znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 235/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky,vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn.33 Tk 1/2016 z 18. januára 2016 o nariadení hlavného pojednávania v konaní vedenom podsp. zn. 33 Tk 1/2016 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2016doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1,čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľačl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) rozhodnutím Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.33 Tk 1/2016 z 18. januára 2016 o nariadení hlavného pojednávania v konaní vedenom podsp. zn. 33 Tk 1/2016 (ďalej aj „rozhodnutie okresného súdu o nariadení hlavnéhopojednávania“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol, že bol uznesením okresnéhosúdu sp. zn. 33 Tp 38/2014 zo 16. mája 2014 vzatý do väzby podľa § 72 ods. 1 a 2Trestného poriadku z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku, pričom väzbamu začala plynúť dňom zadržania, t. j. od 13. mája 2014.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Levice (ďalej len „prokurátor“) podal 16. októbra2015 okresnému súdu obžalobu proti sťažovateľovi (a ďalším spoluobžalovaným) preobzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3 písm. c) a 5 písm. a)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona.

Uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Tk 2/2015z 24. novembra 2015 bola vec sťažovateľa postúpená Špecializovanému trestnému súduv Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“), pretože okresný súd dospel k záveru, žena jej prerokovanie nie je vecne príslušný (spis bol postúpený 15. decembra 2015).Špecializovaný trestný súd uznesením č. k. PK-1T/392015-11248 zo 17. decembra 2015rozhodol o svojej nepríslušnosti na prerokovanie tejto veci. Najvyšší súd Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 2 Ndt 27/2015 z 11. januára 2016rozhodol, že súdom príslušným na vykonanie konania v prvom stupni v predmetnej veci jeokresný súd, ktorý konanie v tejto veci vedie pod sp. zn. 33 Tk 1/2016.

Zákonná sudkyňa v predmetnej veci 18. januára 2016 nariadila hlavné pojednávanie,určila jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania a oznámila ho príslušným osobám. Okresnýsúd postupom podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol podľa § 244 ods. 1 písm. k)Trestného poriadku, a to napriek tomu, že vytýkané vady prípravného konania (neskončenievyšetrovania, neoboznámenie sa s výsledkami znaleckého dokazovania v prípravnomkonaní a vyjadriť sa k nim, návrh na doplnenie vyšetrovania atď.) podľa sťažovateľaodôvodňovali a pripúšťali postup podľa § 243 ods. 3 a § 244 ods. 1 písm. h) Trestnéhoporiadku. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že proti rozhodnutiu podľa § 244 ods. 1 písm. k)Trestného poriadku zákon neposkytuje žiaden opravný prostriedok a ide o rozhodnutie,ktoré nemá formu uznesenia ani rozsudku.

Hlavné pojednávanie v predmetnej veci sa začalo 26. februára 2016. Okresný súdna hlavnom pojednávaní konanom 7. marca 2016 doručil sťažovateľovi a ďalšímspoluobžalovaným„znalecké posudky znaleckej organizácie ⬛⬛⬛⬛ č. 98/2015 z 30. 9. 2015 v rozsahu 412 strán, a znalecký posudok rovnakej znaleckej organizácie č. 14/2016 z 15. 02. 2016 v rozsahu 415 strán“, ktoré boli vyžiadané uznesenímMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnejagentúrou, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Západ, Nitra o pribratí znaleckejorganizácie z 18. novembra 2014 (ďalej len „uznesenie z 18. novembra 2014“).

Sťažovateľ tvrdí, že pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania po jeho skončenínebol znalecký posudok úplný. Znalec na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý napriekneúplnosti podaného znaleckého posudku, a preto sťažovateľ nemohol v prípravnom konanívyužiť právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, čím došlo k závažnému porušeniu jehopráva na obhajobu a zásahu do ním označených práv.

Z uvedeného je podľa sťažovateľa zrejmé, že znalecké dokazovanie nariadenéuznesením z 18. novembra 2014„nebolo ku dňu preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku ukončené, keďže v zmysle uloženej úlohy bolo od znaleckej organizácie požadované vyhodnotenie celkovo 72 udalostí, a znalecký posudok č. 78/2015 neobsahoval odpovede na všetky uložené úlohy“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že v návrhu na podanie obžaloby ČVS: PPZ-629/NKA-FP-ZA-2013 z 11. septembra 2015«na strane 66 je znalecký posudok č. 78/2015 uvedený v zozname vykonaných dôkazov. Na strane 68 sa návrh na doplnenie znaleckého dokazovania (znaleckého posudku 78/2015) zamieta s odôvodnením, že „znalecké skúmanie je vykonávané“... Aj tento dokaz svedčí o procesne neprípustnom postupe, keď v čase, kedy je „znalecké skúmanie vykonávanie“, považuje sa vyšetrovanie za skončené.».

Podľa názoru sťažovateľa, keďže znalecké dokazovanie nariadené v prípravnomkonaní nebolo ukončené podaním úplného (v zmysle kompletného, vyhovujúceho úlohámuloženým v uznesení z 18. novembra 2014) znaleckého posudku, a ani znalecká organizácianebola požiadaná o jeho doplnenie podľa § 146 Trestného poriadku, nie je možnévyšetrovanie v predmetnej veci hodnotiť ako skončené a výsledky prípravného konania akopostačujúce na podanie obžaloby a taktiež postup orgánov činných v trestnom konanív rámci prípravného konania nie je možné označiť za formálne správny, plne rešpektujúcipráva sťažovateľa ako obvineného. Sťažovateľ poukázal na to, že znalecký posudok nebolv uloženom rozsahu podaný, resp. predložený ani do dňa podania obžaloby v predmetnejveci. Navyše, v predmetnom konaní došlo i k porušeniu § 145 ods. 4 Trestného poriadku,podľa ktorého od výsluchu znalca možno upustiť v prípravnom konaní len v prípade, ak niesú pochybnosti o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku.

