znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 238/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 191/08 a jeho rozsudkom z 30. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. G.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 16. júla 2009 doručená sťažnosť Ing. J. G. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 191/08 a jeho rozsudkom z 30. apríla 2009.

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Navrhovateľ v konaní pred Okresným súdom Bratislava I podal žalobný návrh, ktorým sa domáhal neplatnosti výpovede a iné.

Okresný súd Bratislava I o žalobnom návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom... 17. 01.   2008,   že   výpoveď   daná   odporcom...   je   neplatná,   a zároveň   odporcu   zaviazal k zaplateniu náhrady mzdy žalobcovi... a náhradu trov konania...

Odporca podal odvolanie... 08. 02. 2008... Krajský   súd...   30.   04.   2009   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   zmenil   tak,   že   žalobu zamietol a v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok zrušil.“

2. Sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) postupom krajského súdu. V sťažnosti však neuviedol (nekonkretizoval), akým konaním (resp. postupom) odvolací súd toto jeho právo porušil.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Právo   Ing.   J.   G.   priznané   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd PORUŠENÉ BOLO. Ing.   J.   G.   sa   PRIZNÁVA   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5.000 eur,   ktoré vyplatí Slovenská republika, zastúpená Krajským súdom Bratislava v lehote 1 mesiaca od vydania nálezu Ústavného súdu. Zrušuje sa... rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6 Co 191/08-144 zo dňa 30. 04. 2009   a   ukladá   sa   povinnosť   Krajskému   súdu   Bratislava,   aby   vec   znova   prejednal a... rozhodol. Ing. J. sa PRIZNÁVAJÚ trovy konania pred Ústavným súdom SR tak, ako budú vyčíslené, ktoré   vyplatí   Slovenská   republika,   zastúpená   Krajským   súdom   Bratislava,   v   lehote 1 mesiaca od vydania Ústavného nálezu SR.“

4. Ústavný súd dopytom na Okresnom súde Bratislava I zistil, že sťažovateľ nepodal proti namietanému rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 191/08 z 30. apríla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. mája 2009, dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

5. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených príloh a zistení ústavného súdu vyplýva, že v danom prípade sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodal dovolanie   proti   namietanému   rozsudku   krajského   súdu,   a   to   napriek   tomu,   že   podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bol tento mimoriadny opravný prostriedok   proti   označenému   rozsudku   krajského   súdu   prípustný.   Podľa   uvedeného ustanovenia   dovolanie   je   tiež   prípustné   proti   rozsudku   odvolacieho   súdu,   ktorým   bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Ústavou   daná   právomoc   ústavného   súdu   neumožňuje ústavnému   súdu   nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,   naopak   čl.   127   ods.   1   ústavy   jednoznačne   požaduje   vyčerpanie   všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Aj   podľa   stabilnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   oprávnený   poskytovať   ochranu ústavnosti   vo   veciach,   v   ktorých   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   v   konaní   pred všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym   poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02).

Ako   to   vyplýva   z   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu   poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto   základných   práv   a   slobôd   nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Keďže   proti   rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné dovolanie (§ 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením odmietnutá ako neprípustná.

6. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy), ústavný súd k uvedenému poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľa v uvedenej časti bolo tak isto potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu, že nemala náležitosti predpísané zákonom (pozri bližšie bod 2 I. časti odôvodnenia), pričom sťažovateľ disponoval kvalifikovaným právnym zastúpením (advokátom).

Navyše, v čase podania sťažnosti ústavnému súdu krajský súd už vo veci sťažovateľa nekonal, nemohol teda ani ovplyvniť rýchlosť rozhodovania v tejto veci, a teda ani žiadnym ústavne   relevantným   spôsobom   zasiahnuť   do   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V dôsledku uvedeného by ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009