znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 235/05-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť B. D., bytom I., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 26/00 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 35 C 271/97) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 26/00 p o r u š i l základné   právo   B.   D.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34   C   26/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   B.   D. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000   Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. B. D. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   H.,   B.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 26. októbra 2005 č. k. I. ÚS 235/05-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. D., bytom I. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len „okresný súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   34   C   26/00   (pôvodne   vedenom   pod sp. zn. 35 C 271/97).

2. Z prijatej sťažnosti a jej doplnenia z 10. októbra 2005 vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou   konania,   ktoré   sa   začalo   na   jej   návrh „(...)   ešte   v roku   1997   pod č. k. 35 C 271/97 a hoci od podania návrhu doteraz uplynulo už 8 rokov táto právna vec ešte nie je doteraz právoplatne rozhodnutá“. Súdny spis sa mal podľa tvrdenia sťažovateľky (a   aj   obsahu   k sťažnosti   pripojenej „zápisnice   z rekonštrukcie   spisu“ napísanej 30. septembra 2005) „stratiť u znalca Ing. I. I.“ v roku 2003. („Spis bol znalcovi zaslaný dňa   24. 01.   2003.   Spis   od   znalca   nebol   vrátený.“).   Uvedený   postup   okresného   súdu považuje sťažovateľka za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

3. Na prieťahy v konaní podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu 10. marca 2000 sťažnosť. Podanie sťažnosti neviedlo k efektívnej náprave. Vo veci nie je do dňa podania jej sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté ani na súde prvého stupňa.

4. Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2   ústavy,   prikázal   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   jej finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk a náhradu trov konania.

5. Na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k veci písomne reagoval okresný súd, zastúpený jeho poverenou predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 4054/2005 z 22. marca 2006, v ktorého prílohe zaslal spis sp. zn. 34 C 26/00 a v ktorom zároveň uviedol, že netrvá na „ústnom   prejednaní   vecí“.   K opodstatnenosti   sťažnosti   však   nezaujal   stanovisko. Z uvedeného dôvodu sťažovateľka vo svojom podaní z 22. marca 2006 ústavnému súdu len oznámila, že súhlasí s tým, aby sa upustilo od ústneho pojednávania.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s predloženým   dokumentačným   materiálom   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 34 C 26/00 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 35 C 271/97):

Dňa 25. septembra 1997 podala sťažovateľka návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a súčasne zrušenie vlastníckeho práva konkrétnych osôb k nehnuteľnosti.Okresný   súd   8.   októbra   1997   vyzval   sťažovateľku   na   odstránenie   nedostatkov podania (presné označenie účastníkov konania, presné opísanie skutkového stavu a úpravu petitu).

Sťažovateľka 7. novembra 1997 (už zastúpená advokátom JUDr. J. H.) doplnila svoj pôvodný návrh proti ôsmim odporcom.

Okresný súd 25. mája 1998 predvolal účastníkov konania na pojednávanie stanovené na 23. jún 1998.

K návrhu sa 3. marca 1998 (resp. 4. júna 1998) vyjadrili odporcovia Z. a J. Š. a M. G. Odporkyňa   Z.   Š.   16.   júna   1998   ospravedlnila   (pre   chorobu)   svoju   a manželovu neúčasť na pojednávaní.

Obecný   úrad   I.   (ďalej   len   „obecný   úrad“)   splnomocnil   svojím   zastupovaním komerčného právnika JUDr. M. Ž.

Pojednávanie konané 23.   júna 1998   (prítomní   sťažovateľka,   jej   právny   zástupca, právny zástupca obecného úradu, odporcovia č. 4 až 9, zastúpení advokátom JUDr. D. R.) bolo po výsluchu prítomných odročené na 2. október 1998 (predvolanie bolo doručené účastníkom Š. Š. a M. G.)

Právny zástupca odporcov v 2. až 4. a 6. až 9. rade 1. júla 1998 predložil okresnému súdu vyjadrenie k predmetu sporu.

Na   pojednávaní   konanom   2.   októbra   1998   (prítomní   právni   zástupcovia sťažovateľky, obecného úradu a odporcov v 2. až 4. a 6. až 9. rade) vzal právny zástupca sťažovateľky návrh v časti vyslovenia neplatnosti zmlúv z 25. septembra 1997 späť a trval len na návrhu na určenie vlastníctva. Právny zástupca odporcov súhlasili so späťvzatím tejto časti   návrhu.   Okresný   súd   konanie   v časti   určenia   neplatnosti   zmlúv   zastavil   a v časti určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie okresného súdu č. k. 35 C 271/97-47 z 2. októbra 1998 nadobudlo právoplatnosť 26. februára 1999.Odporcovia   v 2.,   3.,   4.,   6.   až   9.   rade   napadli   19.   novembra   1998   uznesenie odvolaním.

Okresný súd 14. januára 1999 vyzval právneho zástupcu odporcov, aby v lehote 3 dní odstránil nedostatky odvolania.

