znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 238/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., prechodne bytom S., vo veci namietaného porušenia   jeho   práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   -   Úradom   justičnej   a kriminálnej   polície   - odborom skráteného vyšetrovania Ž., pod sp. zn. ORP-222/1-OSV-ZI-2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.  

O d ô v o d n e n i e:

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 13. novembra   2007   doručená   sťažnosť   J.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojho   práva   zaručeného   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“)   a základných   práv   zaručených   čl.   46   ods.   1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v konaní   vedenom   Okresným   riaditeľstvom   Policajného zboru - Úradom justičnej a kriminálnej polície – odborom skráteného vyšetrovania Ž. (ďalej len „vyšetrovateľ“), pod sp. zn. ORP-222/1-OSV-ZI-2005. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. novembra 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 20. marca 2006 a z 24. apríla 2006 sp. zn. ORP-222/1-OSV-ZI-2005 bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 239 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. V tejto trestnej veci bol sťažovateľ vypočutý ako svedok a poškodený, a to 26. apríla 2006. Sťažovateľ namietal ako poškodený nezákonnú cenzúru svojej   korešpondencie   počas   výkonu   väzby,   pričom   zo   spáchania   tohto   trestného   činu podozrieval kolegov vyšetrovateľa, ktorý konal v trestnej veci podozrenia z trestného činu už vyššie uvedeného. Vyšetrovateľ vypočul vo veci sťažovateľa, ďalej ako svedkov svojich kolegov.   Sťažovateľ   po   podrobnom   preskúmaní   situácie   dospel   k záveru,   že   konaním vyšetrovateľa   v jeho   trestnej   veci   došlo   a dochádza   k porušovaniu   označených   práv sťažovateľa podľa dohovoru a ústavy. Vyšetrovateľ totiž má pomer k osobám a k trestnej veci sťažovateľa, ktorý odôvodňuje jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa uvedeným pomerom vyšetrovateľa je ohrozená   objektívnosť,   nestrannosť   a nezaujatosť   celého   vyšetrovania.   Sťažovateľ   toto svoje stanovisko oznámil podnetom z 10. septembra 2007 Okresnej prokuratúre M. (ďalej len „okresná prokuratúra“). Okresná prokuratúra podnet posúdila ako námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi a prípisom č. k. 1 Pv 679/05-77 zo 17. septembra 2007 ho odstúpila na vybavenie príslušnému orgánu. Uznesením sp. zn. ORP-222/1-OSV-ZI-2005 z 8. októbra 2007 vyšetrovateľ rozhodol o svojom vlastnom vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania   pre   svoj   pomer   k veci   a k osobám,   ktorých   sa   vec   priamo   týka.   Uznesenie nadobudlo   právoplatnosť   a vykonateľnosť.   Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   k porušeniu vyššie označených práv, lebo vyšetrovateľ už pri začatí trestného stíhania, najneskôr však pri prvom výsluchu sťažovateľa 26. apríla 2006, vedel o tom, že má pomer k vyšetrovanej veci,   resp.   k osobám,   ktorých   sa   vyšetrovacie   úkony   priamo   týkajú,   a to   pracovno-kolegiálny pomer k osobám podozrivým z trestnej činnosti. Napriek tomuto pomeru vo veci naďalej   konal   a až   na   podnet   sťažovateľa   sa   vylúčil   z vykonávania   úkonov   trestného konania po uplynutí asi jeden a pol roka. Úkony trestného konania vykonané vylúčeným vyšetrovateľom   je   nutné   zopakovať,   lebo   nemôžu   slúžiť   ako   podklad   na prerokovanie a rozhodnutie merita veci. Za situácie, keď vyšetrovateľ od začiatku vedel o svojom pomere k veci,   bolo   jeho   úradnou   povinnosťou   z vlastnej   iniciatívy   vysloviť   svoje   vylúčenie z trestného konania. Keďže tak urobil až na podnet sťažovateľa, porušil tým označené práva podľa   dohovoru   a   ústavy.   Spôsobil   tým   aj   zbytočné   prieťahy   v konaní,   lebo   bude nevyhnutné ním vykonané dôkazy znova opakovať.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov dohovoru a ústavy postupom vyšetrovateľa. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Napokon   sťažovateľ   žiada,   aby   mu   ústavný   súd   ustanovil   v konaní   o sťažnosti právneho zástupcu.

2.   Z uznesenia   vyšetrovateľa   sp.   zn.   ORP-222/1-OSV-ZI-2005   z 8.   októbra   2007 vyplýva,   že   vyšetrovateľ   vylúčil   sám   seba   z vykonávania   úkonov   trestného   konania v trestnej   veci   sťažovateľa   ako   poškodeného,   keďže   je   v kolegiálnom   pomere   k inému vyšetrovateľovi, ktorý viedol vyšetrovanie v trestnej veci sťažovateľa počas trvania jeho kolúznej väzby, a tiež k pracovníčkam vnútorného oddelenia a podateľne prichádzajúcim do styku s korešpondenciou. Z tohto dôvodu, teda vzhľadom na jeho pomer k účastníkom trestného konania možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom sa aj sám cíti byť vo veci zaujatý.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť neprípustná.

Podstatou   sťažnosti   je   tvrdenie,   že   vyšetrovateľ   vylúčil   sám   seba   až   na   základe podnetu   sťažovateľa,   hoci   od   začatia   vyšetrovania   boli   splnené   podmienky   na   to,   aby o svojom   vylúčení   rozhodol   z vlastnej   iniciatívy.   Zapríčinil   tým   vykonanie   viacerých vyšetrovacích úkonov, ktoré preto nebude možné v prebiehajúcom trestnom konaní použiť.

Vzhľadom   na   takto   formulovanú   sťažnostnú   námietku   treba   uviesť,   že   je v právomoci   iných   orgánov   činných   v trestnom   konaní   (predovšetkým   prokurátora) rozhodnúť o námietke sťažovateľa, podľa ktorej vyšetrovacie úkony vykonané vylúčeným vyšetrovateľom by mali byť zopakované. Sťažovateľ má teda možnosť domáhať sa nápravy predovšetkým   u prokurátora   povereného   dozorom   nad   vyšetrovaním   trestnej   veci sťažovateľa ako poškodeného. To zároveň zakladá neprípustnosť sťažnosti. Sťažovateľ má stále možnosť požiadať prokurátora o nápravu vytýkaných pochybení.

Pokiaľ   sťažovateľ   naznačuje,   že   postupom   vylúčeného   vyšetrovateľa   došlo   aj k zbytočným   prieťahom   počas   vyšetrovania,   keďže   bude   potrebné   vylúčeným vyšetrovateľom realizované vyšetrovacie úkony opakovať, treba uviesť, že sťažnosť z tohto pohľadu nie je v súčasnosti ešte aktuálna. Až keď bude rozhodnuté o potrebe vyšetrovacie úkony   zopakovať,   bude   možné   uvažovať   o zbytočných   prieťahoch   takýmto   spôsobom vzniknutých.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2007