znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 24/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť V. Š., zastúpeného advokátom JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4, Humenné, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 26 ods. 1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   10   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Obecného   zastupiteľstva   B.   č.   146/2013 z 13.   decembra   2013,   ktorým   neschválilo   zhotovovanie   videozáznamov   z   rokovania Obecného zastupiteľstva B., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Š. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2014   doručená   sťažnosť   V.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4, Humenné, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len „dohovor“) a základných slobôd uznesením   Obecného   zastupiteľstva   B.   č.   146/2013   z   13.   decembra   2013   (ďalej   aj „uznesenie   obecného   zastupiteľstva“),   ktorým   neschválilo   zhotovovanie   videozáznamov z rokovania Obecného zastupiteľstva B. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:«Sťažovateľ...   podal   písomnú   žiadosť   obci   B.   o   zhotovovanie   videozáznamov   z rokovania obecného zastupiteľstva zo dňa 06.12.2013, ktorá bola doručená dňa 06.12.2013. Obecné zastupiteľstvo obce B. konalo dňa 13.12.2013 riadne, verejné zasadnutie. Na zasadnutí sa malo, okrem iného rozhodnúť o žiadosti sťažovateľa zo dňa 06.12.2013 na zhotovovanie videozáznamov z rokovania obecného zastupiteľstva.

Tomuto zasadnutiu konanému 13. decembra 2013 predsedal starosta obce B. pán J. V. Sťažovateľ sa tohto zasadnutia zúčastnil ako predstaviteľ verejnosti a ako volič s trvalým pobytom na území obce B., keďže sa mala v rôznom prerokovať jeho predmetná žiadosť zo dňa 06.12.2013 o zhotovovanie videozáznamov z rokovania obecného zastupiteľstva. Počas tohto zasadnutia sťažovateľ zároveň uplatnil svoje základné právo na informácie tak, že si vyhotovoval   zvukovo-obrazový   záznam   zo   zasadnutia   pomocou   videokamery.   Keď starosta... zistil, že sťažovateľ vyhotovuje zvukovo-obrazový záznam z verejného zasadnutia, dal príkaz vypnúť kameru a následne dal hlasovať o tom či obecné zastupiteľstvo schváli zhotovovanie videozáznamov z rokovania obecného zastupiteľstva, a to i napriek tomu, že jeden   poslanec   sa   vyjadril,   že   sťažovateľ   má   právo   takýto   videozáznam   z   rokovania obecného zastupiteľstva zhotovovať.   Na to   obecné zastupiteľstvo schválilo Uznesenie č. 146/2013 zo dňa 13.12.2013, podľa ktorého:

„Obecné   zastupiteľstvo   neschvaľuje   zhotovovanie   videozáznamov   z   rokovania obecného zastupiteľstva“.»

Sťažovateľ poukazuje na to, že „Právo na informácie sa nepriznáva iba ako pasívne právo   informáciu   dostať,   ale   aj   ako   aktívne   právo   informácie   vyhľadávať.   Podmienky obmedzenia základného práva na informácie ustanovené v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR sa týkajú prijímania a vyhľadávania informácií oprávnenou osobou, nie povinnosti orgánu verejnej moci ustanovenej čl. 26 ods. 5 Ústavy SR. Orgán verejnej moci je pri uplatnení čl. 26 ods. 4 ústavy iba povinný strpieť, že oprávnená osoba informácie o jeho činnosti vyhľadáva a nesmie konaniu osoby vyhľadávajúcej informácie klásť prekážky, obmedzovať získavanie informácií o svojej činnosti spôsobom alebo za podmienok presahujúcich režim určený čl. 26 ods. 4 Ústavy SR....

Sťažovateľ uplatnil právo na informácie, ktoré má právo získať vlastným konaním, pokiaľ neporušuje podmienky ustanovené čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.

Z úpravy čl. 26 ods. 2 Ústavy SR možno vyvodiť, že právo na informácie má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií.“.

