znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 24/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., S., ktorou namietal porušenie svojich základných práv uznesením Krajskej prokuratúry v Trenčíne sp. zn. 1 KPt 672/07 zo 17. apríla 2009 a postupom, ktorý mu predchádzal, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. P.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 13. augusta 2009 doručená sťažnosť D. P. (ďalej len,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie   svojich základných   práv   uznesením   Krajskej prokuratúry v Trenčíne   sp. zn. 1 KPt 672/07 zo 17. apríla 2009 (ďalej len „uznesenie krajskej prokuratúry“) a postupom, ktorý mu predchádzal. Aj keď sťažovateľ v sťažnosti neoznačil priamo základné práva, ktoré mu boli   podľa   jeho   názoru   upreté,   z   obsahu sťažnosti vyplýva, že namieta porušenie základných   práv   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   a   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“).  

2. Z obsahu sťažnosti a   jej príloh v podstatnom vyplýva, že uznesením krajskej prokuratúry bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa v procesnom postavení poškodeného, proti   uzneseniu   povereného   príslušníka   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Slovenskej republiky, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom, pracovisko Myjava,   sp. zn. ČVS: ORP – 311/3-OSV-TN-2007 z 21. januára 2009, ktorým zastavil trestné stíhanie pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona.

3.   Sťažovateľ   považuje   uznesenie   krajskej   prokuratúry   za   nezákonné   a   rovnako namieta aj nezákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktorý napadnutému uzneseniu   predchádzal.   Svoju   sťažnosť   dôvodí   najmä   tým,   že   trestné   konanie   trvalo neúmerne dlho a v trestnom konaní neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhoval a ktoré by dostatočne objasnili skutkový stav. Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd zrušil   uznesenie   krajskej   prokuratúry   a   ostatných   časovo   predchádzajúcich   uznesení orgánov činných v trestnom konaní, ktoré však v sťažnosti bližšie neidentifikuje. Zároveň sa domáha,   aby   ústavný   súd   nariadil   opätovné   prešetrenie   predmetnej   veci.   Napokon sťažovateľ požaduje priznanie primeraného odškodnenia za prieťahy v konaní.  

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7.   Citované   ustanovenie   zákona   o   ústavnom   súde   je vyjadrením   ústavnej   zásady subsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy. Ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu, ten v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

8.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, v danom prípade ide o podnet prokurátorovi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor generálnej prokuratúry“).

9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podnet možno podať ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti   vybavenia   svojho   podnetu   opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví   nadriadený prokurátor. V zmysle § 54 ods. 1 a 2 zákona o prokuratúre nadriadeným prokurátorom na vybavovanie podnetu prokurátora krajskej prokuratúry sa rozumie prokurátor generálnej prokuratúry.

10.   Podnet na preskúmanie zákonnosti uznesenia krajskej prokuratúry a postupu, ktorý mu predchádzal, adresovaný prokurátorovi generálnej prokuratúry umožňoval a stále umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu.

11. Nad rámec uvedeného a v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa ku konaniu, ktoré   predchádzalo   uzneseniu   krajskej   prokuratúry,   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poukázať   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   právo   fyzickej   osoby   na   začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi   základné   práva   a   slobody   podľa   druhej   hlavy   ústavy   a   ani   ho   nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd, príp. ľudských práv a základných slobôd podľa   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (mutatis mutandis I. ÚS 228/06, III. ÚS 278/06, I. ÚS 102/08, II. ÚS 411/08).

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   uvedenými   v   sťažnosti   (žiadosť   o   primerané   finančné zadosťučinenie).

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2010