znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 24/03-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2003 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho prerokoval prijatú sťažnosť Ing. F. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   121/92 v období   od   rozhodnutia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   I.   ÚS   64/00   a v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 165/00 a takto  

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 121/92 v období od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/00 z 11. decembra 2001 p o r u š i l   právo Ing.   F. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   121/92 p r i k a z u j e   vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. H.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských korún),   ktoré je Okresný súd Bratislava II   povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

  I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením z 5. februára 2003   sp.   zn.   I.   ÚS   24/03   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   Ing.   F.   H.,   B.   (ďalej   aj   „sťažovateľ“),   v časti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 121/92 v období od   rozhodnutia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   I. ÚS   64/00,   a   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 165/00.

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta, že Okresný súd Bratislava II „neustále porušuje“ jeho ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 121/92 o návrhu na obnovu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného na tomto súde pod sp. zn. 10 C 25/92. Sťažovateľ poukázal na to, že k prieťahom v konaní sp. zn. 14 C 121/92 dochádza napriek tomu, že ústavný súd v tejto súvislosti už 11. decembra 2001 vydal   nález   sp.   zn.   I.   ÚS   64/00,   v ktorom   konštatoval   porušenie   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   tejto   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Sťažovateľ   oznámil   ústavnému súdu, že uznesením č. k. 14 C 121/92-122 bolo toto konanie prerušené, pričom „v zákonnej lehote som podal odvolanie proti predmetnému uzneseniu, pretože pokladám za racionálne ukončiť“ skôr toto konanie ako súvisiace konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8 C 165/00.

Sťažovateľ   namietal   aj   porušenie   svojho   práva   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných   prieťahov   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   pod   sp.   zn. 8 C 165/00. V tomto konaní sa sťažovateľ domáha obnovy konania uvedeného súdu, ktorým bola kúpno-predajná zmluva z 8. apríla 1991 určená za neplatnú (sp. zn. 14 C 123/92). Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že návrh na obnovu konania podal osobne na Okresnom súde Bratislava II 20. decembra 2000, napriek tomu „doteraz sa nekonalo ani jedno pojednávanie“. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol a listinami zdokumentoval, že v súvislosti s konaniami vedenými na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 121/92 a pod   sp.   zn.   8   C   165/00   vyčerpal   aj   právne   prostriedky   nápravy   tým,   že   na   prieťahy v týchto konaniach podal sťažnosti podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov, avšak k náprave v postupe súdov nedošlo.

Na   základe   uvedených   skutočností   sa   sťažovateľ   domáhal   aj   „spravodlivého zadosťučinenia“ v sume 10 miliónov Sk. Poukázal na to, že „po 11 rokov súdenia a neistoty zostal som bez nehnuteľnosti, bez finančných prostriedkov vložených na kúpu predmetnej nehnuteľnosti,   bez   finančných   prostriedkov   investovaných   do   opravy   a rekonštrukcie rodinného   domu,   pekárne   a výstavby   dvoj   garáže,   finančná   strata   z nedokončenej rekonštrukcie   v dôsledku   rastu   miery   inflácie,   strata   na   ušlom   zisku   zo   zastaveného podnikania, toto sú všetko dôsledky protizákonného konania štátnych orgánov“.

V rámci   prípravy   pojednávania   sa   na   základe   žiadosti   ústavného   súdu k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   Okresný   súd   Bratislava   II,   zastúpený   JUDr.   M.   Š.,   poverenou   zastupovaním predsedníčky   okresného   súdu,   listom   z 26.   februára   2003   č.   Spr   2022/99   a sťažovateľ, zastúpený svojím advokátom, stanoviskom z 19. marca 2003 a prípisom z 22. marca 2003.

Zástupkyňa Okresného súdu Bratislava II vo svojom vyjadrení uviedla, že:„Vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 14 C 121/92 bola opatrením predsedu súdu zo dňa 12. 11. 2001 z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku prikázaná na vybavenie sudkyni JUDr. Z. K. Uznesením zo dňa 04. 06. 2002 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 8 C 165/00 o obnovu konania (pôvodné   konanie vedené   pod   sp.   zn. 14 C 123/92).   Toto   uznesenie   z dôvodu odvolania   podaného   Ing.   F.   H.   dňa   19.   06.   2002   doposiaľ   nenadobudlo   právoplatnosť. Vzhľadom   k tomu,   že   odporkyne   v 2.   a 3.   rade   sú   rakúskymi   štátnymi   občiankami,   je potrebné pri doručovaní napadnutého uznesenia postupovať podľa príslušných ustanovení prostredníctvom   dožiadania   sprostredkovaného   Ministerstvom   spravodlivosti   SR. Predmetné   dožiadanie   bolo   Ministerstvu   spravodlivosti   SR   doručené   dňa   18.   12.   2002 a doposiaľ   nebolo   vybavené.   Po   jeho   vybavení   bude   vec   predložená   Krajskému   súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní.

