znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 237/2013-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva   na   spravodlivé   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 132/2011 z 12. apríla 2012, uznesením Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   z 22.   novembra   2012   a postupom   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára 2013   doručená   opakovaná   sťažnosť   Mgr. O. F.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 132/2011 z 12. apríla 2012, uznesením ústavného súdu z 22. novembra 2012 a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti v rozpore so zákonom odmietlo podať dovolanie proti už uvedenému rozhodnutiu krajského súdu a ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 539/2012 z 22. novembra 2012, odmietol sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v označenom konaní bez toho, že by mu ustanovil právneho zástupcu. Preto porušovateľmi jeho ústavných práv sú druhostupňový súd, ústavný súd a rezortný štátny orgán,   teda   právne   subjekty,   ktoré   boli   oprávnené   konať   a rozhodovať   o obžalobe a opravných prostriedkoch v jeho trestnej veci, a to bezodkladne, zákonne a spravodlivo.

3. Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   po   prijatí   jeho   sťažnosti na ďalšie   konanie   ústavný   súd   nálezom   rozhodol,   že   právo   sťažovateľa   na   spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 46 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na   spravodlivé   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručené   čl.   6   ods.   1 dohovoru porušené bolo, prikazuje krajskému súdu, aby vo veci sp. zn. 2 To 132/2011 konal bez zbytočných prieťahov, krajský súd, ministerstvo spravodlivosti a ústavný súd sú povinní uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie   v sume 9   000 €,   a do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia nahradiť mu trovy právneho zastupovania.

4. Z   dôvodu   nepriaznivej   finančnej   situácie   sťažovateľ   tiež   žiadal,   aby   mu   bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca z radov advokátov.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa   ustanovenia   §   24   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, alebo v tej istej veci koná, či sa ním domáha preskúmavania rozhodnutia ústavného súdu.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti v podstate je sťažovateľom namietané porušenie základného práva   na   spravodlivé   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   46 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6   ods.   1   dohovoru   postupom   a rozhodnutím   krajského   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 2 To 132/2011 a nesúhlas sťažovateľa s postupom ministerstva spravodlivosti a ústavného súdu pri negatívnom rozhodovaní o jeho námietkach proti nespravodlivému rozhodnutiu krajského súdu.

9. Ústavný súd námietkam sťažovateľa v jeho sťažnosti nemohol prisvedčiť, pretože svojím   obsahom   prima   facie   sú   celkom   mimo   rámec   toho,   o čom   má   právomoc a kompetenciu rozhodnúť podľa čl. 127 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, lebo sťažnosť v časti posúdenia

- spravodlivosti   uznesenia   krajského   súdu   z 12.   apríla   2012   je   podaná   zjavne oneskorene,   po   uplynutí   dvoch   mesiacov   od   jeho   právoplatnosti   (§   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde),

- nepodania   dovolania   proti   uvedenému   uzneseniu   krajského   súdu   ministerstvom spravodlivosti   nemá   charakter   nárokovateľného   nástroja   smerujúceho   na   ochranu subjektívnych ústavných práv sťažovateľa a

- preskúmateľnosť rozhodnutia ústavného súdu nie je v zmysle čl. 133 ústavy a § 24 zákona o ústavnom súde prípustná.

10. Ústavnému súdu preto nezostala iná možnosť, než len ústavnú sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú a neprípustnú odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013