Právny zástupca odporcov 28. januára 1999 namietal krátkosť stanovenej lehoty.Okresný   súd   10.   februára   1999   doručil   uznesenia   z 2.   októbra   1998   právnemu zástupcovi   obecného   úradu   a 3.   mája   1999   predložil   súdny   spis   Krajskému   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na odvolacie konanie.

Okresnému   súdu   bolo   18.   januára   2000   doručené   uznesenie   krajského   súdu sp. zn. 16 Co   181/99   z 29.   októbra   1999,   ktorým   odvolací   súd   odvolanie   odporcov v 2. až 9. rade   odmietol   (právny   zástupca   odporcov   na   pojednávaní konanom   2. októbra 1998   so päťvzatím   časti   návrhu   súhlasil).   Uznesenie   krajského   súdu   nadobudlo právoplatnosť 28. januára 2000.

Podľa pokynu z 23. februára 2000 na č. l. 62 spisu súdna kancelária vylúčila časť veci na samostatné konanie.

Z obsahu zrekonštruovaného súdneho spisu sp. zn. 34 C 26/00 sú zrejmé nasledovné procesné úkony okresného súdu:

Súdnej   kancelárii   bol   15.   januára   2003   daný   pokyn   na   zaslanie   súdneho   spisu znalcovi Ing. I. I., ktorý spis prevzal 3. februára 2003 (spis bol zaslaný na základe uznesenia č. k. 34 C 26/00-53 z 5. marca 2002).

Okresný súd urgoval 12. mája 2003, 24. októbra 2003, 4. decembra 2003 (už pod hrozbou poriadkovej pokuty) zaslanie znaleckého posudku.

Okresný súd uznesením z 30. januára 2004 uložil znalcovi poriadkovú pokutu vo výške 5 000 Sk (uznesenie znalec prevzal 8. marca 2004).

Okresný   súd   3.   apríla   2004   a   16.   apríla   2004   opätovne   urgoval   predloženie znaleckého posudku, prípadne vrátenie súdneho spisu sp. zn. 34 C 26/00.

Okresný súd 25. októbra 2004 predvolal znalca na informatívny výsluch, ktorého termín stanovil na 29. november 2004. Súčasne dopytom na krajskom súde zisťoval, či bol menovaný znalec v rokoch 2001 až 2004 zapísaný v zozname znalcov krajského súdu. Krajský súd listom z 3. novembra 2004 oznámil okresnému súdu, že menovanému znalcovi bola krajským súdom 3. novembra 2003 a 17. decembra 2003 uložená výstraha a 22. januára 2004 bol odvolaný z funkcie znalca.

Okresný   súd   29.   novembra   2004   predvolal   Ing.   I.   I.   na   informatívny   výsluch stanovený na 24. január 2005 (zásielky boli prevzaté 9. decembra 2004).

Na   ďalší   informatívny   výsluch   predvolal   okresný   súd   vyššie   menovaného   aj 24. januára 2005. Termín výsluchu určil na 18. február 2005 (zásielky prevzal menovaný 1., resp. 2. februára 2005.)

Podľa   úradného   záznamu   z 11.   marca   2005   súdny   spis   sp.   zn.   34   C   26/00   sa nachádza od 26. septembra 2002 u znalca.

Dňa   18.   marca   2005   bol   daný   pokyn   kancelárii „Pripoj   spis   ku   spisu   (...)   na T inf. výsluchu: 11. 4. 2005 o 8,00 hod.“

Dňa 11. apríla 2005 bol daný pokyn súdnej kancelárii: „Predlož spis VSÚ na začatie rekonštrukcie spisu (najprv treba vypracovať uznesenie o začatí rekonštrukcie spisu)“.Okresný   súd   uznesením   z 2.   mája   2005   rozhodol   o začatí   rekonštrukcie   spisu vedeného pod sp. zn. 34 C 26/00 (uznesenie bolo doručené účastníkom konania v čase od 9. mája 2005 do 17. mája 2005).

Podľa „Zápisnice z rekonštrukcie spisu“   č.   34   C 26/00   z 30.   septembra 2005 okresný súd v predmetnej veci „zistil nasledujúce skutočnosti: Dátum   podania   návrhu:   Spis   34   C   26/00   bol   zapísaný   dňa   28.   08.   2000.   Návrh bol uznesením   tunajšieho súdu   zo dňa 02.   10.   1998 č.   k.   35   C   271/97-47   vylúčený na samostatné konanie zo spisu 35 C 271/97. Dátumy pojednávaní: 16. 06. 2000, 22. 09. 2000, 17. 10. 2000, 08. 02. 2001 Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 05. 03. 2002, č. k. 34 C 26/00-53, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, za znalca bol ustanovený Ing. I. I., B. Spis bol znalcovi zaslaný dňa 24. 01. 2003. Spis od znalca nebol vrátený. Dátum rozhodnutia vo veci: Vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. (...)“

Zápisnica bola doručená právnym zástupcom účastníkov a obecnému úradu v dňoch 5. – 7. októbra 2005.

Obecný   úrad   24.   októbra   2005   oznámil,   že   nemá   námietky   proti   zápisnici z rekonštrukcie spisu.

