znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 234/07-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí   senátu 22.   novembra 2007   predbežne   prerokoval   sťažnosť   firmy   D.,   a.   s.,   M.,   a Mgr. M.   Č.,   M.,   oboch zastúpených advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Okresným súdom Nitra pod sp. zn. Spr 1916/2007, Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. Spr 3090/07 a Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   bez   uvedenia spisovej značky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť firmy D., a. s., a Mgr. M. Č. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2007 doručená sťažnosť firmy D., a. s., a Mgr. M. Č. (ďalej len „sťažovateľka, sťažovateľ alebo sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) a čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp. zn. Spr 1916/2007,   Krajským   súdom   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp. zn. Spr 3090/07 a Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“)   v konaní vedenom bez uvedenia spisovej značky. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 5. októbra 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že 15. februára 2007 sa malo konať pojednávanie v konaní vedenom   okresným   súdom   v právnej   veci   sťažovateľky   proti   žalovanému   o zaplatenie peňažnej čiastky. Sťažovatelia, ako aj ich právny zástupca, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní,   boli   osobne   prítomní.   Po   vstupe   do   pojednávacej   miestnosti   samosudkyňa oznámila, že sa nedostavil právny zástupca žalovaného, u ktorého nie je vykázané doručenie predvolania,   ale   ani   chyba   v doručení.   Z tohto   dôvodu   sa   pojednávanie   nekonalo. Sťažovatelia a ich právny zástupca prišli z M. do N. zbytočne. Okresný súd mal dostatok časového priestoru   oznámiť im, že sa   termín pojednávania zrušuje, resp.   odročuje, aby zbytočne   do   N.   nechodili.   Okresný   súd   sa   však   o to   ani   nepokúsil.   Právny   zástupca sťažovateľov podal predsedovi okresného súdu v tejto súvislosti 22. februára 2007 sťažnosť. V odpovedi z 26. marca 2007 sa konštatuje, že zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, aby poverený pracovník sťažovateľky prišiel na pojednávanie. S odpoveďou neboli sťažovatelia spokojní, a preto podali sťažnosť predsedovi krajského súdu 4. mája 2007. Podpredseda krajského súdu vybavil sťažnosť tak, že je neopodstatnená. Keďže ani krajským súdom nebola sťažnosť riadne vybavená, 25. apríla 2007 podali sťažovatelia sťažnosť ministerstvu, na ktorú však do podania adresovaného ústavnému súdu odpoveď nedostali.

Sťažovatelia   s uvedeným   postupom   okresného   súdu   a krajského   súdu,   ako aj ministerstva   nesúhlasia,   keďže   ani   v jednom   prípade   neboli   sťažnosti   riadne   a včas vybavené. Sťažovatelia preto žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených   článkov   ústavy,   paktu   a dohovoru   prípisom   okresného   súdu sp. zn. Spr 1916/2007   z 26.   marca   2007,   prípisom   krajského   súdu   sp.   zn.   Spr   3090/07 z 19. júna 2007 a nečinnosťou ministerstva v konaní vedenom bez uvedenia spisovej značky s tým, aby boli prípisy okresného súdu a krajského súdu zrušené a ústavný súd prikázal sťažnosť   opätovne   prerokovať.   Ďalej   požadujú,   aby   ústavný   súd   prikázal   Súdnej   rade Slovenskej republiky podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti podpredsedníčke okresného súdu a poverenému predsedovi Obchodného kolégia krajského súdu do dvoch mesiacov   a ministerstvu   disciplinárne   prerokovať   so   zodpovedným   pracovníkom nevybavenie   sťažnosti   z 25.   júla   2007.   Napokon   požadujú   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Z prípisu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr   1916/2007   z 26.   marca   2007   vyplýva, že sťažnosť   nebola   dôvodná.   Prípis   bol   doručený   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov 13. apríla 2007.

Z prípisu krajského súdu sp. zn. Spr 3090/07 z 19. júna 2007 vyplýva, že vybavenie sťažnosti   okresným   súdom   bolo   adekvátne.   Prípis   bol   doručený   právnemu   zástupcovi 22. júna 2007.

Z prípisu právneho zástupcu sťažovateľov z 25. júla 2007 adresovaného ministerstvu vyplýva, že žiada o prešetrenie postupu okresného súdu a krajského súdu. Sťažnosť bola doručená ministerstvu 30. júla 2007.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu a krajského súdu považuje ústavný   súd   za   oneskorene   podanú.   Prípis   okresného   súdu   bol   právnemu   zástupcovi sťažovateľov doručený 13. apríla 2007, prípis krajského súdu mu bol doručený 22. júna 2007. Keďže sťažnosť ústavnému súdu bola odovzdaná na poštovú prepravu 5. októbra 2007, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Odlišná   je   situácia   vo   vzťahu   k tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   postupu ministerstva, ktoré na podanú sťažnosť právneho zástupcu sťažovateľov z 25. júla 2007 doručenú 30. júla 2007 do podania sťažnosti ústavnému súdu neodpovedalo. Sťažovatelia v tomto prípade namietajú nečinnosť ministerstva.

Na rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Z ustanovenia piatej časti štvrtej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t a § 250u Občianskeho súdneho poriadku) vyplýva, že fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdiaca, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právomoc poskytnúť ochranu sťažovateľom má v tomto prípade všeobecný súd, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2007