znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 24/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., M., zastúpenej obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., M., konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. S. T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 1217/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra 2012   doručená   sťažnosť   J.   Š.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., M., konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. S. T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 1217/2000.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   konanie   vedené   okresným   súdom pod sp. zn. 32 Cb 1217/2000 sa začalo 30. marca 1999 doručením návrhu navrhovateľa Slovenskej sporiteľne, a. s., smerujúceho okrem iných aj voči sťažovateľke ako odporkyni v 3. rade, voči   ktorej   si navrhovateľ uplatňoval nároky na zaplatenie sumy 3 802,70 € z titulu jej ručenia za splnenie úveru poskytnutého dlžníkovi.

Okresný súd vo veci prvýkrát meritórne rozhodol rozsudkom z 12. júna 2012, t. j. po viac ako trinástich rokoch od podania návrhu.

Sťažovateľka   poukázala   na   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   v   namietanom konaní, na doručovanie jej určených zásielok na nesprávnu adresu, hoci súd mal vedomosť o jej aktuálnej adrese, ako aj na skutočnosť, že „V rámci celého konania okrem doručeného platobného   rozkazu   sťažovateľka   dostala   len   dve   predvolanie,   prvá   ospravedlňovala z dôvodu práceneschopnosti a predvolanie na deň 12. 06. 2012 o 12.45 hod.

Na uvedený termín pojednávania sťažovateľka vycestovala na OS Košice II. Počas cesty   začal   vlak   meškať,   ale   stále   bolo   všetko   v   časovej   rezerve,   až   do   okamihu   kedy sťažovateľka prichádzala do Košíc. Sťažovateľka telefonovala na informačné centrum asi cca   5   minút   pred   začatím   pojednávania,   že   vlak   meškal,   ale   že   sťažovateľka   už   je v Košiciach   s   tým,   že   príde   o   čosi   neskôr.   Bola   prepojená   k   asistentke   sudcu,   ktorá povedala,   že   sudca   už   šiel   do   pojednávacej   miestnosti,   ale   uvedené   mu   oznámi.   Keď sťažovateľka prišla na súd, pojednávanie už bolo skončené a nemohla vo veci nič uviesť, hoci predložila potvrdenie o meškaní vlaku.

Na   jediný   nariadený   termín   pojednávania,   ktorý   bol   sťažovateľke   doručený   sa dostavila   s   ospravedlnením,   že   bude   meškať   vlak,   avšak   súd   vo   veci   konal   bez   jej prítomnosti a sťažovateľka nemala možnosť vo veci vypovedať a navrhovať dôkazy, na ktoré poukázala v podanom odpore.“.

Sťažovateľka 1. augusta 2012 podala proti rozsudku okresného súdu z 12. júna 2012 odvolanie   a   v   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   29.   novembra   2012   uviedla,   že „Do dnešného dňa Krajský súd Košice o podanom odvolaní nerozhodol“.

Sťažovateľka   3.   augusta   2012,   t.   j.   po   meritórnom   rozhodnutí   okresného   súdu rozsudkom   z   12.   júna   2012,   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   okresného   súdu predsedovi   okresného   súdu,   ktorá   bola   vybavená   prípisom   okresného   súdu sp. zn. Spr. 133/2012 z 22. augusta 2012, v ktorom sa uvádza: „Po oboznámení so spisom uvádzam, že Vaša sťažnosť na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   je   dôvodná,   v   určitých   časových   úsekoch   došlo   k   prieťahom   v   konaní. V súčasnosti sa vo veci koná, o žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 12. 6. 2012, voči ktorému ste podali odvolanie.“

Sťažovateľka   zároveň   poukázala na to,   že „Celý spis Okresného   súdu   Košice   II sp. zn. 32Cb/1217/2000 obsahuje 99 strán ( do podania odvolania voči rozsudku žalovanou v rade III.) a postráda akékoľvek právne úkony súdu vo veci samej.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   o   jej   sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32Cb/1217/2000 porušil základné právo J. Š., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie vecí v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. J. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 13 000 €..., ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť J. Š. trovy právneho zastúpenia v sume 356,93 €... na účet jej právnej zástupkyni... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 1217/2000.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   základných   práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 29. novembra 2012 okresný súd vo veci už meritórne rozhodol a na základe odvolania sťažovateľky bolo už Krajským súdom v Košiciach vedené odvolacie konanie.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatuje,   že   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   už   objektívne   nemohlo   dochádzať   k   porušovaniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky v celom rozsahu odmieta pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

V   závere   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vzhľadom   na   dôvod   odmietnutia   tejto sťažnosti v prípade opätovnej sťažnosti (ak po ukončení odvolacieho konania bude vo veci opätovne   konať okresný   súd a jeho postup budú   charakterizovať prieťahy) nie   je daná prekážka na posudzovanie postupu okresného súdu ako celku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013