Rekonštruovaný   súdny   spis   sp.   zn.   34   C   26/00   bol   29.   marca   2006   predložený ústavnému súdu na nahliadnutie.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2. Ako už bolo vyššie konštatované, okresný súd k opodstatnenosti sťažnosti nezaujal žiadne stanovisko.

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre naplnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.   Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34   C   26/00   (pôvodne   vedenom   pod sp. zn. 35 C 271/97), v ktorom sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosti posudzovanej veci ústavný súd vzal do úvahy určitú skutkovú a aj právnu zložitosť posudzovanej veci vyplývajúcu z jej predmetu (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti proti deviatim odporcom). Táto zložitosť však nie je výlučnou a ani hlavnou príčinou doterajšej dĺžky konania.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, t. j. správania sťažovateľky v predmetnom konaní, ústavný súd bral do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka v priebehu konania upravila svoj   návrh   (2.   októbra   1998   časť   návrhu   vzala   späť),   čo   v dôsledku   odvolania   časti odporcov predĺžilo konanie do 28. januára 2000. Túto skutočnosť však nepovažuje ústavný súd   za   takú   okolnosť,   ktorá   by   významnou   mierou   predĺžila   a skomplikovala   doterajší priebeh   konania   (najmä   v dobe   vylúčenia   časti   veci   na   samostatné   konanie   uznesením okresného   súdu   z 2.   októbra   1998,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   26.   februára   1999) a ktorej následkom by boli zbytočné prieťahy v konaní.

3.3.   Ústavný   súd   ďalej   skúmal   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľkou namietaného porušenia označeného základného práva.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie v predmetnej veci od jej nápadu na okresný súd (25. septembra 1997) dosiaľ trvá vyše osem rokov a okresný súd v merite veci ešte nerozhodol.

Vzhľadom na nekompletnosť zrekonštruovaného súdneho spisu sp. zn. 34 C 26/00 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 35 C 271/97), ktorého informatívna hodnota (z hľadiska stupňa hodnovernosti získaných poznatkov) je relatívna, ústavný súd v záujme dosiahnutia čo najobjektívnejších výsledkov (záverov posúdenia) rozdelil konanie v predmetnej veci na tri obdobia:

A – od podania návrhu (29. september 1997) do 23. februára 2000, keď bola časť veci sp. zn. 35 C 271/97 (po rozhodnutí krajského súdu) vylúčená na samostatné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 34 C 26/00;

B – od 23. februára 2000 do 3. februára 2003, keď súdny spis prevzal súdny znalec;C – od 3. februára 2003 doteraz (do predloženia súdneho spisu sp. zn. 34 C 26/00 ústavnému súdu na nahliadnutie).

Na   základe   posúdenia   postupu   okresného   súdu   v takto   stanovených   obdobiach ústavný súd konštatuje, že:

A   –   v období   od   7.   novembra   1997   (doplnenie   návrhu)   do   25.   mája   1998 (predvolanie na pojednávanie), t. j. skoro 7 mesiacov, bol okresný súd nečinný;

B – od 8. februára 2001 (pojednávanie) do 5. marca 2002 (uznesenie o ustanovení znalca),   t.   j.   skoro   13   mesiacov,   okresný   súd   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce k rozhodnutiu v merite veci;

C – od 16. apríla 2004 (posledné urgovanie predloženia znaleckého posudku, resp. vrátenia súdneho spisu späť) do 2. mája 2005 (uznesenie o začatí rekonštrukcie súdneho spisu), t. j. vyše 12 mesiacov, sa okresný súd (po vyše ročnom viacnásobnom urgovaní predloženia   znaleckého   posudku   znalcom)   zaoberal   nadviazaním   osobného   kontaktu (predvolanie na pohovor) so znalcom a až 2. mája 2005 začal s rekonštrukciou súdneho spisu.Teda okresný súd bol v posudzovanom období spolu najmenej 32 mesiacov nečinný, resp.   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   nevykonal   relevantné   kroky   smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu. Tolerovanie pasivity znalca (vrátane straty súdneho spisu) ústavný súd hodnotí ako postup súdu, ktorý nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky ako navrhovateľky v jej veci, a teda ako taký, ktorý spôsobil zbytočné prieťahy vo veci (napr. II. ÚS 10/01).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 150 000 Sk   z dôvodu   doterajšej   dĺžky   konania   spôsobenej   postupom   okresného   súdu. Keďže   iba   konštatovanie   porušenia   označeného   základného   práva   nie   je   dostatočným zadosťučinením   pre   sťažovateľku,   ústavný   súd   uznal   za   dôvodné   priznať   jej   finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti prípadu považuje za primerané vo výške 60 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou.   Advokát   vykonal   dva   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania   a   písomné   podanie   (sťažnosť)   z   29.   júla   2005.   Odmena   za   jeden   úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,   t. j. 1/6   z výpočtového   základu   15   008   Sk)   je 2   501   Sk,   čo   predstavuje   spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za dva úkony právnych služieb) 5 302 Sk.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2006