Z uvedeného mám za to, že v konaní sp. zn. 14 C 121/92 nedošlo po 11. 12. 2001 k prieťahom a sťažnosť Ing. F. H. považujem za nedôvodnú.

Z obsahu   spisu   vedeného   pod   sp.   zn.   8   C   165/00   som   zistila,   že   ide   o konanie o obnovu konania vedeného pod sp. zn. 14 C 123/92. Návrh podal sťažovateľ Ing. F. H. dňa 20.   12.   2000   a o návrhu   súd   doposiaľ   nerozhodol.   Je   potrebné   uviesť,   že   k prieťahom v tomto prípade skutočne došlo. K rozhodnutiu o návrhu na povolenie obnovy konania je potrebné   predovšetkým   zabezpečiť   spis,   v tomto   prípade   spis   sp.   zn.   14   C   123/92. Z objektívnych príčin spočívajúcich jednak v tom, že v uvedenom spise boli až do decembra 2002 vykonávané úkony po rozhodnutí vo veci samej, bolo potrebné odstraňovať vady rozsudku   zo dňa 2. 10. 1998, ktoré bránili zapísaniu do   katastra   nehnuteľností, pričom opravné uznesenie bolo vyhotovené až dňa 29. 10. 2002 a doručované 15-tim účastníkom konania a katastrálnemu úradu, a tiež z dôvodu, že spis sa z dôvodu prešetrenia sťažnosti Ing. F. H. nachádzal v roku 2002 niekoľko týždňov na Krajskom súde v Bratislave, nebolo možné spis sp. zn. 14 C 123/92 pripojiť k spisu 8 C 165/00 a vo veci povolenia obnovy konania rozhodnúť“.

K vyjadreniu   okresného   súdu   zaslal   svoje   stanovisko   sťažovateľ,   ktorý prostredníctvom svojho advokáta zaujal nasledovné stanovisko:

„Môj klient Ing. F. H. je rozhorčený nad skutočnosťou, že Okresný súd Bratislava II nebol schopný od roku 1992 právoplatne ukončiť predmetné dve veci. Touto skutočnosťou je môj klient stále v právnej neistote, keďže predmetom týchto vecí sú otázky vlastníctva k nehnuteľnosti, čím je mu zabránené, aby nehnuteľnosť pokojne užíval, investoval do nej a disponoval s ňou.

Podľa názoru klienta Ministerstvo spravodlivosti SR a uvedený súd majú zákonnú povinnosť vytvárať také organizačné, materiálne a personálne podmienky, aby občania sa domohli práva čím skôr a nemuseli čakať na meritórne rozhodnutie veľa rokov. (...) Môj   klient   hodnotí   vyjadrenie   Okresného   súdu   Bratislava   II   za   alibistické a obranárske. Žiada, aby bolo prijaté rozhodnutie konštatujúce prieťahy v konaní a očakáva také záruky, ktoré by garantovali to, že aj po pozitívnom rozhodnutí Ústavného súdu SR bola zabezpečená kontrola, že súd prvého stupňa takúto vec prioritne vyrieši“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konaní na Okresnom súde Bratislava II vedených pod sp. zn. 14 C 121/92, a to v období od rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 64/00 a pod sp. zn. 8 C 165/00:

Priebeh konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. 14 C 121/92 v   období od rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 64/00 z   11. decembra 2001

Dňa 9. mája 2002 konajúca sudkyňa vyzvala sťažovateľa na vyjadrenie, či trvá na pôvodnom návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Dňa 22. mája 2002 bola okresnému súdu doručená kladná odpoveď sťažovateľa na uvedenú výzvu.

Dňa 28. mája 2002 sa v spise vyhotovil úradný záznam o tom, že sa zistilo, že na okresnom súde sa vedie aj konanie sp. zn. 8 C 165/00.

Dňa 4. júna 2002 vydal okresný súd uznesenie č. k. 14 C 121/92-122 o prerušení tohto konania.

Dňa 19. júna 2002 doručil sťažovateľ okresnému súdu odvolanie proti uvedenému uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 30. októbra 2002 konajúca sudkyňa písomne vyhotovila dožiadanie (požiadala príslušný   súd   pre   Himberg   -   Rakúsko   o doručenie   uznesenia   o prerušení   konania účastníčkam   konania   v Rakúsku   G.   Z.   a   E.   S.)   a ustanovila   tlmočníčku   na   preloženie uvedeného uznesenia.

Dňa   18.   decembra   2002   bolo   predmetné   dožiadanie   doručené   Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na vybavenie.

Priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 165/00

Dňa 20. decembra 2000 podal sťažovateľ okresnému súdu návrh na obnovu konania vo veci zrušenia kúpnej zmluvy vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 123/92.Dňa 22. januára 2001 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdnych trov.Dňa 1. februára 2001 sťažovateľ uhradil súdne trovy konania.Dňa   27.   júna 2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   I.   R.   k návrhu   na obnovu konania.     Okrem uvedených úkonov sa v predmetnom spise nachádzajú iba opakované úpravy na pripojenie rôznych spisov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   zásadne   naplní   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd už rozhodol, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa vzťahuje nielen na konanie prvostupňového súdu, ale aj na konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej na konanie v správnom súdnictve, ako aj na konanie o výkon rozhodnutia. Ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych   veciach   totiž   nevynímajú   súdy   z ich   povinnosti   konať   bez   zbytočných prieťahov v žiadnej veci, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 3/00). Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj predmetnú vec.

Vec Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 14 C 121/92

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosti veci“ ústavný súd je toho názoru, že konanie o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   vzhľadom   na   jeho   predmet, skutkovú a právnu povahu sporu nemožno hodnotiť ako zložitú vec. Niektorí účastníci tohto konania pred okresným súdom majú síce trvalý pobyt v cudzine a táto skutočnosť môže mať vplyv na zdĺhavosť konania, nemá však podstatný vplyv na zložitosť veci.

2. Pokiaľ ide o druhé kritérium, teda „správanie sťažovateľa“, ústavný súd nezistil žiadnu   skutočnosť,   na   základe   ktorej   by   ho   bolo   možné   považovať   za   také,   ktoré   by zapríčiňovalo zbytočné prieťahy v konaní.

3.   Pokiaľ   ide   o tretie   kritérium,   teda   „postup   súdu“,   ústavný   súd   predovšetkým konštatuje,   že   postup   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   o zrušenie   a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo veci sp. zn. 14 C 121/92 už bola predmetom posúdenia namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   pričom   ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   I.   ÚS   64/00   z 11.   decembra   2001 rozhodol, že: „Okresný súd Bratislava II v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 121/92 p o r u š i l   právo   Ing.   F.   H.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

Ústavný súd zameral svoju pozornosť na obdobie od vydania svojho nálezu sp. zn. I. ÚS 64/00 z 11. decembra 2001 a zistil, že okresný súd bol nečinný od predchádzajúceho rozhodnutia   takmer   šesť   mesiacov   a ďalších   šesť   mesiacov   uplynulo,   kým   konajúca sudkyňa neprávoplatné uznesenie o prerušení konania č. k. 14 C 121/92-122 zo 4. júna 2002 doručila Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na vybavenie dožiadania.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   uvedené   takmer   jednoročné   obdobie   nečinnosti Okresného súdu Bratislava II, a to bez akýchkoľvek zákonných dôvodov je opakovaným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Ústavný súd už vyslovil, že v právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem   iných   stelesnené   také   princípy,   ako   sú   právna   istota   a spravodlivosť   (princíp materiálneho právneho štátu), čo   možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa   osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli priznané (I. ÚS 10/98).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14 C 121/92 konštatoval porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy, a porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.V dôsledku   konštatovania   zbytočných   prieťahov   v predmetnej   veci   ústavný   súd považoval za potrebné v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázať   okresnému   súdu   konať   v súlade   s príslušnými   ustanoveniami   Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) upravujúcimi priebeh konania, tak aby nedochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa. Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa § 6 OSP v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uplatnil   a   odôvodnil   aj   nárok   na   priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 10 miliónov Sk.

Pri   rozhodovaní   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal ústavný súd z ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde a s prihliadnutím na všetky okolnosti zakladajúce porušenie namietaného práva vrátane významu predmetu sporu pre sťažovateľa   na   skutočnosť,   že   predmetom   návrhu   na   zrušenie   a vyporiadanie spoluvlastníctva   sú   nehnuteľnosti,   ktoré   mali   slúžiť   aj   na   realizáciu   základného   práva sťažovateľa,   a to   práva   na   podnikanie,   preto   v   prípade   sťažovateľa   je   opodstatnené očakávanie   včasného   odstránenia   jeho   právnej   neistoty.   Ústavný   súd tiež   podľa   zásad spravodlivosti   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk, pričom u tejto skutočnosti osobitne prihliadal na to, že v posudzovanom konaní pred okresným súdom ústavný súd už konštatoval porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.Vec Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8 C 165/00

Po zadovážení spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8 C 165/00 ústavný súd zistil,   že   návrhu   sťažovateľa   na   obnovu   konania   vo   veci   o určenie   neplatnosti   kúpnej zmluvy, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 14 C 123/92 z 2. októbra 1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 168/99-21 z 22. júna 1999 doposiaľ nebolo vyhovené, a teda naďalej trvá prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá môže byť odstrániteľná až právoplatným povolením obnovy konania (§ 235 ods. 1 OSP).

Ústavný súd však pripomína, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu, ktoré sa dosiahne právoplatným rozhodnutím (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 32/00 a iné).

Vzhľadom na to, že účel v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je možné dosiahnuť v prípade, že vec je v čase posudzovania ústavným súdom právoplatne skončená, ústavný súd v tejto časti sťažnosti nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2003