znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 234/04-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   februára   2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   SMERu   -   sociálnej   demokracie,   so   sídlom   B. (predtým   Okresného   výboru   Strany   demokratickej   ľavice,   so   sídlom   Č.),   zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného súdu   Čadca   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 4 C 489/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 489/01 p o r u š i l   právo SMERu - sociálnej demokracie, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 489/01 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. SMERu - sociálnej demokracii p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Čadca p o v i n n ý   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. SMERu - sociálnej demokracii p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 14 269 Sk (slovom štrnásťtisícdvestošesťdesiatdeväť slovenských korún), ktorú je Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť jeho advokátovi JUDr. M. S., Č., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 9. decembra 2004 č. k. I. ÚS 234/04-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Okresného výboru Strany demokratickej ľavice,   so   sídlom   Č.,   t.   č.   SMER   -   sociálna   demokracia,   so   sídlom   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 489/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Dňa 21. februára 2005 bolo ústavnému súdu doručené nasledovné oznámenie sťažovateľa:

„Oznamujeme Vám, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. j. VVS/1- 1290/1990   zo   dňa   11.   01.   2005   došlo   k výmazu   politickej   strany   Strana   demokratickej ľavice zo zoznamu politických strán a politických hnutí. Nakoľko politická strana zanikla zlúčením s politickou stranou SMER prešli všetky práva a povinnosti zaniknutého subjektu na jeho právneho nástupcu v zmysle ustanovenia § 13 ods. 4 zák. 424/1991 Z. z.

Právnym   nástupcom   zaniknutého   subjektu   Strany   demokratickej   ľavice   a teda   aj navrhovateľa   Okresný   výbor,   Strana   demokratickej   ľavice,   Č.   je   SMER   –   sociálna demokracia, so sídlom B.

V dôsledku týchto skutočností navrhujeme zmenu účastníkov na strane navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 31a zákona č. 38/1993 Z. z. v spojitosti s ust. § 92 ods. 2 OSP. Právnym nástupcom na strane navrhovateľa je SMER – sociálna demokracia, so sídlom B., s tým, že k porušeniu základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov došlo a žiadame, aby Ústavný súd rozhodol:

Okresný súd v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 489/01 porušil základné práva SMER – sociálna demokracia, so sídlom B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Čadci sa v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 489/01 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

SMERu   –   sociálna   demokracia,   so   sídlom   B.   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk (slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný   súd   v Čadci   povinný   mu   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

1. 2. Sťažovateľ - na základe skutočností uvedených v bode 1. 1 časti I tohto nálezu - sa   domáhal,   aby   do   konania   namiesto   doterajšieho   účastníka   vstúpil   SMER   -   sociálna demokracia, B.

Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom (...). Keďže v danom prípade došlo dňa 11. januára 2005 k výmazu Strany demokratickej ľavice zo zoznamu politických   strán   a politických   hnutí   a pretože   táto   politická   strana   zanikla   zlúčením s politickou stranou SMER - sociálna demokracia, na ktorú prešli všetky práva a povinnosti zaniknutého   subjektu,   ústavný   súd   po   zmene   účastníkov   konania   pokračoval   v   konaní s právnym nástupcom zaniknutého subjektu.  

1. 3. Zo sťažnosti vyplynulo, že: «Sťažovateľ sa svojím návrhom zo dňa 20. 09. 2001 a   doručeným   na   Okresný   súd   v   Čadci   dňa   21.   09.   2001   domáhal   určenia   neplatnosti zmluvy. (...) Sťažovateľ vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu a to najmä:

-v čase od 16. 08. 2002 kedy bol okresnému súdu doručený upravený a rozšírený návrh navrhovateľa do doručenia uznesenia Okresného súdu v Čadci 4 C 489/01 z 07. 10. 2003 (?) dňa 04. 03. 2003, kedy Okresný súd v Čadci po dobu vyše šiestich mesiacoch nekonal

-v čase od marca 2003 do augusta 2003, kedy bolo uznesenie Okresného súdu v Čadci 4 C 489/01 z 31.   03.   2003 doručené navrhovateľovi po viac ako štyroch mesiacoch od jeho vynesenia

