znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 239/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 Cbi 41/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra 2005 doručená sťažnosť J. S., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cbi 41/03.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ si v konkurznom konaní vedenom na krajskom   súde   pod   sp.   zn.   1   K   139/00/75   uplatnil   svoju   pohľadávku   proti   úpadcovi KOPASTAV,   s.   r.   o.,   z titulu   nevyplatenej   mzdy   vo   výške   266 680 Sk.   V rámci prieskumného pojednávania správca konkurznej podstaty úpadcu poprel časť sťažovateľom uplatnenej pohľadávky v sume 76 286 Sk. Z dôvodu spornosti tejto časti pohľadávky sa sťažovateľ   žalobou   z 22.   augusta   2003   domáhal   na   krajskom   súde „určenia   výšky pohľadávky   prihlásenej   do   konkurzu“.   Krajský   súd   rozsudkom   č.   k.   10   Cbi   41/03-18 z 29. januára   2004   žalobu   sťažovateľa   v celom   rozsahu   zamietol.   Proti   predmetnému rozsudku   podal   sťažovateľ   9.   marca   2004   odvolanie,   na   základe   čoho   ho   krajský   súd 12. marca 2004 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Sťažovateľ 21. marca   2004   požiadal   krajský   súd   o oslobodenie   od   súdneho   poplatku   a krajský   súd uznesením   č.   k.   10   Cbi   41/03-24   z 8.   apríla   2004   žiadosti   sťažovateľa   nevyhovel a oslobodenie od súdneho poplatku mu nepriznal. Podľa tvrdenia sťažovateľa: „Sťažovateľ sa proti uzneseniu Krajského súdu neodvolal.“

Sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné   právo   sťažovateľa   J.   S.   súdnu   ochranu   upravené   v článku   46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   na   Krajskom   súde   v Košiciach sp. zn. 10 Cbi 41/03 bolo porušené.

Súd priznáva sťažovateľovi podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 231 000,- Sk.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie ním označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cbi 41/03. V tomto konaní rozhodol krajský súd rozsudkom z 29. januára 2004, proti ktorému sa sťažovateľ 9. marca 2004 odvolal. Následne krajský súd výzvou z 12. marca 2004 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie, na základe čoho sťažovateľ podaním z 21.   marca   2004   požiadal   krajský   súd   o oslobodenie   od   zaplatenia   súdneho   poplatku. Krajský súd žiadosti sťažovateľa nevyhovel a uznesením z 8. apríla 2004 mu oslobodenie od   súdnych   poplatkov   nepriznal.   Keďže   sťažovateľ   sa   proti   predmetnému   uzneseniu neodvolal   a ani   súdny   poplatok   podľa   zistenia   ústavného   súdu   nezaplatil,   krajský   súd uznesením z 24. mája 2004 konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 10 Cbi 41/03 zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2004.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosť   sťažovateľa   z 2.   septembra   2005   bola   doručená   ústavnému   súdu 7. septembra 2005. Od 16. júna 2004, keď uznesenie krajského súdu sp. zn. 10 Cbi 41/03 z 24.   mája   2004   nadobudlo   právoplatnosť,   uplynula   lehota   podľa   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005