Podľa názoru sťažovateľa «... obecné zastupiteľstvo v obci B. v krátkom časovom intervale opakovane, permanentne a doposiaľ nepretržite za sebou porušuje jeho základné právo   na   prijímanie   informácií.   Obecné   zastupiteľstvo   porušilo   sťažovateľovo   základné právo na prijímanie informácií, keď schválilo uznesenie č. 146/2013 zo dňa 13. decembra 2013 „nedovoľujúce zhotovovanie videozáznamov z rokovania obecného zastupiteľstva“, vlastne navždy. Obecné zastupiteľstvo porušuje sťažovateľovo základné právo na prijímanie informácií, keď za účelom „vymáhania vykonateľnosti“ svojho uznesenia č. 146/2013 sa pokúsilo   skončiť   zasadnutie   obecného   zastupiteľstva   pokiaľ   nebude   vypnutý   záznam videokamery...

V okolnostiach prípadu obecné zastupiteľstvo obce B. nevydalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým by vo fáze tvorby práva porušilo úpravu čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Vo fáze aplikácie práva schválilo uznesenie č. 146/2013 zo dňa 13.12.23013, ktoré nemá základ v zákone a ktorým aj do budúcna dochádza k porušeniu základného práva sťažovateľa, takže porušenie   základného   práva   sťažovateľa   ku   dňu   podaniu   sťažnosti   trvá.   Tým   sa   v okolnostiach prípadu nesplnila formálna podmienka pre obmedzenie sťažovateľovho práva na informácie v súlade s či. 26 ods. 4 Ústavy SR...

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 57/00: „Keďže   nejestvuje   také   obmedzenie   práva   na   informácie,   ktoré   by   na   úrovni   zákona umožňovalo   zasahovať   do   práva   na   informácie   z   verejného   zasadnutia   mestského zastupiteľstva,   nie   je   naplnená   základná   podmienka   čl.   26   ods.   4   ústavy   pre   možnosť obmedziť právo na informácie.“

V   nadväznosti   na   to   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že   „Postup   poslancov   obecného zastupiteľstva   obce   B.   a   starostu,   ktorý   viedol   rokovanie   obecného   zastupiteľstva   na zasadnutí konanom 13. decembra 2013 bol vo vzťahu k uplatneniu sťažovateľovho práva na prijímanie   informácií   celkom   svojvoľný.  ...   Zmarenia   prijímania   informácií   sa   obecné zastupiteľstvo   v   obci   B.   dopustilo   voči   sťažovateľovi,   keď   zabránilo   zhotovovanie videozáznamov z rokovania obecného zastupiteľstva natrvalo do budúcnosti, aby zamedzilo ďalšiemu prijímaniu informácií o veciach prerokovaných a rozhodovaných na zasadnutí konanom 13. decembra 2013 a na ďalších zasadnutiach obecného zastupiteľstva obce B.. Sťažovateľ poukazuje aj na to, že „Základnou podmienkou obmedzenia ľudského práva   prijímať   a   rozširovať   informácie   zaručeného   podľa   čl.   10   Európskeho   dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je ustanovenie zákona, ktoré obmedzenie umožňuje. Sťažovateľ argumentuje i k porušeniu ochrany priznanej podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy   SR   už   uviedol,   že   zákonné   ustanovenie   umožňujúce   obmedzenie   prijímania informácií   na   verejnom   zasadnutí   zastupiteľstva   obce   neexistuje.   Preto   obecné zastupiteľstvo v obci B. postupom uplatneným v okolnostiach prípadu porušilo aj čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

...   Sťažovateľ   súčasne   žiada   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia „z dôvodu,   že   samé   rozhodnutie   o   porušení   jeho   základného   práva   na   prístup   k informáciám v okolnostiach prípadu nemá povahu dostatočnej satisfakcie. Porušenie jeho základného   práva   sa   nedá   napraviť   konštatovaním   poškodenia   sťažovateľa.   Sťažovateľ utrpel psychickú ujmu spočívajúcu v pocitoch márnosti, nespravodlivosti a krivdy, že v rozhodnom   čase,   a   to   aj   v   súčasnosti   nedosiahol   spravodlivú   ochranu   svojich   práv   a právom   chránených   záujmov.   Kompenzáciou   za   túto   ujmu   je   primerané   finančné zadosťučinenie, o ktoré sťažovateľ žiada.“.

