znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 234/2011-16Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., N., zastúpenej advokátkou JUDr. M. I.,   V.,   vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Exre 89/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2011 doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 34 Exre 89/2004.

2. Z   obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom zo 4. novembra 2002 domáhala vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a. s. Okresný súd vydal uznesenie sp. zn. 34 Exre 89/2004 z 18. novembra 2004, ktorým návrhu vyhovel a poveril sťažovateľku zvolať do 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a. s. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 24. novembra 2004. V súlade s uznesením okresného súdu zvolala sťažovateľka na 27. december 2004 mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a.   s.   Proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 18.   novembra   2004   podal   generálny   prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe podaného mimoriadneho dovolania rozsudkom sp. zn. 1 M Obdo 5/2005 z 28. júna 2006 zrušil uznesenie okresného súdu   z 18.   novembra   2004   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Sťažovateľka   doručila okresnému súdu 15. augusta 2006 späťvzatie svojho návrhu a požiadala, aby okresný súd konanie vo veci sp. zn. 34 Exre 89/2004 o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie   spoločnosti   T.,   a.   s.,   zastavil.   V súlade   s týmto   návrhom   sťažovateľky okresný súd vydal uznesenie sp. zn. 34 Exre 89/2004 z 19. augusta 2006 ktorým konanie o vydanie   poverenia   zvolať   mimoriadne   valné   zhromaždenie   spoločnosti   T.,   a.   s., zastavil.   Predmetné   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 13. septembra 2006. Sťažovateľka   podala   proti   rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo 5/2005 z 28. júna 2006, ktorý rozhodoval ako súd dovolací, sťažnosť ústavnému súdu. Ústavný súd rozhodol o sťažnosti nálezom sp. zn. II. ÚS 159/07 z 11. decembra 2007, podľa ktorého rozsudkom   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   M Obdo 5/2005 z 28.   júna 2006   bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zároveň zrušil rozsudok najvyššieho súdu z 28. júna 2006 a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Potom, ako bola vec vrátená najvyššiemu súdu, ju tento opätovne prerokoval a vydal rozsudok sp. zn. 2 M Obdo 1/2008 z 28. mája 2008, ktorým opäť zrušil uznesenie okresného súdu z 18. novembra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti v poradí už druhému rozsudku najvyššieho súdu podala sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu. Ústavný súd vydal 15. januára 2009 nález sp. zn. II. ÚS 346/08, ktorým vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo 1/2008 z 28. mája 2008. Ústavný súd zároveň zrušil tento rozsudok najvyššieho súdu a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší   súd   preto   vec   opakovane prerokoval a rozhodol uznesením sp. zn. 2 M Obdo 1/2009   z   23. novembra 2009,   ktorým   zrušil   uznesenie   okresného   súdu z 18. novembra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Okresný súd, ktorému bola vec vrátená, o nej však podľa sťažovateľky nekonal a ani   nerozhodol.   Preto   sa   sťažovateľka   obrátila   na predsedníčku okresného súdu so sťažnosťou. K sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom z 18. augusta 2010, v ktorom vyhodnotila sťažnosť ako nedôvodnú z dôvodu, že konanie bolo uznesením sp. zn. 34 Exre 89/2004 z 19. augusta 2006 zastavené. Sťažovateľka požiadala Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o prešetrenie vybavenia jej sťažnosti predsedníčkou okresného   súdu.   O prešetrení   sťažnosti   bola   sťažovateľka   upovedomená   v   stanovisku podpredsedníčky   krajského   súdu   z 11.   novembra   2010,   v ktorom   vyhodnotila   námietky sťažovateľky proti postupu predsedníčky okresného súdu ako nedôvodné. Podpredsedníčka krajského súdu poukázala na to, že konanie bolo zastavené uznesením okresného súdu z 19. augusta 2006.

4. Sťažovateľka poukázala v sťažnosti na situáciu, ktorá v konaní okresného súdu sp. zn. 34 Exre 89/2004 vznikla. Sťažovateľka uvádza: „Faktom je však súčasný stav, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky aj po druhom náleze Ústavného súdu tretíkrát zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 34Exre 89/04-73 zo dňa 18. novembra 2004 a to uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Obdo 1/2009 zo dňa 23. novembra 2009 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie. Toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebolo napadnuté ústavnou sťažnosťou a Ústavný súd ho preto nezrušil a teda je právoplatné.

