znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 24/2011-9   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne prerokoval   sťažnosť   A.   L.,   P.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   B.,   PhD.,   P., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami Okresného súdu Prešov sp. zn. 20 C/174/2008 z 20. apríla 2010 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co/87/2010 z 13. októbra 2010, a takto r o z h o d o l :

Sťažnosť A. L. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2011 doručená sťažnosť A. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   rozhodnutiami Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 20 C/174/2008 z 20. apríla 2010 a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co/87/2010 z 13. októbra 2010 (ďalej len „namietané rozhodnutia“). Sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná advokátom JUDr. J.B., PhD.  

2.   Sťažnosť   sťažovateľky   v predloženej   podobe   nespĺňala   náležitosti   ustanovené v § 20   a   §   50   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd zistil, že sťažovateľka spolu so sťažnosťou nedoručila namietané rozhodnutia, ani nebolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom, hoci sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná v bode 1 in fine uvedeným advokátom. Navyše, v súvislosti   s napadnutými   rozhodnutiami   sťažovateľka   (prostredníctvom   právneho zástupcu) namietala (iba) porušenie v bode 1 uvedených základných práv a slobôd.

3. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon   neustanovuje   inak.   V splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva   alebo   slobody   sa   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili.   Podľa   § 50   ods. 2   zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

4.   Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania,   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Ustanovenie   § 20   zákona o ústavnom   súde   sa   v celom   rozsahu   vzťahuje   na   sťažnosť   podľa   § 49   a nasl.   zákona o ústavnom súde.

5. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom   súde).   Až na výnimky, ktoré v danej   veci   nie sú   relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

6. V súvislosti s (v bode 2) uvedenými nedostatkami (v kontexte s bodom 3 a 5) ústavný súd pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom a publikovaná   judikatúra,   z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18   ods.   2   zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona č. 455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

7.   V neposlednom   rade   ústavný   súd   dodáva,   že   sťažovateľka,   kvalifikovane zastúpená   advokátom,   sa   v súvislosti   s napadnutými   rozhodnutiami   okresného   súdu a krajského súdu v sťažnosti a jej petite domáha vyslovenia porušenia (iba) základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, a teda nenapáda/nenamieta tiež niektoré zo základných práv na súdnu ochranu (čl. 46 až čl. 48 ústavy).  

8. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   ústavou a zákonom o ústavnom súde (body 2 a 7), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   ju   z uvedeného   dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 27. januára 2011