znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 234/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Milanom   Cibíkom,Tomášikova   4,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základných   právgarantovaných čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I   sp.   zn.   5   T   49/2013z 29. januára   2015   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn.   2   Tos   20/2015z 27. februára 2015 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   sa   domáhal   zrušeniav záhlaví   uvedených   rozhodnutí   z dôvodu   porušenia   jeho   práv,   a to   práva   na   ochranuosobnej slobody zakotveného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná prostredníctvom advokáta JUDr. Milana Cibíka.

  2. Sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňala náležitosti ustanovené v § 20a § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd zistil, že sťažovateľspolu   so   sťažnosťou   nedoručil   namietané   rozhodnutia   a   ani   pripojené   splnomocneniena zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom nebolo právne perfektné, keďsíce   označil   porušovateľov   svojich   práv,   ale   v splnomocnení   neuviedol,   akej   veci   sasplnomocnenie týka.

3. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatiekonania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tentozákon   neustanovuje   inak.   V splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľujena zastupovanie   pred   ústavným   súdom.   Podľa   § 50   ods. 2   zákona   o ústavnom   súdek sťažnosti   sa   pripojí   kópia   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   dôkaz   o inomzásahu.

4. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde).

5. V súvislosti s v bode 2 uvedenými nedostatkami (v kontexte s bodom 3) ústavnýsúd pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplývaz podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúžiinštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom   a publikovanájudikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   77/08,   I. ÚS   368/2010,IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010,III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd užvo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát jepovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú nato   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

6. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľakonštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   ústavoua zákonom o ústavnom súde (body 2 a 5), že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   ju   z uvedeného   dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2015