Pre Okresný súd Bratislava I. preto odo dňa doručenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Obdo 1/2009 zo dňa 23. novembra 2009 vznikla povinnosť vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súd   Bratislava   I.   pod   sp.   zn.   34Exre   89/04-73   konať   a rozhodnúť, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky tak rozhodol a prikázal Okresnému súdu Bratislava I. vo veci ďalej konať a rozhodnúť.“

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal takýto nález:„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 34Exre 89/04-73 porušil základné právo spoločnosti T. spoločnosť s ručením obmedzeným V., N., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 34Exre 89/04-73 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Spoločnosti   T.   spoločnosť   s   ručením   obmedzeným   V.   priznáva   náhradu   trov konania v sume 314,18 €,   ktoré je Okresný súd Bratislava I.   povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. M. l., V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“II.

6.   Podľa   čl.   124   ústavy   je   ústavný   súd   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Sťažovateľka   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 34 Exre 89/2004. Ako uvádza aj samotná sťažovateľka, predmetné konanie bolo uznesením sp. zn. 34 Exre 89/2004 z 19. augusta 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.   septembra   2006,   zastavené.   Z uvedeného   možno   vyvodiť,   že   sťažovateľka   namieta prieťahy   v konaní,   ktoré   bolo   právoplatne dávno   zastavené.   Na   druhej   strane   však najvyšší súd svojím v poradí tretím rozhodnutím - uznesením sp. zn. 2 M Obdo 1/2009 z 23. novembra 2009 uznesenie okresného súdu sp. zn. 34 Exre 89/04 z 18. novembra 2004 (ktorým   poveril   sťažovateľku   zvolať   do   40   dní   od   právoplatnosti   tohto   uznesenia mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a. s.) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Tak vznikla paradoxná situácia, keď najvyšší súd vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie takú vec, ktorá už bola právoplatne ukončená, ale ktorú bude musieť vyriešiť zrejme zastavením konania pre neexistenciu vecnej podmienky konania, ktorou je návrh na začatie konania (§ 103 a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

8.   Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   popísanú   situáciu podrobil   kontrole   z toho   hľadiska,   či   má   za   následok   porušenie   označených   práv sťažovateľky.   Okresný   súd   v   celom rozsahu vyhovel sťažovateľke, ktorá doručila 15. augusta 2006 späťvzatie návrhu vo veci sp. zn. 34 Exre 89/2004, keď už 19. augusta 2006 vydal uznesenie, ktorým konanie zastavil. Zároveň tým rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku   za   podaný   návrh   sťažovateľke.   Proti   tomuto   uzneseniu   okresného   súdu   nebol podaný žiaden opravný prostriedok, a preto nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 2006. Z uvedeného   potom   vyplýva,   že   vo   vzťahu   k sťažovateľke   ako   účastníčke   konania   na okresnom súde vedeného pod sp. zn. 34 Exre 89/2004 bolo konanie právoplatne skončené už 13. septembra 2006 a od tohto dátumu nie je v „hre“ žiadne jej právo, o ktorom by okresný súd mohol a mal konať a rozhodnúť.

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť   iba   v   konaní,   ktorého   výsledkom   môže   byť   rozhodnutie   všeobecného   súdu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02). Okresný súd rozhodol ústavne konformne a v prípade späťvzatia návrhu sťažovateľkou aj urýchlene. Ústavný súd preto nemôže prijať záver, že sťažovateľka sa postupom okresného súdu nachádza v stave právnej neistoty. Skutočnosť, že najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 M Obdo 1/2009 z 23. novembra 2009 zrušil uznesenie okresného súdu z 18. novembra 2004 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom konanie v tejto veci bolo už tri roky zastavené, je len pokračovaním „vojny“ medzi ústavným súdom a najvyšším súdom, ale bez reálneho dopadu na základné práva sťažovateľky. Preto nemožno dospieť k záveru, že okresný súd svojím postupom porušuje základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj ďalej.

10. Treba totiž vychádzať zo zásady, že žiaden proces neexistuje samoúčelne, ale jeho cieľom je dosiahnutie vzniku, zmeny či zániku hmotných práv a povinností fyzickej či právnickej osoby. Táto skutočnosť sa musí nutne odrážať tiež v rovine základných práv a slobôd,   v danom   prípade   vo   sfére   vymedzenia   rozsahu   práva   na   spravodlivý   proces v primeranej dobe. Ak sťažovateľ nie je nositeľom toho – ktorého hmotného subjektívneho práva   alebo   základného   práva,   nemôže   sa   dovolávať   práva   na   spravodlivý   proces v primeranej   dobe   v   „iluzórnom“   konaní,   lebo   taký   proces   vlastne   nevykazuje   žiaden hmotnoprávny základ a ani nemôže taký proces požívať ústavnoprávnej ochrany.  

11. Z týchto dôvodov   ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   ako   zjavne   neopodstatnenú.   Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol, nezaoberal sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 16. júna 2011