S ohľadom na uvedené si sťažovateľ uplatňuje primerané zadosťučinenie v tomto prípade   vo   výške   3.300,-   Eur...   sťažovateľ   považuje   za   významné   z   pohľadu   verejného záujmu šiju aspoň v tejto miere uplatniť.».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo V. Š... na prijímanie a rozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   podľa   čl.   10   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Obecného zastupiteľstva obce B. č. 146/2013 zo dňa 13. decembra 2013, ktorým neschválilo zhotovovanie videozáznamov z rokovania obecného zastupiteľstva porušené bolo.

2. Uznesenie Obecného   zastupiteľstva obce   B.   č.   146/2013   zo   dňa 13.   decembra 2013, ktorým neschválilo zhotovovanie videozáznamov z rokovania obecného zastupiteľstva porušené zrušuje.

3. V. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.300,- €..., ktoré mu je Obec B. povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. Š. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia – trovy konania do 15 dní od doručenia   tohto nálezu na   účet   jeho   právneho zástupcu,   ktoré   mu je Obec B.   povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ   zároveň   navrhol   rozhodnúť   o „...   odložení   vykonateľnosti   uznesenia Obecného zastupiteľstva obce B. č. 146/2013 zo dňa 13. decembra 2013, ktorým neschválilo zhotovovanie   videozáznamov   z   rokovania   obecného   zastupiteľstva,   nakoľko   nie   je   to   v rozpore   s   dôležitým   verejným   záujmom   lebo   výkon   tohto   uznesenia   by   pre   sťažovateľa znamenal väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti až do právoplatného skončenia konania v tejto veci.

Sťažovateľ sa súčasne domáha toho, aby ústavný súd uložil - orgánu, ktorý podľa sťažovateľa   porušil   základné   práva   alebo   slobody   sťažovateľa,   aby   sa   dočasne   zdržal vykonávania právoplatného uznesenia Obecného zastupiteľstva obce B. č. 146/2013 zo dňa 13. decembra 2013, ktorým neschválilo zhotovovanie videozáznamov z rokovania obecného zastupiteľstva a aby tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným uznesením Obecného zastupiteľstva obce B. č. 146/2013 zo dňa 13. decembra 2013,   ktorým   neschválilo   zhotovovanie   videozáznamov   z   rokovania   obecného zastupiteľstva.“.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že k porušeniu jeho základných práv podľa čl.   26   ods.   1   a 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   10 ods.   1 dohovoru   malo dôjsť   uznesením obecného   zastupiteľstva   č.   146/2013   z   13.   decembra   2013.   Sťažnosť   sťažovateľa   bola ústavnému súdu doručená 10. decembra 2014.

Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   svojich   už   označených   práv domáhal až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ   sťažovateľ   tvrdí,   že   lehota   na   podanie   sťažnosti   bola   zachovaná,   pretože porušovanie jeho práv naďalej trvá, ústavný súd uvádza, že napadnutým uznesením obecné zastupiteľstvo   rozhodlo   o   žiadosti   sťažovateľa   zo   6.   decembra   2012,   ktorou   žiadal „o vysielanie   a   zhotovovanie   videozáznamov   z   rokovaní   obecného   zastupiteľstva   B. prostredníctvom   káblovej   televízie   v   obci   v   priamom   prenose...“.   Z   takto   formulovanej žiadosti sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ nežiadal obecné zastupiteľstvo o súhlas so zhotovovaním   videozáznamov,   ako   to   tvrdí   v   sťažnosti,   ale   žiadal,   aby   obecné zastupiteľstvo samo zabezpečilo zhotovovanie videozáznamov a ich vysielanie v káblovej televízii. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva   nemožno vykladať tak,   že   sa   ním   zakázalo zhotovovanie   videozáznamov z rokovaní obecného zastupiteľstva sťažovateľovi do budúcnosti.

  Zároveň ústavný súd uvádza, že sťažovateľ v petite sťažnosti nenamieta porušenie svojich základných a iných práv postupom obecného zastupiteľstva, resp. starostu, ktorým bol   donútený ukončiť   zhotovovanie videozáznamu na rokovaní   obecného   zastupiteľstva 13. decembra   2012.   Avšak   aj   v   prípade,   že   by   tento   postup   obecného   zastupiteľstva namietal, bolo by potrebné jeho sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2015