znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 237/2010-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 51 ods. 1, čl. 149, čl. 150, čl. 151, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Krajskej   prokuratúry   v   Trnave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   Kn   165/09   a   jej upovedomením zo 6. mája 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2010 doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 51 ods. 1, čl. 149, čl. 150, čl. 151, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kn 165/09 a jej upovedomením zo 6. mája 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 9. februára 2010 podal Okresnej prokuratúre Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) sťažnosť proti uzneseniu povereného príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „poverený príslušník“) z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. ČVS: ÚVTOS-3/24/DTS/2009 z 23. júna 2009 (ďalej len „uznesenie z 23. júna 2009“), ktorým bolo podľa § 197 ods. 1 písm.   d)   Trestného   poriadku   odmietnuté   trestné   oznámenie   sťažovateľa   týkajúce   sa podozrenia z prečinu krádeže, ktorý mal spáchať odsúdený R. P. tým, že poškodil zámok na skrinke sťažovateľa a zo skrinky mu odcudzil osobné veci.

Proti uzneseniu povereného príslušníka z 23. júna 2009 podal sťažovateľ 1. februára 2010   sťažnosť.   Prokurátor   okresnej   prokuratúry   uznesením   č.   k.   1   Pn   457/09-8 z 18. februára   2010   sťažnosť   zamietol   ako   oneskorenú,   pretože   podľa   §   187   ods.   1 Trestného poriadku sťažnosť sa podáva proti orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia.

Prokurátor okresnej prokuratúry súčasne vyhodnotil predmetnú sťažnosť ako podnet v   zmysle   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), a preto preskúmal postup, ako aj uznesenie povereného príslušníka z 23. júna 2009. Prokurátor okresnej prokuratúry dospel   k   záveru,   že   podnet   je   nedôvodný,   pretože   uvedené   rozhodnutie   bolo   vydané v súlade so zákonom a súčasne sťažnosť odstúpil z dôvodu miestnej a vecnej príslušnosti Vojenskej   prokuratúre   v   Bratislave.   Sťažovateľ   bol   upovedomený   o   spôsobe vybavenia podnetu oznámením sp. zn. 1 Pn 457/09 z 18. februára 2010.

Sťažovateľ   v   podaní   z   1.   marca   2010   uviedol,   že   nesúhlasí   s   postupom a upovedomením prokurátora okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pn 457/09 z 18. februára 2010. Uvedené   podanie   sťažovateľa bolo   prokurátorom   krajskej   prokuratúry   vyhodnotené ako opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre a vybavené upovedomením sp.   zn.   2   Kn   165/09   zo   6.   mája   2010.   Sťažovateľ   k   napadnutému   konaniu   krajskej prokuratúry   v   sťažnosti   uviedol,   že „je   nezákonné   a   protiústavné.   Právny   názor prokurátora   je   vecne   nesprávny   a   samotné   konanie   nedostatočné,   nepresné,   v   príkrom rozpore s ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a), f) Trestného zákona. Je neprípustné, aby konanie obvykle kvalifikované ako trestný čin bolo u odsúdeného svojvoľne opakovane kvalifikované ako disciplinárne previnenie napriek tomu, že ide o zjavnú krádež, nehovoriac o tom, že opakovanú. Zdá sa, že prokuratúra má iný meter na páchateľov v civile ako na páchateľov právoplatne odsúdených, ktorí páchajú protiprávnu činnosť voči iným odsúdeným v ÚVTOS a   to   aj   napriek   tomu,   že   boli   za   takéto   protiprávne   konanie   disciplinárne   stíhaní a potrestaní...“.

Sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu sa vyhovuje a ustanovuje mu v konaní pred ÚS SR advokáta.

2. Sťažnosť sa v celom rozsahu prijíma na ďalšie konanie.

3. Krajská prokuratúra v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kn 165/09 porušila sťažovateľove základné právo na inú právnu ochranu, právo na spravodlivé konanie, právo na odôvodnené upovedomenie o vybavení podnetu podľa čl. 46 ods. 1, 4 v spojení s čl. 51 ods. 1, v spojení s čl. 149, v spojení s čl. 150, v spojení s čl. 151, v spojení s čl. 1, v spojení s čl. 2 ods. 2, v spojení s čl. 12 ods. 1, 2, 4, v spojení s čl. 13 Ústavy SR a právo na prístup k súdu, právo na súd, právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

4.   Upovedomenie   o vybavení   opakovaného podnetu Krajskej prokuratúry   Trnava sp. zn. 2 Kn 165/09-10 z 6. 5. 2010 sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.

