znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 236/09-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Rakúsko, a I. M., R., zastúpených advokátom JUDr. M. V., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 108/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. a   I. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2009 doručená a 8. septembra 2009 doplnená sťažnosť J. M. a   I. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 108/01.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Konanie v predmetnej veci sa začalo podaním návrhu... 27. 08. 2001, na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 45.000,- Sk s prísl. na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn 4 C 108/2001, na základe návrhu navrhovateľov, v 1. rade, J. M...., v 2. rade, I. M.... proti odporkyni K. Š...

Žaloba o zaplatenie 45.000,- Sk zo dňa 22. 08. 2001 pripadla JUDr. M. K., ktorá dňa 04. 09. 2001 vydala platobný rozkaz.

Žalobkyňa (správne   má   byť   žalovaná,   pozn.) podala...   odpor   proti   platobnému rozkazu... Okresný súd uznesením zo dňa 08. 04. 2002 rozhodol o prerušení konania až do právoplatného ukončenia veci 4C 204/96 o vyslovenie neplatnosti prevodu majetku štátu. Prerušenie   odôvodnil   tým,   že...   opodstatnenosť   podaného   návrhu...   súd   podmieňuje s výsledkom   konania   v   spore   4C   204/96,   kde   súd   určil   neplatnosť   prevodu   odporcami prenajatej a užívanej nehnuteľnosti.

Po podaní sťažnosti na prieťahy... predsedníčka okresného súdu... oznámila, že naša sťažnosť na prieťahy v konaní je neopodstatnená.

Súd   opodstatnenosť   podaného   návrhu   podmieňuje   s   výsledkom   konania   v   spore 4 C 204/96, kde má súd určiť neplatnosť prevodu odporkyňou užívanej nehnuteľnosti. To, že súd rozhodol o prerušení konania bez toho, aby nariadil pojednávanie, na ktorom by žalobcovi poskytol možnosť podieľať sa zákonom ustanoveným spôsobom na dokazovaní, či je návrh žalovaných opodstatnený v spojitosti na právne relevantné zákonné ustanovenia a aby sťažovateľ mal možnosť sa k veci vyjadriť, nielenže evidentne porušil právo žalobcov na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa či. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale týmto spôsobil aj zbytočné prieťahy v konaní... Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 04. 09. 2001, t. j. odo dňa podania žalobného návrhu, príslušný súd nevyniesol meritórne rozhodnutie...»

Sťažovatelia sa domáhajú, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález: „Slovenská   republika,   zastúpená   Okresným   súdom   v   Dunajskej   Strede   v konaní o zaplatenie 45.000,- Sk, č. k. 4 C 108/01 porušila právo J. M.... a I. M.... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Dunajskej Strede konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 4 C 108/01 bez prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   J.   M.  ...   finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- EUR... a sťažovateľke I. M.... finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- EUR..., ktoré je Okresný súd v Dunajskej Strede povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Dunajskej   Strede   je   povinný   nahradiť   J.   M.   a I.   M.   do   15   dní   od právoplatnosti rozhodnutia... trovy právneho zastúpenia...“

2.   Ústavný   súd   z odpovede   predsedníčky   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr   1516/2009 z 24. júna 2003 sťažovateľom na ich sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 4 C 108/01 tvoriacu prílohu sťažnosti okrem iného zistil:

„... Sudkyňa uznesením zo dňa 8. 4. 2002 konanie prerušila až do právoplatného ukončenia občianskoprávnej veci 4 C 204/96 o vyslovenie neplatnosti prevodu majetku štátu. Uznesenie účastníkom konania bolo riadne doručené, odvolanie proti nemu podané nebolo, preto dňom 9. 5. 2002 nadobudlo právoplatnosť....“.

3. Podaním zo 4. septembra 2009 doručeným ústavnému súdu 8. septembra 2009 sťažovatelia doplnili sťažnosť (sťažovatelia zmenili advokáta, pozn.) predovšetkým o ďalšiu argumentáciu. Návrh petitu a základ sťažnosti ostal viacmenej nezmenený.  

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola... v primeranej   lehote   prejednaná...   súdom...,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach alebo záväzkoch...

4. Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z dopytu na okresnom súde ústavný súd zistil, že sťažovatelia podali 27. augusta 2001 žalobný návrh proti odporkyni K. Š. na zaplatenie sumy 45 000 Sk, ktorý okresný súd zaevidoval pod sp. zn. 4 C 108/01.

