znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 24/06-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť V. Š., bytom B., zastúpenej advokátkou Mgr. S. M., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 2/2005 (predtým pod sp. zn. 19 NC 15/01) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 2/2005 p o r u š i l základné   právo   V.   Š.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   2/2005 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. Š. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 196 Sk (slovom osemtisícstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne Mgr. S. M., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra 2005 doručená sťažnosť V. Š., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. S. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 2/2005 (predtým pod sp. zn. 19 NC 15/01). Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa označeného článku ústavy žiadala, aby jej ústavný   súd   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50   000   Sk   a uložil okresnému súdu povinnosť náhrady trov jej právneho zastúpenia.

2. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   lebo   vzhľadom   na charakter veci nemožno od ústneho pojednávania očakávať jej ďalšie objasnenie.

3.   Ústavný súd 18. januára 2006 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 24/06-9.

4. K sťažnosti   sa   vyjadrila   poverená   predsedníčka   okresného   súdu   podaním sp. zn. Spr. 2014/06   zo 14.   februára   2006,   v ktorom uviedla: „...   Vám   oznamujem,   že sťažnosť sťažovateľky považujem za čiastočne opodstatnenú, nakoľko zo spisu je zrejmé, že za obdobie od podania návrhu dňa 17. 9. 2001 do 13. 1. 2005 vznikli vo veci prieťahy v konaní.

Súčasne si dovoľujem uviesť, že od uvedeného dátumu, kedy súd vydal uznesenie, ktorým uložil navrhovateľke odstrániť vady podaného návrhu, v konaní k prieťahom ďalej nedochádza. (...)“

5. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne reagovala na stanovisko okresného súdu listom zo 16. marca 2006, v ktorom sa uvádza: «... Pokiaľ ide o vyjadrenie Okresného súdu Bratislava II, č. Spr. 2014/06, zo dňa 14. 02. 2006, s tvrdením súdu, že „od dátumu, kedy súd vydal uznesenie, ktorým uložil navrhovateľke odstrániť vady podaného návrhu,   v konaní   k prieťahom   ďalej   nedochádza“,   nemožno   súhlasiť.   Prieťahy   v konaní neboli odstránené, porušenie základného ústavného práva našej klientky na prerokovanie jej veci bez prieťahov i k dnešnému dňu stále trvá.

Vzhľadom na uvedené žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky našej sťažnosti vyhovel.»

II.

Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľky a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 19 C 2/2005 zistil nasledovný priebeh a stav konania:A.

Sťažovateľka 17. septembra 2001 navrhla určiť výšku výživného počas jej tehotnosti. Odporcom v spore je D. G., B.

Okresný súd uznesením z 13. januára 2005 vyzval sťažovateľku na odstránenie vád návrhu (č. k. 19 Nc 15/01-4).

Sťažovateľka   7.   februára   2005   nahliadla   do   súdneho   spisu   a predložila   podanie označené ako „Doplnenie návrhu na začatie konania v zmysle výzvy súdu“.

Sťažovateľka 24. februára 2005 predložila súdu rodný list jej syna L. Š., (otcovstvo odporcu   bolo   určené   okresným   súdom   27. mája   2003   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 475/01).

Sťažovateľka   6.   mája   2005   predložila   okresnému   súdu   vyjadrenie   gynekológa MUDr. Ľ. J., z II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty v B. z 15. marca 2005.Okresný   súd   20.   júna   2005   oznámil   sťažovateľke,   že „predpokladaný   termín nariadenia pojednávania vo veci je: prvý polrok 2006“.

Sťažovateľka   18.   augusta   2005   splnomocnila   svojím   zastupovaním   v spore advokátku   Mgr.   S.   M.,   ktorá   5.   septembra   2005   nahliadla   do   súdneho   spisu sp. zn. 19 C 2/05.

Okresný   súd   23.   novembra   2005   zisťoval   prostredníctvom   REGOB   (registrácia obyvateľov) B. trvalé a prechodné bydlisko odporcu a uznesením z toho istého dňa uložil odporcovi vyjadriť sa k návrhu na začatie konania.

REGOB 9. decembra 2005 oznámila súdu adresu odporcu: B. Pošta   16.   decembra   2005   doručila   okresnému   súdu   späť   výzvu   adresovanú odporcovi.

Okresný   súd   21.   decembra   2005   zisťoval   na   S.   p.   –   ústredí   v B.   adresu zamestnávateľa odporcu (požadované predložila poisťovňa 12. januára 2006).

Okresný súd 24. januára 2006 zaslal odporcovi výzvu na vyjadrenie sa k návrhu na adresu jeho posledného zamestnávateľa S., B. (prevzal ju splnomocnenec zamestnávateľa 31. januára 2006).

S.,   a.   s.,   B.   1.   februára   2006   vrátila   okresnému   súdu   výzvu,   lebo   odporca   u nej skončil pracovný pomer 19. decembra 2005, a uviedla jeho predpokladanú adresu: B.

