znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 238/05-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   D.,   S.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 22, čl. 35 ods. 1, čl. 39, čl. 46, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d), čl. 13 a čl. 39 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd,   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd,   podľa   čl.   1   Protokolu   č.   4   k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6 C 792/93, sp. zn. 4 C 107/2003, sp. zn. 2 T 12/96, sp. zn. 6 T 320/97, sp. zn. 3 C 640/94, sp. zn. 7 C 681/98, uzneseniami vo veci sp. zn. Er 6/96, sp. zn. Ex 26/96, sp. zn. Er 219/96 a opatreniami Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 K 162/99-49 a č. k. 4 K 162/99-90 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. D.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2005 doručená sťažnosť Ing. J. D., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 22, čl. 35 ods. 1, čl. 39, čl. 46, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d), čl. 13 a čl. 39 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 1 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 2 ods.   1,   čl. 3   Protokolu   č.   7   k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd rozsudkami   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 6 C 792/93, sp. zn. 4 C 107/2003, sp. zn. 2 T 12/96, sp. zn. 6 T 320/97, sp. zn. 3 C 640/94, sp. zn. 7 C 681/98, uzneseniami vo veci sp. zn. Er 6/96, sp. zn. Ex 26/96, sp. zn. Er 219/96 a opatreniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 K 162/99-49 a č. k. 4 K 162/99-90.

Z nejasného obsahu sťažnosti vyplýva, že:Sťažovateľ sa domáha toho, aby ústavný súd zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 6 C 792/93-14 zo 16. februára 1994 z dôvodu jeho neplatnosti v zmysle ustanovenia § 26a zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Sťažovateľ tvrdí, že podľa tohto ustanovenia mu nikto nemôže dať výpoveď   z nájmu   jeho   vydraženej   prevádzkovej   jednotky   do   31.   decembra   1993. Sťažovateľ namieta, že týmto napadnutým rozhodnutím bolo porušené najmä jeho základné právo podľa čl. 35 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy.

Ďalej sa sťažovateľ domáha toho, aby ústavný súd rozhodol o vylúčení nákupného strediska Z. v S. z konkurznej podstaty úpadcu Z. S. v konkurznom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 4 K 162/99 a vyhlásil opatrenia krajského súdu č. k. 4 K 162/99-49   a č.   k.   4   K 162/99-90   za   neplatné.   Uvedený   návrh   sťažovateľ   odôvodňuje   svojím podaním z 15. decembra 1998, ktorým podal návrh na uplatnenie prednostného práva na odkúpenie uvedeného nákupného strediska.

Sťažovateľ požaduje zrušiť rozsudok okresného súdu č. k. 4 C 107/03-120 z 11. júla 2005 a rozsudok v konaní sp. zn. 6 T 320/97, pričom zo sťažnosti nie je zrejmé, z akého konkrétneho dôvodu sťažovateľ napáda tieto rozhodnutia, ani aké jeho základné právo alebo sloboda boli týmito rozhodnutiami porušené.

Ďalej sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd zrušil rozsudok okresného súdu v konaní sp.   zn.   2   T   12/96,   ktorým   bol   sťažovateľ   odsúdený   za   trestný   čin   podvodu,   pričom sťažovateľ namieta, že jeho odsúdenie bolo vopred pripravené.

Sťažovateľ   spochybňuje   správnosť   postupu   a rozhodnutí   súdneho   exekútora v konaniach sp. zn. Er 6/96, sp. zn. Ex 26/96 a sp. zn. Er 219/97 a požaduje, aby ústavný súd zrušil všetky uznesenia v týchto konaniach.

Napokon   sa   sťažovateľ   domáha   toho,   aby   ústavný   súd   uložil   mestu   S.   v konaní sp. zn. 3 C 640/94 (sp. zn. 7 C 681/98) povinnosť zaplatiť sťažovateľovi škodu a ušlý zisk vo   výške   5   000   Sk   denne   od   3.   mája   1998   s 18   %   úrokom,   a to   do   troch   dní   od právoplatnosti rozsudku z dôvodu úmyselného bránenia v slobodnom podnikaní.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1.   Sťažovateľ   namietal   predovšetkým   porušenie   svojich   označených   základných práv:

a) rozsudkom okresného súdu č. k. 6 C 792/93-14 zo 16. februára 1994, ktorý podľa zistenia ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 21. marca 1994,

b) rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 12/96 zo 6. mája 1996, ktorý podľa zistenia ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 4. júla 1996,

c) rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 T 320/97 z 15. apríla 1998, ktorý podľa zistenia ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 20. januára 1999,

d) rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 C 640/94 z 5. októbra 2004, ktorý podľa zistenia ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 28. apríla 2005,

e)   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   7   C   681/98   z 5.   apríla   2004,   ktorý   podľa zistenia ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 16. februára 2005,

f) uzneseniami vo veci sp. zn. Er 6/96, sp. zn. Ex 26/96, sp. zn. Er 219/96, ktoré podľa zistenia ústavného súdu nadobudli právoplatnosť 16. októbra 1998,

g) opatrením krajského súdu č. k. 4 K 162/99-49, ktoré podľa zistenia ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2000,

h) opatrením krajského súdu č. k. 4 K 162/99-90, ktoré podľa zistenia ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2000.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené   namietané   porušenie   základného   práva,   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03). Nedodržanie tejto lehoty je teda zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti.

Predmetná sťažnosť (bez datovania) bola ústavnému súdu doručená 7. októbra 2005, teda vo vzťahu k rozhodnutiam uvedeným pod písmenami a) až h) tejto časti sťažnosti už dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným   súdom,   preto   bolo   potrebné   v tejto   časti   sťažnosť   odmietnuť ako oneskorene podanú.

2. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 4 C 107/03-120 z 11. júla 2005, ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu 5. septembra 2005 odvolanie.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný   súd   nemá   právomoc   preskúmavať   uvedený   rozsudok   okresného   súdu,   pretože o odvolaní   voči   tomuto   rozsudku   bude   rozhodovať   krajský   súd.   Z tohto   dôvodu   bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.  

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005