SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 237/2010-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 51 ods. 1, čl. 149, čl. 150, čl. 151, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kn 165/09 a jej upovedomením zo 6. mája 2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. Š. o o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2010 doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 51 ods. 1, čl. 149, čl. 150, čl. 151, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kn 165/09 a jej upovedomením zo 6. mája 2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 9. februára 2010 podal Okresnej prokuratúre Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) sťažnosť proti uzneseniu povereného príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „poverený príslušník“) z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. ČVS: ÚVTOS-3/24/DTS/2009 z 23. júna 2009 (ďalej len „uznesenie z 23. júna 2009“), ktorým bolo podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľa týkajúce sa podozrenia z prečinu krádeže, ktorý mal spáchať odsúdený R. P. tým, že poškodil zámok na skrinke sťažovateľa a zo skrinky mu odcudzil osobné veci.
Proti uzneseniu povereného príslušníka z 23. júna 2009 podal sťažovateľ 1. februára 2010 sťažnosť. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. 1 Pn 457/09-8 z 18. februára 2010 sťažnosť zamietol ako oneskorenú, pretože podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku sťažnosť sa podáva proti orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia.
Prokurátor okresnej prokuratúry súčasne vyhodnotil predmetnú sťažnosť ako podnet v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), a preto preskúmal postup, ako aj uznesenie povereného príslušníka z 23. júna 2009. Prokurátor okresnej prokuratúry dospel k záveru, že podnet je nedôvodný, pretože uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a súčasne sťažnosť odstúpil z dôvodu miestnej a vecnej príslušnosti Vojenskej prokuratúre v Bratislave. Sťažovateľ bol upovedomený o spôsobe vybavenia podnetu oznámením sp. zn. 1 Pn 457/09 z 18. februára 2010.
Sťažovateľ v podaní z 1. marca 2010 uviedol, že nesúhlasí s postupom a upovedomením prokurátora okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pn 457/09 z 18. februára 2010. Uvedené podanie sťažovateľa bolo prokurátorom krajskej prokuratúry vyhodnotené ako opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre a vybavené upovedomením sp. zn. 2 Kn 165/09 zo 6. mája 2010. Sťažovateľ k napadnutému konaniu krajskej prokuratúry v sťažnosti uviedol, že „je nezákonné a protiústavné. Právny názor prokurátora je vecne nesprávny a samotné konanie nedostatočné, nepresné, v príkrom rozpore s ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a), f) Trestného zákona. Je neprípustné, aby konanie obvykle kvalifikované ako trestný čin bolo u odsúdeného svojvoľne opakovane kvalifikované ako disciplinárne previnenie napriek tomu, že ide o zjavnú krádež, nehovoriac o tom, že opakovanú. Zdá sa, že prokuratúra má iný meter na páchateľov v civile ako na páchateľov právoplatne odsúdených, ktorí páchajú protiprávnu činnosť voči iným odsúdeným v ÚVTOS a to aj napriek tomu, že boli za takéto protiprávne konanie disciplinárne stíhaní a potrestaní...“.
Sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu sa vyhovuje a ustanovuje mu v konaní pred ÚS SR advokáta.
2. Sťažnosť sa v celom rozsahu prijíma na ďalšie konanie.
3. Krajská prokuratúra v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kn 165/09 porušila sťažovateľove základné právo na inú právnu ochranu, právo na spravodlivé konanie, právo na odôvodnené upovedomenie o vybavení podnetu podľa čl. 46 ods. 1, 4 v spojení s čl. 51 ods. 1, v spojení s čl. 149, v spojení s čl. 150, v spojení s čl. 151, v spojení s čl. 1, v spojení s čl. 2 ods. 2, v spojení s čl. 12 ods. 1, 2, 4, v spojení s čl. 13 Ústavy SR a právo na prístup k súdu, právo na súd, právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
4. Upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. 2 Kn 165/09-10 z 6. 5. 2010 sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.
5. Krajskej prokuratúre Trnava v konaní pod sp. zn. 2 Kn 165/09 sa zakazuje pokračovať v porušovaní vyššie označených základných práv, a súčasne sa prikazuje obnoviť stav pred porušením.“
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 43/07).
Sťažovateľ namieta porušenie ním označených práv postupom krajskej prokuratúry, ktorá vyhodnotila jeho opakovaný podnet na preskúmanie postupu a upovedomenia prokurátora okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pn 457/09 z 18. februára 2010 ako nedôvodný a bez prijatia náležitých opatrení ho odložila.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Prokurátor krajskej prokuratúry v upovedomení sp. zn. 2 Kn 165/069 zo 6. mája 2010 uviedol, že „V postupe prokurátora pri rozhodovaní o Vašej (sťažovateľovej, pozn.) sťažnosti som nevzhliadol pochybenie. Prokurátor Vašu sťažnosť proti rozhodnutiu povereného príslušníka síce z procesného hľadiska zamietol ako oneskorene podanú, napriek tomu však sťažnosť vyhodnotil v zmysle zákona o prokuratúre ako podnet na preskúmanie postupu povereného príslušníka. Pre Vašu informáciu uvádzam, že ods. R. P. sa dňa 27. 10. 2008 v rámci preverovania skutku priznal a uviedol, že Vaše osobné veci si prisvojil. Z formálnej stránky konanie odsúdeného R. P. síce „vykazovalo“ znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže, avšak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za akých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku a v neposlednom rade jeho následok bolo konanie odsúdeného správne vyhodnotené ako priestupok proti majetku. Za uvedené konanie odsúdenému R. P. v zmysle § 52 odsek 4 písmeno a) zákona č. 475/2005 Z. z. výkone trestu odňatia slobody bolo rozhodnutím riaditeľa ÚVTOS zo dňa 04. 11. 2008 sp. zn. 303953/6-2008 uložené pokarhanie.
Odsúdený je v zmysle § 52 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. Z ust. § 52 zákona č. 475/2005 vyplýva, že disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie.
S poukazom na vyššie uvedené bolo preto na mieste podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku odmietnuť vec podozrenia zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.“.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).
Ústavný súd preskúmaním upovedomenia krajskej prokuratúry o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa sp. zn. 2 Kn 165/09 zo 6. mája 2010 dospel k záveru, že krajská prokuratúra podnet sťažovateľa riadne vybavila, jej závery vo vzťahu k námietkam sťažovateľa proti postupu okresnej prokuratúry sú primeraným spôsobom odôvodnené, nie sú arbitrárne, a preto sú z ústavného hľadiska akceptovateľné.
Podľa názoru ústavného súdu z uvedeného vyplýva, že krajská prokuratúra sa náležite zaoberala podnetom sťažovateľa a nebola vo veci vybavenia jeho podnetu nečinná. Samotná skutočnosť, že krajská prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, nie je dôvodom na vyslovenie porušenia ním v sťažnosti označených práv.
Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2010