znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 239/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. S., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. D. P., Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14C/221/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2008 doručená sťažnosť JUDr. J. S., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. P., Ž., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/221/2002.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Sťažovateľka podala dňa 28. 6. 2002 návrh na Okresný súd v Žiline, ktorým sa domáha určenia, že skončenie pracovného pomeru jej oznámené listami zo dňa 18. 04. 2002 pod   spisovým   číslom   2002/05315   a   03.   5.   2002   pod   spisovým   číslom   2002/05315   je neplatné a uloženia povinností odporcovi zaplatiť náhradu mzdy s úrokom z omeškania z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru.

Žalobu prijal Okresný súd v Žiline cestou podateľne stým, že v potvrdení bola vec pridelená sudcovi tohto súdu prom. práv. Z. H.

Prvé pojednávanie napriek tomu, že sa jedná o pracovný spor a teda vec osobne a najmä   existenčne   dôležitú,   bolo   vytýčené   takmer   po   troch   rokoch,   pričom   prvotne stanovený sudca bol bez oznámenia nahradený novým a to JUDr. V. K.

Pojednávanie sa uskutočnilo 07. 06. 2005, na ktorom bolo aj rozhodnuté a to tak, že súd návrh sťažovateľky zamietol.

Vo veci konal na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Žiline, ktorý svojim uznesením č. k. 9 Co 31/2005-120 po ďalších dvoch rokoch dňa 16. 05. 2007 napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a uložil prvostupňovému súdu posudzovať návrh podľa jeho pokynov.

Okresný súd uznesením č. k. 14C/221/2002 zo dňa 18. 06. 2007 žiadal sťažovateľku, aby upresnila svoj návrh zo dňa 27. 06. 2002 v prvej časti. (Správny dátum podania je 28. 06.   2002   -   v   celom   spisovom   prejave   súdu   sa   uvádza   nesprávny   dátum).   Sťažovateľka v lehote stanovenej svoj návrh upresnila.

Okresný súd v Žiline rozsudkom č. k. 14C/221/2002 zo dňa 04. 03. 2008 návrh opäť na jedinom pojednávaní zamietol.

Sťažovateľka, keďže Okresný súd v Žiline podľa jej právneho názoru nerešpektoval pokyny Krajského súdu v Žiline a rozhodol okrem iného aj bez dôkazného materiálu (napr. str.   7 predposledný odsek)   podala voči tomuto rozsudku zo dna 04.   03.   2008 v lehote stanovenej zákonom odvolanie.

Viac úkonov vo veci nebolo vykonaných.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal vo veci tento nález: „Základné právo JUDr. J. S., nar.... Ž. na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 a na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v Žiline vo veci vedenej pod Číslom konania 14C/221/2002 porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   p.   JUDr.   J.   S.,   nar.  ...   Ž.   finančné zadosťučinenie vo výške 250.000.- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy.

Ďalej   navrhujeme,   aby   nám   súd   uznesením   priznal   náhradu   trov   konania pozostávajúcu z trov právneho zastupovania 14.628.- Sk (2 úkony po 7.150.- Sk.   + 2x paušál po 164.- Sk) na účet právneho zástupcu JUDr. D. P. do..., na č. ú.... do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav   takú   možnosť   reálne nepripúšťajú   (IV.   ÚS 16/04,   II.   ÚS 1/05,   II.   ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS 12/01,   IV.   ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03,   I.   ÚS 16/04)   ochrana   základnému   právu   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva   významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62 zákona č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľkou označené konanie vedené okresným   súdom   pod   sp.   zn.   14C/221/2002   sa   začalo   28.   júna   2002   podaním   návrhu, ktorým   sa   sťažovateľka   domáhala   určenia   neplatnosti   skončenia   pracovného   pomeru zo strany jej zamestnávateľa.

Okresný súd vo veci rozhodol na prvom pojednávaní 7. júna 2005 tak, že návrh sťažovateľky zamietol.

Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 9 Co 31/2005-120 zo 16. mája 2007 rozsudok okresného súdu zo 7. júna 2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd na prvom pojednávaní po vrátení veci 4. marca 2008 rozsudkom návrh sťažovateľky opäť zamietol.

Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu zo 4. marca 2008 v zákonnej lehote odvolanie.

Dňa 5.   mája 2008 bola ústavnému súdu   doručená sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala   prieťahy   v konaní   okresného   súdu,   a tým   porušenie   svojich   označených základných a iných práv.

Sťažovateľka   neuviedla,   že   by   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   podala sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu jeho predsedovi podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Ústavný súd úradným záznamom z 30. júna 2008 zistil, že spis okresného súdu bol 16. mája 2008 predložený krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu zo 4. marca 2008. Konanie krajského súdu je vedené pod sp. zn. 10 Co 151/2008 a dosiaľ nebolo skončené.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Okresný súd v dôsledku skutočnosti, že vo veci rozhodol rozsudkom zo 4. marca 2008   a následne   spis   po   podaní   odvolania   sťažovateľkou   16.   mája   2008   doručil odvolaciemu súdu, už v posudzovanom konaní nemal možnosť (v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 5. mája 2008) ovplyvniť ďalší priebeh konania vo veci.

Aj   keď   sťažovateľka   doručila   svoju   sťažnosť   ústavnému   súdu   v období   medzi rozhodnutím   okresného   súdu   (4.   marca   2008)   a predložením   spisu   okresného   súdu odvolaciemu súdu (16. mája 2008), v tomto období už zo strany okresného súdu mohli byť vykonávané len úkony súvisiace s písomným vyhotovením rozsudku, jeho doručovaním účastníkom konania a úkony spojené s predložením veci odvolaciemu súdu. Samotná dĺžka časového úseku medzi rozhodnutím okresného súdu a predložením veci odvolaciemu súdu svedčí o vykonaní označených úkonov bez akýchkoľvek prieťahov.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v čase predbežného prerokovania sťažnosti už nemohlo dochádzať k prieťahom v predmetnom konaní zo strany okresného súdu, a tým ani k porušeniu sťažovateľkou označených práv, a preto je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Pokiaľ ide o posúdenie existencie prieťahov v konaní okresného súdu, ústavný súd konštatuje,   že   sťažovateľka   nepreukázala   ani   využitie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní adresovanej okresnému súdu ako účinného prostriedku nápravy porušovania označených práv, a preto nesplnila podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, čím je sťažnosť v tejto časti neprípustná.

Vzhľadom na uvedené je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ako aj pre jej neprípustnosť.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy

Sťažovateľka namietala aj porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14C/221/2002 tým, že v priebehu konania došlo k zmene zákonného sudcu.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti konštatuje, že postup okresného súdu je predmetom preskúmania odvolacieho súdu na základe sťažovateľkou podaného odvolania. Preto   v súlade   s princípom   subsidiarity   nie   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   na preskúmávanie   ústavnosti   postupu   okresného   súdu   a je   potrebné   v tejto   časti   sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   a   o ďalších   nárokoch sťažovateľky na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2008