znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 237/04-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ioana Kornelija Komanického, B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 1 až 3 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   a rozhodnutiami   Okresného   súdu   Bardejov,   Krajského   súdu   v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7 C 75/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ioana   Kornelija   Komanického o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra 2004 doručená sťažnosť Ioana Kornelija Komanického, B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 1 až 3 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom a rozhodnutiami   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“),   Krajského   súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 75/99.Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobným návrhom z 1. februára 1999 domáhal na okresnom súde náhrady škody vo výške 14 932 Sk s prísl.

V uvedenej veci bolo právoplatne rozhodnuté 29. mája 2000. Vzhľadom na to, že sťažovateľ   považoval   v danej   veci   rozhodnutia   okresného   súdu   v spojení   s rozhodnutím krajského súdu za nezákonné, podal proti nim dovolanie a domáhal sa ich zrušenia. Následne bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdnych poplatkov z dovolania a bol vyzvaný,   aby   si   ustanovil   právneho   zástupcu   v dovolacom   konaní.   Sťažovateľ   požiadal o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   okresný   súd   však   jeho žiadosti   nevyhovel.   Podľa názoru pritom jeho «kauza je zo zákona od súdneho poplatku priamo oslobodená! (...) Najvyšší súd SR svojím konečným uznesením sp. zn. 3 Cdo 115/04, zo dňa 2. IX. 2004 mnou napadnuté   právoplatné   rozhodnutia   nižších   súdov   zrušil   pre   vady   konania   podľa písm. f) §-u 237 OSP, ten nepochopiteľne a nekvalifikovane dovolacie konanie zastavil, čím celú vec „pochoval“ a odoprel mi tak spolu so súdmi nižších stupňov spravodlivosť, ako takú». Sťažovateľ   sa   na   základe   uvedených   podstatných   skutočností   domáhal   toho,   aby ústavný súd takto rozhodol:

1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva Ioana Kornelija Komanického podľa ods. 1 a 3   čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky   v kontinuite   s ods.   1)   čl.   6   Európskeho Dohovoru o ich ochrane – všetko v kontexte s ods. 1) a 2) čl. 1 a ods. 1) až 3) čl. 2 ústavy postupom Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu v Bardejove v dovolacom   konaní   v spore vedeného u neho pod č.   k.   7 C 75/99 porušené boli.

2.) Zrušuje   konečné   uznesenie   Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn.   3   Cdo   115/04, zo dňa 2. IX. 2004,   tiež   právoplatné   uznesenie   Krajského   súdu   v Prešove sp. zn. 8 Co 35/04-55, zo dňa 28. IV. 2004 v spojení s uznesením Okresnému súdu v Bardejove   pod   č. k. 7 C 75/99-51,   zo   dňa   7.   I.   2004   a rozhodnutia   týchto súdov, ktoré   im   predchádzali   t.   j.   uznesenie   Krajského   súdu   v Prešove sp. zn. 4 Co 163/01-45, zo dňa 31. V. 2001 v spojení s uznesením Okresnému súdu v Bardejove pod č. k. 7 C 75/99-39, zo dňa 29. I. 2001.

3.) Prikazuje Najvyššiemu súdu SR, aby v súlade so zákonom bez vyžadovania súdneho poplatku od sťažovateľa rozhodol o jeho dovolaní, zo dňa, a to vo veci samej.

4.) Priznáva Ioanovi Kornelijovi Komanickému podľa čl. 127 Ústavy SR spravodlivú finančnú satisfakciu takto:

a) za   odčinenie   priamej   finančnej   mu   vzniklej   škody   sumu   14   932.-   Sk so zákonným úrokom vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS odo dňa

23. I. 1998 až do dňa skutočného jej zaplatenia;

b) ako nemajetkovú ujmu za dlhodobé znášanie nepríjemného stavu a psychickej traumy,   ktoré   vznikli   bránením   sťažovateľovi   k prístupu   na   reálny   súd vyžadovaním   plnenia   záväzkov,   ktoré   nebol   povinný   znášať,   vo   výške 60 tis. Sk.,   ktoré   sú   povinný   označení   porušovatelia   sťažovateľových   práv spoločne   a nerozdielne   mu   uhradiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

5.) Ukladá   Najvyššiemu   súdu   SR,   Krajskému   súdu   v Prešove   a   Okresnému   súdu v Bardejove   spoločne   a nerozdielne   uhradiť   trovy   tohto   súdneho   konania   na zvoleným   advokátom   označený   účet   v peňažnom   ústave,   a to   do   15-tich   dní   od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.“

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa príslušných   ustanovení   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd sťažovateľa vyzval listom z 25. novembra 2004, aby odstránil nedostatky svojho podania a doplnil sťažnosť tak, aby zodpovedala ustanoveniam § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, najmä aby v zmysle § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde v lehote 10 dní od doručenia výzvy pripojil   fotokópie   napadnutých   rozhodnutí   a predovšetkým,   aby   ústavnému   súdu   zaslal fotokópiu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 115/04 z 2. septembra 2004.   Sťažovateľ   bol   zároveň   poučený   o tom,   že   ak   uvedené   nedostatky   jeho   podania nebudú odstránené, ústavný súd môže toto podanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť. Sťažovateľ túto výzvu prevzal 26. novembra 2004 a na výzvu reagoval listom z 5. decembra 2004, ktorý bol ústavnému súdu doručený 7. decembra 2004, avšak fotokópie napadnutých rozhodnutí vrátane fotokópie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 115/04 z 2. septembra 2004, na ktorého zaslanie bol osobitne vyzvaný k svojmu listu, nepripojil a ani inak nedoručil ústavnému súdu.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti,   ktoré pre uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   zákon   o ústavnom   súde, a keďže sťažovateľ   ani   po   výzve   ústavného   súdu   nepredložil   fotokópie   napadnutých rozhodnutí vrátane fotokópie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 115/04 z 2. septembra 2004, na ktorého zaslanie bol osobitne vyzvaný v súlade s § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, bolo potrebné túto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2004