znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 235/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H.,   K.,   pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2009 doručená sťažnosť Ing. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza: „... Na okresnom súde Košice I prebieha konanie spisovej značky 24 C 18/96 o rozvod manželstva... Sťažovateľ je v tomto konaní navrhovateľom. Návrh na začatie konanie bol podaný na okresnom súde... 5. 1. 1996. Do dnešného dňa konanie nie je právoplatne ukončené...

Dňa   15.   5.   2001   súd   manželstvo   rozviedol.  ...   Matka   podala   proti   rozsudku týkajúcemu sa úpravy rodičovských práv odvolanie...

Porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote sťažovateľ odôvodňuje konaním   súdu,   ktorý   za   dobu   13   rokov   a   6   mesiacov nebol   schopný   vo   veci   rozvodu manželstva vyniesť meritórne rozhodnutie. Táto doba je neprimerane dlhá aj keď zo strany sťažovateľa v rokoch 1997 až 2000 došlo k podaniu procesných úkonov (vznesenie námietky zaujatosti voči sudkyni K. a dvom súdnym znalcom) ktoré spôsobili rozhodovanie o ním navrhnutých   procesných   úkonoch,   v   trvaní   niekoľkých   týždňov,   tieto   procesné   úkony v žiadnom   prípade   nemohli   byť   príčinou   neprimerane   dlhého   konania   vo   veci   v   lehote 13 rokov a 6 mesiacov.

Od dosiahnutia plnoletosti J. K. ml... súd rozhoduje len o výživnom na jeho osobu do dosiahnutia plnoletosti /dlžné výživné/ a za 5 rokov a 4 mesiace v tejto veci nerozhodol, čo je neprimerane dlhá doba a podľa sťažovateľa ide na vrub konajúceho súdu.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„- Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru... bolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 24 C 18/96 porušené.

- Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24 C 18/96 bez prieťahov.

- Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur.

- Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   podľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom   súde,   či   nie   je   neprípustná,   podaná   niekým   zjavne   neoprávneným   alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 140/03, III. ÚS 118/04).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy,   čo   platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok   sťažovateľa   na ochranu pred postupom   okresného   súdu,   ktorým   boli   podľa   neho   spôsobené   zbytočné   prieťahy a porušené jeho označené práva.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (I. ÚS 46/01,   I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,   IV. ÚS 147/04,   IV. ÚS 221/05).   V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ   ide   o čl. 6   ods. 1   dohovoru,   nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného v tomto   článku   (napr.   II. ÚS 57/01,   IV. ÚS 110/04),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa datovaná 1. júna 2009 (a doručená ústavnému súdu 1. júla 2009) je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   už   3.   septembra   2008   rozhodol   nálezom   sp.   zn.   III.   ÚS   146/08 o porušení   sťažovateľovho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 (t. j. v tomto konaní, pozn.).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   zamlčal/neuviedol,   že   na   základe   jeho predchádzajúcej   sťažnosti   podanej   16.   apríla   2008   ústavný   súd   už   uvedeným   nálezom (sp. zn.   III.   ÚS   146/08   z   3.   septembra   2008)   rozhodol   tak,   že   v konaní   vedenom   pred okresným súdom pod sp. zn. 24 C 18/96 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, a prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 konal bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd zároveň priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk a trovy konania.

Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, a to od 6. októbra 2008,   keď   nadobudol   právoplatnosť   nález   ústavného   súdu   sp.   zn.   III.   ÚS   146/08,   do doručenia tejto ústavnej sťažnosti 1. júla 2009.

Ústavný   súd   vykonal   dopyt   na   okresnom   súde,   v akom   stave   sa   nachádza   vec sťažovateľa a aké úkony boli vykonané okresným súdom vo veci od októbra 2008.

Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 146/08, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. októbra 2008, do podania ústavnej sťažnosti 1. júla 2009 (t. j. necelých 8 mesiacov) nenasvedčuje zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn. III. ÚS 146/08, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. októbra 2008, naďalej v predmetnej veci koná   –   11. novembra   2008   uskutočnil   súdne   pojednávanie,   27.   apríla   2009   rozhodol uznesením o priznaní výdavkov spojených s podaním znaleckého posudku,   2. júla 2009 uskutočnil súdne pojednávanie a 6. júla 2009 meritórne vo veci rozhodol.

Ústavný súd na základe uvedenej chronológie úkonov vo veci sp. zn. 24 C 18/96 dospel   k záveru,   že   v období   po   6. októbri   2008,   keď   nadobudol   právoplatnosť   nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 146/08, nemohlo v danej veci dôjsť ku zbytočným prieťahom v zmysle   čl. 48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Okresný   súd   postupoval v predmetnom   konaní   v súlade   s platnými   právnymi   predpismi   a smeroval   k naplneniu právnej istoty účastníkov konania, t. j. rozhodnutiu vo veci samej, čo sa aj 6. júla 2009 stalo.

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta   –   napr.   rozhodnutia   sp.   zn. I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97, I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05.

Zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by uvedené prieťahy a celková doterajšia dĺžka konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti neprichádza podľa ústavného súdu do úvahy, aby   doterajší   namietaný   postup   okresného   súdu   signalizoval   možnosť   kvalifikovať   ho po prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie   ako   porušenie   označených   práv   sťažovateľa   od 6. októbra 2008 do 1. júla 2009, keď bola podaná sťažnosť ústavnému súdu.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009