5.   Krajskej   prokuratúre   Trnava   v   konaní   pod   sp.   zn.   2   Kn   165/09   sa   zakazuje pokračovať   v   porušovaní   vyššie   označených   základných   práv,   a   súčasne   sa   prikazuje obnoviť stav pred porušením.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 43/07).

Sťažovateľ namieta porušenie ním označených práv postupom krajskej prokuratúry, ktorá   vyhodnotila   jeho   opakovaný   podnet   na   preskúmanie   postupu   a   upovedomenia prokurátora okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pn 457/09 z 18. februára 2010 ako nedôvodný a bez prijatia náležitých opatrení ho odložila.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných   zákonov   výlučne   príslušné   iné   orgány.   Podľa   odseku   2   tohto   ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len   „podávateľ   podnetu“),   ktoré   smeruje   k   tomu,   aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Prokurátor krajskej prokuratúry v upovedomení sp. zn. 2 Kn 165/069 zo 6. mája 2010 uviedol,   že „V   postupe   prokurátora   pri   rozhodovaní   o   Vašej (sťažovateľovej,   pozn.) sťažnosti   som   nevzhliadol   pochybenie.   Prokurátor   Vašu   sťažnosť   proti   rozhodnutiu povereného   príslušníka   síce   z   procesného   hľadiska   zamietol   ako   oneskorene   podanú, napriek   tomu   však   sťažnosť   vyhodnotil   v   zmysle   zákona   o   prokuratúre   ako   podnet   na preskúmanie postupu povereného príslušníka. Pre Vašu informáciu uvádzam, že ods. R. P. sa dňa 27. 10. 2008 v rámci preverovania skutku priznal a uviedol, že Vaše osobné veci si prisvojil. Z formálnej stránky konanie odsúdeného R. P. síce „vykazovalo“ znaky skutkovej podstaty   prečinu   krádeže,   avšak   vzhľadom   na   spôsob   vykonania   činu   a   jeho   následky, okolnosti, za akých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku a v neposlednom rade jeho následok bolo konanie odsúdeného správne vyhodnotené ako priestupok proti majetku. Za uvedené konanie odsúdenému R. P. v zmysle § 52 odsek 4 písmeno a) zákona č. 475/2005 Z. z. výkone trestu odňatia slobody bolo rozhodnutím riaditeľa ÚVTOS zo dňa 04. 11. 2008 sp. zn. 303953/6-2008 uložené pokarhanie.

Odsúdený je v zmysle § 52 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody disciplinárne   zodpovedný   za   disciplinárne   previnenie.   Z   ust.   §   52   zákona   č.   475/2005 vyplýva, že disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie.

S poukazom na vyššie uvedené bolo preto na mieste podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku odmietnuť vec podozrenia zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.“.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu   je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry   či   už   prostredníctvom   podnetu,   alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom   ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry   jej   podnetu   (podaniu)   vyhoveli   (m.   m.   I.   ÚS   40/01,   II.   ÚS   168/03 a III. ÚS 133/06).

Ústavný   súd   preskúmaním   upovedomenia   krajskej   prokuratúry   o   vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa sp. zn. 2 Kn 165/09 zo 6. mája 2010 dospel k záveru, že krajská prokuratúra podnet sťažovateľa riadne vybavila, jej závery vo vzťahu k námietkam sťažovateľa proti postupu okresnej prokuratúry sú primeraným spôsobom odôvodnené, nie sú arbitrárne, a preto sú z ústavného hľadiska akceptovateľné.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   z   uvedeného   vyplýva,   že   krajská   prokuratúra   sa náležite zaoberala podnetom sťažovateľa a nebola vo veci vybavenia jeho podnetu nečinná. Samotná skutočnosť, že krajská prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, nie je dôvodom na vyslovenie porušenia ním v sťažnosti označených práv.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010