-v čase od podania odvolania proti uzneseniu Okresného súdu v Čadci 4 C 489/01 z 31.   03.   2003   dňa   07.   08.   2003   do   februára   2004,   súd   po   viac   ako   šiestich mesiacoch predložil vec odvolaciemu súdu

-v čase od odpovede navrhovateľa z 27. 07. 2004 na žiadosť súdu do podania tejto sťažnosti, kedy súd napriek žiadosti z 05. 08. 2004 a urgencii z 02. 09. 2004 už dva mesiace nekoná. Vo veci sa od podania návrhu dňa 21. 09. 2001 po podanie ústavnej sťažnosti t. j. už vyše troch rokov ešte nekonalo čo i len jedno pojednávanie. V priebehu troch rokov súd nevykonal   žiaden   úkon,   ktorý   by   sa   bezprostredne   dotýkal   právnej   stránky   samotného predmetu konania a tak prispel k rozhodovaniu a rozhodnutiu veci.

Podaným žalobným návrhom sa sťažovateľ- navrhovateľ domáhal voči odporcovi VEGA družstvo, Č. určenia neplatnosti zmlúv, ako predmetu konania, ktorý sa osobitným spôsobom nelíši od právnych vecí obdobného druhu. Spoločne s návrhom boli predložené všetky   doklady   na   preukázanie   skutočností   tvrdených   navrhovateľom   a   navrhovateľ promptne reagoval na akékoľvek výzvy, resp. žiadosti zo strany súdu.

Napriek tomu, že konaniu nebránila žiadna zákonná prekážka súd až po viac ako šiestich   mesiacoch   pripustil   rozšírenie   návrhu   o   odporcov   v   2.   -   4.   rade,   aby   vzápätí rozhodol   o   zastavení   celého   konania   z   dôvodu   zániku   odporcu.   K   zjavným   prieťahom v konaní došlo aj v prípade, keď uznesenie OS v Čadci 4 C 489/01 z 31. 03. 2003 bolo doručené   navrhovateľovi   po   viac   ako   štyroch   mesiacoch.   V   tejto   súvislosti   boli konštatované prieťahy i zo strany predsedníčky okresného súdu. (...)

V súčasnosti sa po podaní správy okresnému súdu sťažovateľ žiadosťou o nariadenie pojednávania z 05. 08. 2004 a urgenciou z 02. 09. 2004 márne domáha vo veci konania, ktorému nebránia žiadne zákonné prekážky.

Keďže   „k   zbytočným   prieťahom   v   súdnom   konaní   môže   dôjsť   nielen   samotným nekonaním príslušného súdu, ale aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej   neistoty   účastníka   súdneho   konania   vo   veci,   s   ktorou   sa   obrátil   na   súd“ (I. ÚS 89/99)   možno   celé   obdobie   trvania   súdneho   konania   sp.   zn.   4   C   489/01, poznamenané zbytočnými prieťahmi vnímať ako nečinnosť Okresného súdu v Čadci. (...) Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, pričom tento nárok odôvodňuje predovšetkým dĺžkou konania, ktoré sa vedie už od roku 2001 a napriek tomu po troch rokoch od podania návrhu je vec de facto len na počiatku. Takéto   nekonanie   súdu   vzbudzuje   u   sťažovateľa   nedôveru   v   systém   fungovania spravodlivosti a nezávislosti súdnictva, obmedzuje ho významným spôsobom v realizácii jeho činnosti a tým diskriminuje voči ostatným subjektom pôsobiacim v oblasti politického života. Právoplatne neukončeným konaním trvá stav právnej neistoty a to za situácie, keď má   sťažovateľ   právny   i   faktický   záujem   o   nakladanie   s   nehnuteľnosťou   a   jej   účelným využívaním   k   svojej   činnosti,   nakoľko   táto   má   pre   stranu   význam   z   hľadiska   jej predchádzajúceho vývoja.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. A. P., listom z 31. januára 2005 sp. zn. Spr. 1/2005-ÚS a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 11. februára 2005.

