znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 239/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí   senátu 21. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 14835/2012 až sp. zn. Rvp 14843/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd uzneseniami   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici   z 11. októbra   2012   sp. zn.   24   NcC   331/2012,   sp.   zn.   24   NcC   326/2012, sp. zn. 24 NcC   358/2012,   sp. zn. 2 NcC 272/2012,   sp.   zn.   23   NcC   300/2012, sp. zn. 23 NcC 278/2012,   sp. zn. 23 NcC 276/2012,   sp.   zn.   23   NcC   279/2012 a sp. zn. 23 NcC 295/2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14835/2012 až sp.   zn. Rvp   14843/2012   s p á j a   na spoločné   konanie,   ktoré bude   ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 14835/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 18. decembra 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 14835/2012 až sp. zn. Rvp 14843/2012 vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) z 11. októbra sp. zn. 24 NcC 331/2012, sp. zn.   24   NcC   326/2012,   sp.   zn.   24   NcC   358/2012,   sp.   zn.   2   NcC   272/2012,   sp.   zn. 23 NcC 300/2012,   sp.   zn.   23   NcC   278/2012,   sp. zn. 23 NcC 276/2012,   sp.   zn. 23 NcC 279/2012 a sp. zn.   23 NcC 295/2012 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   -   ďalej   len   „okresný   súd“)   a im   predchádzajúcim postupom.

2.   Sťažnosti   sťažovateľky   sú   obdobné,   resp.   totožné,   čo   sa   týka   skutkového a právneho   stavu   a samotnej   argumentácie   sťažovateľky   so   stovkami   (resp.   tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Čo sa týka obsahu sťažností   a sťažovateľkinej   argumentácie,   ústavný   súd   odkazuje   na   svoje   predošlé rozhodnutia v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp.   zn. II. ÚS   460/2013   z 26.   septembra 2013,   sp.   zn. III.   ÚS   301/2013 z 2.   júla 2013 a sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

3.   Sťažovateľka   súčasne   navrhuje,   aby   ústavný   súd   podľa   §   52   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

7.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   vedených pod sp. zn. Rvp 14835/2012   až   sp.   zn.   Rvp   14843/2012   týkajúcich   sa   v záhlaví   tohto rozhodnutia   citovaných   rozhodnutí   krajského   súdu   a v kontexte   svojich   zistení   dospel k záveru,   že   v týchto   konaniach   pred   ústavným   súdom   sťažovateľka   namieta   porušenie svojich   práv   v príčinnej   súvislosti   s   uzneseniami   krajského   súdu,   ktoré   v skutočnosti krajským súdom nikdy vydané neboli.

8. Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd uznesením sp. zn. 24 NcC 254/2012 z 11. októbra   2012   spojil   vo   svojom   prvom   výroku   na   spoločné   konanie   konania o námietkach   zaujatosti   pôvodne   ním   vedené   pod   sp.   zn   24   NcC   254/2012, 24 NcC 272/2012,   24   NcC   267/2012,   24   NcC   393/2012,   24   NcC   368/2012, 24 NcC 358/2012,   24   NcC   326/2012,   24   NcC   331/2012,   24   NcC   300/2012, 24 NcC 396/2012,   24   NcC   387/2012,   24   NcC   370/2012,   24   NcC   362/2012, 24 NcC 360/2012,   24   NcC   258/2012,   24   NcC   330/2012,   24   NcC   263/2012, 24 NcC 256/2012,   24   NcC   359/2012,   24   NcC   344/2012,   24   NcC   337/2012, 24 NcC 335/2012,   24   NcC   322/2012,   24   NcC   318/2012,   24   NcC   391/2012, 24 NcC 395/2012, 24 NcC 307/2012, 24 NcC 302/2012 a sp. zn. 24 NcC 291/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Obdobne   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   23   NcC   252/2012   z 11.   októbra   2012, o ktorom   sa   na   ústavnom   súde   vedie   na   základe   sťažovateľkinej   sťažnosti   samostatné konanie pod sp. zn. Rvp 23498/2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania   o   námietkach   zaujatosti   pôvodne   ním   vedené   pod   sp.   zn.   23   NcC   252/2012, 23 NcC 253/2012,   23   NcC   254/2012,   23   NcC   255/2012,   23   NcC   256/2012, 23 NcC 257/2012,   23   NcC   258/2012,   23   NcC   259/2012,   23   NcC   260/2012, 23 NcC 261/2012,   23   NcC   262/2012,   23   NcC   263/2012,   23   NcC   264/2012, 23 NcC 265/2012,   23   NcC   266/2012,   23   NcC   267/2012,   23   NcC   268/2012, 23 NcC 269/2012,   23   NcC   270/2012,   23   NcC   271/2012,   23   NcC   272/2012, 23 NcC 273/2012,   23   NcC   274/2012,   23   NcC   275/2012,   23   NcC   276/2012, 23 NcC 277/2012,   23   NcC   278/2012,   23   NcC   279/2012,   23   NcC   280/2012, 23 NcC 281/2012,   23   NcC   282/2012,   23   NcC   283/2012,   23   NcC   284/2012, 23 NcC 285/2012,   23   NcC   286/2012,   23   NcC   287/2012,   23   NcC   288/2012, 23 NcC 289/2012,   23   NcC   290/2012,   23   NcC   291/2012,   23   NcC   292/2012, 23 NcC 293/2012,   23   NcC   294/2012,   23   NcC   295/2012,   23   NcC   296/2012,   23   NcC 297/2012, 23 NcC 298/2012, 23 NcC 299/2012,   23 NcC 300/2012, 23 NcC 401/2012, 23 NcC 402/2012, 23 NcC 403/2012 a sp. zn. 23 NcC 404/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré neexistujú, resp. ktoré krajský súd nikdy nevydal, nemožno túto príčinnú súvislosť konštatovať, preto ústavný súd mohol označené sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9.   Aj   napriek   uvedenému   však   ústavný   súd   s   prihliadnutím   na   požiadavku materiálneho   chápania   ochrany   základných   práv   pristúpil   v   rámci   predbežného prerokovania sťažností k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok ich odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského   súdu. Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   použitá   argumentácia   sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o námietkach   zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov.

10.   V   tejto   veci   ústavný   súd   nadväzuje   na   svoje   predchádzajúce   právne   názory obsiahnuté   v   celom   rade   uznesení,   ktorými   rozhodol   o   skutkovo   rovnakých   veciach sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať ochrany   svojich   práv   podaním   odvolania   proti   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu, prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.

Vzhľadom   na   uvedené,   zohľadňujúc požiadavku   princípu   právnej   istoty,   aby   sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp.   zn.   I.   ÚS   293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra   2013,   sp.   zn.   III.   ÚS   301/2013   z 2.   júla   2013   či   mutatis   mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súd   v takýchto a obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

11. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014