Uvedené sťažovateľom namietané procesné vady podľa neho odôvodňovalivo svojom súhrne postup podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku pre porušeniezákladného práva na obhajobu, pričom Trestný poriadok ako relevantný a na vecaplikovateľný právny predpis v § 243 ods. 3 pred bodkočiarkou umožňuje súdu rozhodnúťna verejnom zasadnutí, a tomuto oprávneniu korešponduje právo sťažovateľa zúčastniť sana verejnom zasadnutí a využiť svoje zákonné práva.

Uvedeným postupom okresného súdu v predmetnej veci podľa sťažovateľa došlok porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy,ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru.

Sťažovateľ následne poukázal na závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdutýkajúce sa definovania závažných procesných pochybení prípravného konania, ďalej naznenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ako aj na judikatúru ústavného súdu vo veciachsp. zn. I. ÚS 21/2000 a sp. zn. I. ÚS 74/2001 v súvislosti s nevyhnutnosťou založiťrozhodnutie vo veci samej na dôkazoch vykonaných zákonným spôsobom, ako aj na záveryústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 49/2011, v ktorej došlo k preskúmaniu rozhodnutiavšeobecného súdu podľa § 241 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydalnález, v ktorom vysloví, že rozhodnutím okresného súdu o nariadení hlavného pojednávaniaa jemu predchádzajúcim postupom došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c)dohovoru, zruší uvedené rozhodnutie okresného súdu a prikáže mu v konaní vedenom podsp. zn. 33 Tk 1/2016 obnoviť stav pred porušením označených práv, a to opätovnýmpreskúmaním a následným predbežným prerokovaním obžaloby, zakáže okresnému súdupokračovať v porušovaní jeho práv a prizná mu náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru rozhodnutímokresného súdu o nariadení hlavného pojednávania a jemu predchádzajúcim postupom.K porušeniu označených práv malo dôjsť v dôsledku vád prípravného konaniaspočívajúcich v tom, že pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania v predmetnej vecipodľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku po jeho skončení v spise v tejto veci nebolobsiahnutý úplný znalecký posudok, t. j. vyšetrovanie v predmetnej veci nebolo riadneukončené, a napriek tomu okresný súd v predmetnej veci nariadil na 18. január 2016predbežné prerokovanie obžaloby. Okresný súd z uvedených dôvodov podľa sťažovateľa vpredmetnej veci nemal nariadiť pojednávanie podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestnéhoporiadku, ale mal obžalobu proti nemu odmietnuť a vrátiť veci prokurátorovi z dôvoduzistenia závažných procesných chýb v predmetnom konaní podľa § 244 ods. 1 písm. h)Trestného poriadku.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.IV. ÚS 115/07).

V súvislosti s uplatňovaním princípu subsidiarity ústavný súd pri posudzovanínamietaného porušenia označených práv sťažovateľa v prebiehajúcom trestnom konanívo svojej judikatúre vychádza z právneho názoru, že trestné konanie je od svojho začiatkuaž po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonova realizácie garancií ochrany základných práv a slobôd môžu zo strany orgánovuplatňujúcich svoje kompetencie v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivépochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybeniaznamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboliodstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05). Právomocústavného súdu zasahovať do rozhodovania v štádiu prípravného konania je daná lenvýnimočne, a to vtedy, ak rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo inýmzásahom došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré už nepodlieha prieskumuiným orgánom verejnej moci alebo ho nemožno napraviť v ďalšom konaní predvšeobecným súdom (napr. rozhodnutie o väzbe).

Ústavný súd stabilne zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako nezávisléhosúdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomociochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcichz medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú ajvšeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Zákonné predpoklady na ochranu základných práv a slobôd, ako aj ľudských práva základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy v priebehutrestného konania vytvárajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený od začiatku konania protisvojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazomo nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladaťa obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravnéprostriedky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súduvzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorýmodvolateľ podal odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutýrozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudkupredchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiťobjasnenie veci alebo právo obhajoby.

Predmetná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzalav štádiu po podaní obžaloby pred prvostupňovým súdom rozhodujúcim vo veci – predokresným súdom. Z toho vyplýva, že podaním obžaloby sa začalo konanie pred súdom.Za takejto situácie okresný súd, ktorému bola podaná obžaloba, je povinný skúmaťústavnosť a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľomna dodržanie základných práv a slobôd v prípravnom konaní. Okresný súd má podľaTrestného poriadku aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesnýchnástrojov, ako zabezpečiť nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôdv prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené. Sťažovateľ má navyše protirozhodnutiu prvostupňového súdu – okresného súdu k dispozícii ďalší opravný prostriedok,ktorým je odvolanie.

Sťažovateľ teda uplatnením svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konaniavedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojichzákladných práv a slobôd pred všeobecnými súdmi (IV. ÚS 100/09).

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnejveci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ si môže uplatniť v rámcipráva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia ním označených práv priamo predokresným súdom v rámci konania o merite veci (o vine) a následne zákonom dovolenýmspôsobom aj prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Ústavný súd ešte vo vzťahu k poukazu sťažovateľa na právne závery ústavného súduvyslovené v jeho rozhodnutí vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 49/2011 považuje zapotrebné uviesť, že toto rozhodnutie bolo ojedinelým v inak konštantnej judikatúreústavného súdu plne akceptujúcej princíp subsidiarity.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jejpredbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde prenedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľanezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016