B.

K sťažnosti   bola   pripojená   odpoveď   poverenej   predsedníčky   okresného   súdu sp. zn. Spr. 2151/04 z 30. novembra 2004 na sťažovateľkinu sťažnosť z 22. septembra 2004, v ktorej uviedla: „... som vo veci zistila prieťahy v konaní, za čo sa Vám ospravedlňujem. Súčasne Vám oznamujem, že zistené prieťahy v konaní sú zapríčinené dlhodobou práceneschopnosťou zákonného sudcu. Vec bude v januári 2005 pridelená na vybavenie novej zákonnej sudkyni, ktorá bude na zistené prieťahy upozornená, ako aj na potrebu konať vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov.“

C.

Zákonná sudkyňa 20. júna 2005 účastníkom konania vo veci sp. zn. 19 C 2/2005 oznámila, „... že predpokladaný termín nariadenia pojednávania vo veci je: prvý polrok 2006“.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 2/2005 došlo k porušeniu označeného základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

2. Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Iba   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna neistota   osoby   neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd o veci iba konal a nerozhodol o nej s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne judikuje ústavný súd, spravidla až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba   domáha   odstránenia   právnej   neistoty   ohľadne   svojich   práv   (napr.   I.   ÚS   41/02, III. ÚS 87/02 a ďalšie).

3. Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je občianskoprávne   konanie   (určenie   výšky   výživného   počas   tehotnosti),   ktoré   sa   začalo 17. septembra 2001, nie je dosiaľ skončené ani na súde prvého stupňa a okresný súd v ňom ešte nenariadil žiadne pojednávanie.

4. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého   jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť veci, správanie   účastníka   a postup súdu   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02, I. ÚS 49/04).   Ústavný   súd   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v tomto prípade.

4.1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka konania nebola v posudzovanej veci závislá od zložitosti (právnej alebo faktickej) právneho   sporu   vedeného   v konaní   pred   okresným   súdom   a ani   vyvolaná   správaním sťažovateľky (pozri bližšie chronologický prehľad úkonov predmetného súdneho konania – bod A II. časti odôvodnenia).

4.2.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej občianskoprávnej   veci,   pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako   aj   zo stanovísk   účastníkov   konania   a   z   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval zbytočné prieťahy v období

- od 17. septembra 2001 (návrh sťažovateľky na začatie konania) do 13. januára 2005 (výzva sťažovateľke), t. j. vyše troch rokov a troch mesiacov,

- od 7. februára 2005 (doplnenie návrhu) do 23. novembra 2005 (zisťovanie pobytu odporcu), t. j. vyše ôsmich mesiacov,

teda   spolu   v trvaní   takmer   štyroch   rokov   okresný   súd   nevykonal   úkony   smerujúce k rozhodnutiu v merite veci (resp. bol nečinný).

Obranu   okresného   súdu   (pozri   vyššie   bod   B   II.   časti   odôvodnenia)   spočívajúcu v „dlhodobej   práceneschopnosti   zákonného   sudcu“ ako   dôvodu,   ktorý   by   mal   byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. Okresný súd mal prijať také organizačné opatrenia, ktoré by zabezpečili realizáciu (uplatnenie) práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

4.3.   Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke (aj keď táto o to nepožiadala) ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

5.1. Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50   000   Sk   z dôvodu,   že „...   Uvedenú   výšku   primeraného   finančného   zadosťučinenia pokladá sťažovateľka za spravodlivú vzhľadom na povahu sporu. Tým, že súd doposiaľ neprerokoval   vec   bez   zbytočných   prieťahov   a celý   spor   trvá   už   neprimerane   dlho, sťažovateľka sa nemohla dostať k svojmu zákonnému nároku.   Kvôli tehotenstvu,   navyše rizikovému, a súčasnej materskej dovolenke nemá sťažovateľka, predtým študentka, žiadne zamestnanie, žiadny vlastný finančný príjem. Jej syn L., (...) má dlhodobo vážne zdravotné problémy. Nakoľko prieťahy v konaní sťažovateľke spôsobovali a stále spôsobujú značné finančné a osobné problémy, požadovaná suma sa sťažovateľke javí ako primeraná“.

5.2. Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľky (pozri body 4.1 až 4.3 tejto časti) považuje za primerané v ňou požadovanej výške, t. j. v sume 50 000 Sk.

5.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 8. decembra 2005 a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 16. marca 2006. Odmena za jeden úkon právnych služieb v roku 2005 (v zmysle § 11 ods. 2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje za úkony v roku 2005 spolu sumu (za dva úkony právnych služieb) 5 302 Sk. Za úkon právnych služieb vykonaný v roku 2006 (výpočtový základ 16 381 Sk a paušál 164 Sk) predstavuje odmena advokátke spolu sumu 2 894 Sk (t. j. 2 730 Sk plus 164 Sk). Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 8 196 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006