2. 1. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „Dňa 21. 9. 2001 sťažovateľ (v konaní 4 C 489/01 žalobca) podanou žalobou voči odporcovi označeného ako VEGA družstvo Č. sa domáhal určenia neplatnosti hospodárskej zmluvy 1/91 z 15. 1. 1991 uzatvorenej medzi OV KSS Č. a Vega Č. Súd v období od 31. 10. 2001 do 5. 4. 2002 riešil procesné otázky – námietky zaujatosti 3 sudcov – keď po doriešení tejto otázky spis bol mnou pridelený v zmysle platného rozvrhu práce Mgr. Š. V období od 15. 11. 2001 do 21. 1. 2002 sa spis nachádzal na KS v Žiline vzhľadom na v tej dobe platnú právnu   úpravu   o vylúčení   –   potvrdzujem   tú   skutočnosť,   že   od   predloženia   upraveného a rozšíreného   návrhu   do   doručenia   uznesenia   Okresného   súdu   v Čadci   z 7.   10.   2003 uplynula doba ako sa uvádza v sťažnosti. Som ale toho názoru, že súd ani v tomto období nečinný nebol, nemožno tvrdiť, že vôbec nekonal, keď procesným úkonom (čl. 32) pripustil rozšírenie   účastníkov   konania   na   strane   žalovaných,   nariadil   doručiť   uznesenia,   žiadal vyjadrenie   k návrhu   od   označených   odporcov,   žiadal   výpis   z obchodného   registra   na zistenie kto je právnym nástupcom odporcu. Procesné úkony vykonané v tomto rozsahu úzko súviseli s vedením konania.

Potvrdzujem, že uznesenie 4 C 489/01 zo dňa 31. 3. 2003 bolo kanceláriou súdu expedované 5. 8. 2003. V rámci výkonu dohľadu zistila som nedostatočnú činnosť asistentky senátu, čo som neskoršie riešila aj disciplinárne, tá istá skutočnosť platí aj pre obdobie v čase od 7. 8. 2003 do februára 2004.

Nesúhlasím,   že   v období   od   27.   7.   2004   súd   doposiaľ   nekoná   –   vykonal   viac procesných   úkonov   spojených   s vedením   konania   a stanovil   termín   pojednávania   na 21. 2. 2005.

Nesúhlasím   s výškou   požadovaného   finančného   zadosťučinenia   žiadanú   v sume 100.000,- Sk z nasledovných dôvodov:

-v období   od   21.   9.   2001   do   5.   4.   2002   sú   nemohol   konať   –   jedná   sa   o nútenú nečinnosť zapríčinenú riešením námietok zaujatosti, ktoré boli riešené bez prieťahov,

-žalobca až dňa 16. 8. 2002 podal rozšírený žalobný návrh, keď v odôvodnení (viď na čl. 29) uvádza, že žalovaný dňa 26. 4. 2002 po podaní žaloby zanikol a bol vymazaný z obchodného registra – zároveň označil aj právnych nástupcov, preto tvrdím, že pre objektívne   stanovenie   lehoty   z hľadiska   posúdenia   dĺžky   konania   je   objektívne vychádzať od 16. 8. 2002. Dávam súhlas k tomu, aby vec bola prerokovaná bez konania ústneho pojednávania. (...)“

2.   2.   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol:

„Okresný   súd   v svojom   stanovisku   uvádza,   že   od   predloženia   upraveného rozšíreného   návrhu   do   doručenia   uznesenia   Okresného   súdu   v Čadci   z 07.   10.   2003 uplynula doba ako sa uvádza v sťažnosti, avšak je toho názoru, že súd ani v tomto období nečinný   nebol   a nemožno   tvrdiť,   že   vôbec   nekonal,   keď   procesným   úkonom   pripustil rozšírenie účastníkov konania na strane žalovaných.

Okresný   súd   zrejme   nepochopil,   o čo   pri   sťažnosti   o prieťahoch   ide,   keď   sme namietali   porušenie   ústavného   práva   i v tej   súvislosti,   že   od   16.   08.   2002,   kedy   došlo k rozšíreniu   žalobného   návrhu   (úprava   a rozšírenie   návrhu   bolo   potrebné   preto,   že z dôvodu   nečinnosti   súdu   medzitým   došlo   k zániku   pôvodného   odporcu   likvidáciou a následnému prevodu nehnuteľnosti) a pripustenie rozšírenia návrhu bolo súdom vykonané až 07. 10. 2003, t. j. po viac ako 10. mesiacoch od rozšírenia návrhu a v tomto období súd nekonal a nevykonal žiadne úkony, ktoré by smerovali k rozhodnutiu vo veci.