Následne okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 4 C 108/01-22 zo 4. septembra 2001, proti ktorému odporkyňa podala odpor. Okresný súd vyzval odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku a predloženie dôkazov.

Uznesením   okresného   súdu   č.   k.   4   C   108/01-31   z   8.   apríla   2002   bolo   konanie prerušené   až   do   ukončenia   veci   vedenej   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   4   C   204/96 navrhovateľa – Okresná prokuratúra Dunajská Streda, proti sťažovateľom – Ž., š. p., Š., a V., a. s., o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu. Uznesenie o prerušení konania je odôvodnené   takto: „...opodstatnenosť   tohto   návrhu   o zaplatenie   nájomného   závisí   od základnej otázky vlastníckeho vzťahu navrhovateľov k nehnuteľnosti, ktorá otázka má byť riešená v konaní 4 C 204/96, súd s poukazom na ustanovenie §-u 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. prerušil až do právoplatného ukončenia konania 4 C 2004/96.“

Okresný   súd   21.   mája   2009   začal   opäť   konať,   pretože   vec   vedenú   pod   sp.   zn. 4 C 108/01 spojil s vecou vedenou pred okresným súdom pod sp. zn. 8 C 105/96.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 111 ods. 1 OSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa   §   111   ods.   OSP   ak   je   konanie   prerušené   podľa   §   109,   súd   urobí   všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru, že účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie všeobecného súdu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

Súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľov malo dôjsť k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo prerušené uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C 108/01 z 8. apríla 2002.

V dôsledku   skutočnosti,   že   konanie   v právnej   veci   sťažovateľov   nemôže od prerušenia konania, t. j. od 8. apríla 2002 do 21. mája 2009 pokračovať, neprebiehalo v tomto období také konanie, ktorého výsledkom malo byť rozhodnutie všeobecného súdu o uplatnenom   nároku   sťažovateľov,   a preto   nie   je   možné   uvažovať   o tom,   že   by v predmetnom   konaní   mohlo   ešte   dôjsť   k naplneniu   účelu   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorým   je   odstránenie   stavu   ich   právnej neistoty.

Z toho dôvodu nemožno namietať v napadnutom konaní porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru, pretože ďalší postup súdu vo veci samej v tomto konaní súvisí s prebiehajúcim konaním pod sp. zn. 4 C 204/96.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov namietajúcu porušenie označených   práv   v   konaní   pred   okresným   súdom   vedenom   pod   sp. zn.   4 C 108/01 po 8. apríli 2002, keď bolo prerušené konanie do právoplatného ukončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 204/96 (resp. do 21. mája 2009, keď došlo k spojeniu s vecou vedenou pod sp. zn. 8 C 105/96), odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

5. V prípade námietok porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru   týkajúcich   sa   prieťahov v čase pred uvedeným prerušením konania   (t.   j.   od 27.   augusta   2001   do   8.   apríla   2002)   ústavný   súd   konštatuje,   že   ich na základe   predloženej   sťažnosti   preskúmavať   nemohol,   pretože   sťažovatelia   svoju sťažnosť nepodali v lehote dvoch mesiacov ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   konštatuje,   že   sťažovatelia   sa   o namietaných skutočnostiach týkajúcich sa postupu okresného súdu v čase pred prerušením napadnutého konania   mohli   dozvedieť   doručením   uznesenia   č.   k.   4   C   108/01-31   z 8.   apríla   2002 o prerušení konania, teda dávno pred doručením sťažnosti ústavnému súdu (3. júla 2009).

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

6. Navyše proti uzneseniu o prerušení konania bolo možné podať riadny opravný prostriedok, ktorý však sťažovatelia, ako sami priznávajú vo svojom liste zo 16. mája 2003 (sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedníčke okresného súdu), nevyužili: „... Náš právny zástupca proti uzneseniu odvolanie nepodal...“. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že sťažovatelia súhlasili s prerušením konania a neskôr toto prerušenie (na ústavnom súde) namietali.

7.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   dodáva,   že   v čase   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu   (3. júla 2009) bola namietaná vec okresného súdu vedená pod sp. zn. 4 C 108/01 spojená s vecou vedenou na tomto súde pod sp. zn. 8 C 105/96, a to uznesením okresného   súdu   z   21.   mája   2009,   z čoho   v súvislosti   s   požadovanými   zákonnými náležitosťami návrhu (§ 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde) vyplýva tiež iné/odlišné označenie posudzovanej veci okresného súdu v rámci navrhovaného petitu.

8. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v sťažnosti uplatňovanými nárokmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009