsobom   negatívne   ovplyvňovať   objektívnosť   súdneho   konania a rozhodovania.   Ak   by   takáto   situácia   nastala   i   po   jeho   ustanovení   za   kolízneho opatrovníka maloletého (a bola by objektívne preukázaná), bolo by to zákonným dôvodom na zmenu kolízneho opatrovníka.

Z uvedených   dôvodov   preto   odvolací   súd   uznesenie   okresného   súdu   ako   vecne správne potvrdil.“

Uznesenie krajského súdu z 5. marca 2008 podľa názoru ústavného súdu nemožno označiť za arbitrárne, resp. neodôvodnené. Krajský súd v ňom poukázal na ustanovenia príslušných právnych predpisov, na základe ktorých skutkový stav danej veci posúdil, ďalej na skutkové okolnosti, z ktorých vo svojom rozhodnutí vychádzal (predovšetkým zmenu pobytu maloletého sťažovateľa). Následne krajský súd v uvedenom rozhodnutí podrobne odôvodnil   otázku   existencie   záujmu   maloletého   sťažovateľa   na   zmene   ustanoveného opatrovníka, pričom svoju argumentáciu v tomto smere založil na konkrétnych skutkových okolnostiach   (predovšetkým   na   evidentnej   potrebe   vykonania   ďalšieho   dokazovania v predmetnom konaní, ktoré písomne inicioval predovšetkým sťažovateľ).

Krajský   súd   sa   vo   svojom   rozhodnutí   taktiež   zaoberal   námietkami   sťažovateľa predloženými v uvedenom konaní a dospel k záveru, že v danej veci je v záujme maloletého sťažovateľa, aby mu bol ustanovený za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce.

Odôvodnenie uznesenia   krajského súdu   z 5.   marca 2008 je vzhľadom   na zistený skutkový   stav   a následne   právne   zdôvodnenie   plne   zlučiteľné   s ústavnými   garanciami spravodlivého   rozhodovania.   Rozhodnutie   krajského súdu   podľa   názoru   ústavného súdu poskytuje   dostatočne   logické   zdôvodnenie   právneho   názoru   súdu   v   súlade   účinnými právnymi normami a taktiež skutkových zistení, ktoré viedli krajský súd k práve takémuto rozhodnutiu   a odôvodneniu.   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   z judikatúry   ústavného   súdu taktiež vyplýva, že obsahom pozitívneho záväzku štátu vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podniknúť opatrenia na ochranu práv, ktoré v ústave priznal občanovi, ale súčasťou pozitívneho záväzku nie je povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorý občan žiada od štátu (II. ÚS 8/96, I. ÚS 4/02, IV. ÚS 291/07).

S ohľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že z predloženej sťažnosti ani z k nej pripojeného napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevyplýva nič, čo   by   svedčilo   o zjavnej   neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti   záverov   vyvodených označeným   všeobecným   súdom,   a teda   o porušení   označených   práv   sťažovateľov,   a aj v tejto časti ju odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

II.D   K namietanému   porušeniu   základných   práv   maloletého   sťažovateľa zastúpeného jeho zákonným zástupcom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 4 dohovoru o právach dieťaťa postupom okresného súdu a postupom   Okresného   súdu   Michalovce   v konaní   vedenom   v súčasnosti   Okresným súdom   Michalovce   pod   sp.   zn.   4   P   133/08,   ako   aj   uzneseniami   krajského   súdu z 5. marca 2008 a 6. marca 2008

Zo   spisu   v predmetnej   veci   vyplýva,   že   v namietaných   konaniach   vystupuje   ako zástupca maloletého sťažovateľa ustanovený kolízny opatrovník.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd odkazuje na odôvodnenie tejto sťažnosti uvedené v bode II.A, ktoré platí v plnom rozsahu aj vo vzťahu k maloletému sťažovateľovi.

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   označených   práv   maloletého   sťažovateľa uzneseniami krajského súdu ústavný súd konštatuje, že podstatou tejto časti sťažnosti je napadnutie   ústavnosti   a zákonnosti   rozhodnutí   krajského   súdu   o procesných   otázkach v napadnutom konaní s cieľom zmeniť ich v prospech, resp. podľa predstáv sťažovateľa. Je nepochybné, že sťažovateľ ako otec maloletého sťažovateľa je jeho zákonným zástupcom podľa § 31 a § 32 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V prípade stretu záujmov rodičov o deti je však zastupovanie detí rodičmi podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine vylúčené; v takomto prípade ustanoví podľa § 31 ods. 3 v spojení s § 60 ods. 1 zákona   o rodine   príslušný   súd   dieťaťu   opatrovníka,   ktorý   bude   dieťa   v konaní   (alebo pri určitom úkone) zastupovať (kolízny opatrovník).

Odlišný   záujem   sťažovateľa   od   záujmu   matky   maloletého   sťažovateľa   v prípade vydania predmetných rozhodnutí, t. j. stret záujmu sťažovateľa so záujmami jeho rodičov, v danom prípade vylučuje oprávnenie sťažovateľa, aby ako zákonný zástupca maloletého sťažovateľa v jeho mene namietal porušenie označených práv rozhodnutiami krajského súdu pred ústavným súdom.

Práve   v dôsledku   uvedeného   stretu   záujmov   bol   v   konaniach,   v ktorých   došlo k vydaniu   napadnutých   rozhodnutí,   maloletému   sťažovateľovi   ustanovený   kolízny opatrovník.   Z tohto   postavenia   kolízneho   opatrovníka   následne   vyplýva,   že   len   on   bol v prípade   namietaného   porušenia   označených   práv   rozhodnutiami   krajského   súdu oprávnený   realizovať   ochranu   základných   práv   a slobôd   maloletého   sťažovateľa   na ústavnom súde ako zástupca maloletého sťažovateľa (m. m. II. ÚS 38/08).

Vzhľadom   na tento záver ústavný súd odmietol   sťažnosť maloletého sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie označených základných práv rozhodnutiami krajského súdu z 5. marca 2008 a 6. marca 2008 po jej predbežnom prerokovaní ako podanú neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.E Záver

Na základe uvedených skutočností ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľov ako celok odmietol.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami, ktoré v nej sťažovatelia nastolili.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2008