znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 236/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., N., t. č. vo väzbe Ž.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, na obhajobu a na osobnú slobodu v konaní vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 0 T 2/07 a sp. zn. 0 Tp 63/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra 2007   doručená   sťažnosť   M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného   práva   na   súdnu   ochranu,   na   obhajobu   a na   osobnú   slobodu   v konaní vedenom Okresným   súdom   Prievidza   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp. zn.   0   T   2/07 a sp. zn. 0 Tp 63/07. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 16. októbra 2007.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   uznesením   okresného   súdu sp. zn. 0 Tp 63/07 z 22. augusta 2007 vzatý do väzby a trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 0 T 2/07 tiež z 22. augusta 2007 bol uznaný vinným. Podľa názoru sťažovateľa obe uznesenia boli vydané bez dodržania základných procesných náležitostí, akými majú byť bezprostrednosť a ústnosť konania, ako aj prítomnosť obhajcu. Neuvedením konkrétnych údajov a neprítomnosťou obhajcu ustanoveného sťažovateľovi z úradnej moci bola výrazne oslabená jeho pozícia. Ani odôvodnenie uznesenia o väzbe a trestného rozkazu nevyhovuje predpísaným podmienkam. Sťažovateľ odmietol vypovedať, hoci keby bol prítomný jeho obhajca, určite by vypovedal. Za protiústavnú treba považovať aj skutočnosť, že v jeden deň, a to 22. augusta 2007, bolo rozhodnuté o väzbe, o vine, ale aj o treste.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu, na obhajobu a na osobnú slobodu s tým, aby boli trestný rozkaz a uznesenie   o vzatí   do   väzby   zrušené   a aby   okresnému   súdu   bolo   nariadené   prepustiť sťažovateľa na slobodu.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   trestný   rozkaz   okresného   súdu   sp.   zn.   0   T   2/07 z 22. augusta 2007 nadobudol právoplatnosť 6. septembra 2007. Uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 63/07 z 22. augusta 2007 nadobudlo právoplatnosť 1. septembra 2007.

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných   práv   alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) v zásade každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje sťažnosť za neprípustnú.

Sťažovateľ namieta, že tak ako uznesením okresného súdu o jeho vzatí do väzby, aj vydaným   trestným   rozkazom   došlo   k porušeniu   označených   základných   práv,   resp. slobôd. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ ani proti trestnému rozkazu, ale ani proti   uzneseniu   o vzatí   do   väzby   odpor,   resp.   sťažnosť   nepodal.   Preto   obe   rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Sťažovateľ teda nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu označených základných práv a slobôd účinne poskytoval a na použitie ktorých bol oprávnený v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Práve preto je sťažnosť   neprípustná.   Sťažovateľ   neuviedol   a nepreukázal   dôvody   hodné   osobitného zreteľa, pre ktoré riadne opravné prostriedky nepodal (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2007