Pokiaľ súd v svojom vyjadrení tvrdí, že od 27. 07. 2004 súd konal a vykonal viac procesných úkonov spojených s vedením konania, tak toto nie je ničím zdokumentované a súd stanovil termín pojednávania na 21. 02. 2005 – až po podaní ústavnej sťažnosti dňa 14. 12. 2004, a to napriek dvom urgenciám z 05. 08. 2004 a z 02. 09. 2004, na ktoré vôbec nereagoval.

Keďže   za   obdobie   troch   rokov   od   podania   návrhu   z 21.   09.   2001   súd   nekonal a nevytýčil   pojednávanie,   ktoré   by   smerovalo   k rozhodnutiu,   považujeme   sťažnosť   za dôvodnú a žiadame jej vyhovieť.

Zároveň   oznamujeme   Ústavnému   súdu   SR,   že   nežiadame   vo   veci   vykonať   ústne pojednávanie vzhľadom na povahu predmetu konania.

Uplatňujeme si trovy právneho zastúpenia v sume 14 189,- Sk – za 3 úkony (dva úkony po 4 534,- Sk – podľa § 13 ods. 8 Vyhl. MS SR 163/2002 Z. z.: prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, 2 x režijný paušál po 136,- Sk, DPH 19 % 1 723,- Sk, plus jeden úkon 2 501,- Sk – vyjadrenie k stanovisku OS z 11. 02. 2005 – podľa § 11 ods. 2 Vyhl. MS SR 655/2004 Z. z. 1 x režijný paušál 150,- Sk, DPH 19 % 475,- Sk).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej   prerokovanie   na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 489/01:

Dňa 21. septembra 2001 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobný návrh „na určenie neplatnosti zmluvy“ proti VEGA družstvu, so sídlom Č. (ďalej len „odporca“). Dňa 31. októbra 2001 dala konajúca sudkyňa úpravou kancelárii súdu pokyn, aby predložila spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len krajský súd) so žiadosťou o jej vylúčenie z prejednávanej veci z dôvodu predpojatosti.

Dňa 15. novembra 2001 bol spis z uvedeného dôvodu predložený krajskému súdu.Dňa   21.   januára   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   krajského   súdu sp. zn. 5 Nc 372/01, ktorým bola sudkyňa vylúčená z prejednávania danej veci.

Dňa 5. februára 2002 dala sudkyňa úpravou kancelárii pokyn, aby bolo uznesenie o jej vylúčení doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Dňa   11.   februára   2002   bol   spis   predložený   predsedníčke   okresného   súdu   na prikázanie veci inému sudcovi. Vec bola prikázaná JUDr. V.

Dňa 12. marca 2002 JUDr. V. predložila spis predsedníčke súdu na pridelenie veci inému sudcovi z dôvodu jej zaujatosti.

Dňa 19. marca 2002 bol spis pridelený JUDr. P.Dňa 3. apríla 2002 JUDr. P predložila spis predsedníčke súdu na pridelenie veci inému sudcovi z dôvodu jej zaujatosti.

Dňa 5. apríla 2002 bol spis pridelený JUDr. Š.

Dňa   15.   mája   2002   konajúci   sudca   vyzval   sťažovateľa,   aby   predložil   výpis z obchodného registra ohľadom odporcu.

Dňa 16. augusta 2002 právny zástupca sťažovateľa doručil súdu upravený návrh na rozšírenie žalobného návrhu proti odporcom 2. M. H. zo Ž., 3. A. V. z K. N. M. a 4. M. R. z T.Dňa 3. marca 2003 si súd vyžiadal výpis z obchodného registra ohľadom právneho nástupcu odporcu v 1. rade.

Dňa 10. marca 2003 odporca v 4. rade doručil súdu žiadosť o doručenie žalobného návrhu, aby sa k nemu mohol vyjadriť.

Dňa   20.   marca   2003   bol   doručený   súdu   výpis   z obchodného   registra   ohľadom odporcu v 1. rade.

Dňa   31.   marca   2003   bolo   doručené   súdu   vyjadrenie   odporcov   v 2.   až   4.   rade k žalobnému návrhu.

Dňa   31.   marca   2003   vydal   súd   uznesenie   č.   k.   4   C   489/01-44,   ktorým   konanie zastavil.

