znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 238/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť E. I., S., zastúpenej advokátom JUDr. P. P., H., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžp 60/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. I. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2010 faxom   a   7.   júna   2010   poštou   doručená   sťažnosť   E.   I.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. P., H., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžp 60/2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa ako žalobkyňa v 2. rade žalobou podanou Krajskému súdu v Trnave domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí Krajského lesného úradu v T. sp. zn. Les/2/2007/Kam (A/2007/0092) z 10. júla 2007 a sp. zn. Les/1/2007/Kam (A/2007/0091) z 10. júla 2010.

V sťažnosti sťažovateľka uviedla, že „Krajský súd Trnava uznesením zo dňa 10. 10. 2007, sp. zn. 14S/89/2007 o žalobe rozhodol tak, že preskúmanie rozhodnutia Krajského lesného   úradu   v T.   č.   Les/2/2007/Kam   (A/2007/0092)   zo   dňa   10.   7.   2007   vylúčil   na samostatné   konanie.   Krajský   súd   Trnava   rozsudkom   zo   dňa   02.   10.   2008,   sp.   zn. 14S/89/2007-89   o   žalobe   ohľadom   preskúmania   rozhodnutia   Krajského   lesného   úradu v Trnave č. Les/2/2007/Kam (A/2007/0092) zo dňa 10. 7. 2007 rozhodol tak, že žalobu žalobkyne v II. rade - sťažovateľky zamietol. Voči predmetnému rozsudku právny zástupca sťažovateľky   podal   odvolanie   v   zákonnej   lehote.   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 5Sžp/60/2009 nariadil pojednávanie na deň 23. 2. 2010 o 9.00 hod. Právny zástupca sťažovateľky v predmetný deň pojednávania odfaxoval žiadosť   o   odročenie   predmetného   pojednávania   z   dôvodu   náhlej   nepriaznivej   zmeny zdravotného stavu. Predmetná žiadosť o odročenie bola odfaxovaná o 8.49 hod. Predmetná žiadosť   bola   zaslaná   aj   poštou.   Napriek   zaslanej   žiadosti   o   odročenie   termínu pojednávania, sa v uvedenej veci pojednávalo a Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok sp. zn. 5Sžp/60/2009, zo dňa 23. 2. 2010, v ktorom potvrdil rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 2. 10. 2008, sp. zn. 14S/89/2007-89. Právny zástupca sťažovateľky podal voči predmetnému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/60/2009 dovolanie, z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.“.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   argumentovala,   že   postupom   najvyššieho   súdu   bola   jej právnemu   zástupcovi   odňatá   možnosť   konať   pred   súdom,   pretože   mu   z   dôvodu neakceptovania jeho žiadosti o odročenie pojednávania nebolo umožnené „ozrejmiť viaceré okolnosti prejednávanej veci“.

Podľa   sťažovateľky „ak   účastník   z   dôležitého   (a   existujúceho)   dôvodu   požiadal o odročenie   pojednávania,   a   súd   napriek   tomu   vec   prejednal   a   rozhodol   v   jeho neprítomnosti, je zrejmé, že povinnosť poskytnúť mu možnosť, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, nesplnil, a zasiahol tým do jeho práva vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je teda nezadateľným právom každého účastníka konania, a to v každom štádiu procesného postupu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/60/2009 svojím postupom porušil základné právo E. I... S., aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jej prítomnosti   a   aby   sa   mohla   vyjadriť   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom   podľa   Ústavy Slovenskej republiky. E. I. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 Euro, ktoré   jej   je   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 245,70 Eur na účet jej advokáta JUDr. P. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa (sťažovateľa) na takéto nedostatky návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podstatou   sťažnosti   sťažovateľky   je namietané porušenie   v   sťažnosti   označených práv v dôsledku toho, že najvyšší súd ako odvolací súd prerokoval právnu vec sťažovateľky a rozhodol rozsudkom sp. zn. 5 Sžp 60/2009 z 23. februára 2010 bez jej prítomnosti napriek skutočnosti,   že   mu   v   deň   pojednávania   bola   doručená   odôvodnená   žiadosť   právneho zástupcu sťažovateľky o odročenie pojednávania.

Ústavný súd uvádza, že sťažovateľka je zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o advokácii   a o zmene   a doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).

Podanie sťažovateľky neobsahovalo náležitosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ustanovené zákonom o ústavnom súde. Ústavný súd napriek uvedenému preto telefonicky 14. júna, 28. júna a 29. júna 2010 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby doplnil podanie   o chýbajúce   náležitosti   (k   sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   právneho zástupcu sťažovateľky na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom).

Právny   zástupca   sťažovateľky   na   opakované   výzvy   ústavného   súdu   nereagoval a neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

Ústavný   súd   konštatujúc,   že   sťažovateľka   svoju   sťažnosť   nedoplnila,   odmietol sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010