Dňa 7. augusta 2003 sťažovateľ doručil súdu odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania.

Dňa 7. októbra 2003 sudca vydal uznesenie č. k. 4 C 489/01-32, ktorým pripustil rozšírenie návrhu sťažovateľa.

Dňa 3. februára 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k podaniu odporcov z 31. marca 2003.

Dňa 26. februára 2004 dal konajúci sudca úpravou kancelárii pokyn, aby preložila spis krajskému súdu.

Dňa 27. februára 2004 bol spis predložený krajskému súdu. Dňa 15. marca 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcov v 2. až 4. rade.Dňa   4.   mája   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   krajského   súdu sp. zn. 5 Co 106/04, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu z 31. marca 2003 a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 10. mája 2004 dal konajúci sudca úpravou kancelárii pokyn, aby vyžiadala od účastníkov potrebné doklady.

Dňa 1. júla 2004 správa katastra doručila súdu vyžiadané doklady.

Dňa 23. júla 2004 doručil právny zástupca sťažovateľa súdu žiadané informácie.Dňa 14. septembra 2004 dal konajúci sudca úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľa na predloženie hospodárskej zmluvy, delimitačného protokolu a opakovane aj príslušnú   správu   katastra   a právneho   zástupcu   odporcov   v 2.   až   4.   rade   na   doručenie vyžiadaných listín.

Dňa   18.   novembra   2004   právny   zástupca   odporcov   v 2.   až 4.   rade   doručil   súdu žiadané listiny.

Dňa 30. novembra 2004 správa katastra tak tiež doručila súdu žiadané listiny.Dňa 14. decembra 2004 dal konajúci sudca úpravou kancelárii pokyn na vytýčenie pojednávania na 21. február 2005.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o neplatnosť zmluvy vedenom pod sp. zn. 4 C 489/01, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako žalobca, došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   tohto občianskoprávneho konania, ktoré trvá viac než dva roky a osem mesiacov, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci opakovane nečinný, resp. jeho postup nevykazoval vždy znaky plynulého a efektívneho konania, jeho úkony nesmerovali k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   navrhovateľ   vo   veci   určenia neplatnosti   zmluvy   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   To   sa   týka   i rozhodovania   súdu   o návrhu   na pripustenie ďalších účastníkov do konania, ktoré mu trvalo najmenej jedenásť mesiacov (od 16.   augusta   2002   do   7.   októbra   2003).   Aj   samotná   predsedníčka   okresného   súdu uviedla, že „potvrdzujem, že uznesenie 4 C 489/01 zo dňa 31. 3. 2003 bolo kanceláriou súdu expedované 5. 8. 2003. V rámci výkonu dohľadu zistila som nedostatočnú činnosť asistentky senátu, čo som neskoršie riešila aj disciplinárne, tá istá skutočnosť platí aj pre obdobie v čase od 7. 8. 2003 do februára 2004“. Uvedené nedostatky plynulosti konania by však samy osebe neznamenali porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ale kvalitu porušenia tohto ústavného práva nadobudli v kontexte celkovej takmer štyri a pol ročnej dĺžky konania, počas ktorej nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej.   K uvedeným   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, pričom „tento nárok odôvodňuje predovšetkým dĺžkou konania, ktoré sa vedie už od roku 2001 a napriek tomu po troch rokoch od podania návrhu je vec de facto len na počiatku. Takéto nekonanie súdu vzbudzuje u sťažovateľa nedôveru v systém fungovania spravodlivosti a nezávislosti súdnictva, obmedzuje ho významným spôsobom v realizácii jeho činnosti. (...)“Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 20 000 Sk.Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 14 269 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti zo 4. októbra 2004 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 11. februára 2005). Za dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume po 4 534 Sk a k tomu dvakrát náhrada režijného paušálu po 136 Sk a za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2005, patrí odmena v sume 2 501 Sk a režijný paušál 150 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3,   §   24   ods.   3   a   §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a § 11   ods.   2,   §   14   ods.   1   písm.   a)   a c),   §   16   ods.   3   a   §   20   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa predstavujú   sumu   11   991   Sk,   ku   ktorej   bolo   treba   pripočítať   19   %   DPH,   teda   sumu 2 278,30 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľka predstavujú celkove zaokrúhlene sumu 14 269 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2005