SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 233/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. EvouPríbelskou, Janka Matušku 2178, Topoľčany, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ÚstavySlovenskej republiky a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súduv Nitre č. k. 9 Co 1082/2014-605 z 26. januára 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetokpodľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajskéhosúdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) č. k. 9 Co 1082/2014-605 z 26. januára 2015 (ďalejaj„napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v právnom postaveníodporcu v pôvodnom konaní, bol účastníkom konania o určenie vlastníckeho právak nehnuteľnosti. Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“) uznesenímč. k. 10 C 105/2007-589 z 2. októbra 2014 zrušil doplňujúci rozsudok okresného súduč. k. 10 C 105/2004-105 z 26. júla 2006, ktorým okresný súd rozhodol o trovách štátua zaviazal odporcu zaplatiť trovy štátu v sume 13,27 eur na účet okresného súdu, akoi náhradu trov konania navrhovateľov v 1. - 6. rade vo výške 13 940,76 eur k rukám právnejzástupkyne navrhovateľov. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 105/2007-589z 2. októbra 2014 podal sťažovateľ v zákonnej lehote v časti trov konania odvolanie a nazáklade podaného odvolania krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 9 Co 1082/2014z 26. januára 2015 predmetné uznesenie okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa trovkonania potvrdil a odporcu zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľom v 1. - 6. rade spoločnea nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 556,38 eur k rukám právnejzástupkyne navrhovateľov.
3. Ako ďalej sťažovateľ uvádza, „... u žalovaného sa jednalo o bránenie svojich práv, zaručených Ústavou Slovenskej republiky a v súlade s platnou judikatúrou, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd dostatočne neprihliadol na okolnosti prípadu.
V predmetnej veci som ako žalovaný namietal vyčíslenie trov konania čo do počtu úkonov, ako aj vyčíslenie hodnoty sporu a v spojitosti s uvedeným aj vyčíslenie trov právneho zastupovania právnou zástupkyňou navrhovateľov, v dôsledku čoho bola navýšená a nesprávne vyčíslená odmena za jeden úkon právnej pomoci v zmysle tarifnej odmeny.
Odvolací súd sa s námietkami žalovaného zákonným spôsobom dostatočne nevysporiadal, priznal trovy vyčíslené právnou zástupkyňou navrhovateľov tak, ako je uvedené v napadnutom uznesení odvolacieho súdu.
Týmto nesprávnym postupom súdu došlo neoprávnene k navýšeniu trov právneho zastupovania.“.
4. Sťažovateľ následne s poukazom na skutkové okolnosti prípadu, akoi rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a svoju nepriaznivú sociálnusituáciu poznamenáva, že „... sa jedná o právnu vec, kedy súd nebol viazaný rozhodnúť o trovách konania podľa výsledku sporu, ale s prihliadnutím na hodnotu sporu, výšku trov konania, priebeh konaní, osobu žalovaného a jeho majetkové pomery, rozhodnutie o trovách konania vedie na strane odporcu k neprimeraným finančným tvrdostiam. Odporca vzhľadom na svoj vek a zárobok nie je schopný trovy konania znášať a napriek tomu, že si finančné prostriedky na zaplatenie trov zapožičal v snahe predísť prípadnej exekúcii a ďalším nákladom spojeným s vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní.
V zmysle zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde....
Súd pri rozhodovaní o trovách konania nevzal do úvahy všetky okolnosti, ktoré bol zo zákona povinný zohľadniť pri posudzovaní možnosti jeho aplikácie § 150 OSP a nesprávne vyhodnotil okolnosti významné z hľadiska rozhodovania podľa tohto zákonného ustanovenia. Poukazujem na to, že § 150 OSP je vyjadrením jednej z výnimiek zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP.“.
5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil tentonález: „Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 1082/2014-605 z 26.1.2015 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
Sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní pred Ústavným súdom.
Uplatňujem si trovy právneho zastupovania v tomto konaní v sume 277,10 eur podľa pripojeného vyčíslenia.“
II.
6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.
9. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriektomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátkou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhuna začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákonao ústavnom súde.
10. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdomz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môžeústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojejsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
11. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
12. V zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušilizákladné práva alebo slobody,
c) proti komu smeruje.
13. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde).
14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložená sťažnosťneobsahuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľod ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určitoa zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutieústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej jeneúplná a v kontexte obsahu sťažnosti nezrozumiteľná. Sťažovateľ sa v petite sťažnostidomáha zrušenia označeného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre bez toho, (i) aby v petitepožadoval vyslovenie porušenia ním označených práv, resp. (ii) aby v petite aspoň uviedol,aké základné práva, resp. slobody boli v jeho prípade porušené.
Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde však je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnostipodanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a svojím rozhodnutím vyslovil, že právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobodyuvedené v druhej hlave ústavy alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúcez príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo uvedené,v petite sťažnosti sťažovateľa obsiahnutá (bod 5). Podobne je sťažovateľ povinný v petiterozhodnutia uviesť, aké základné práva, resp. slobody boli v jeho prípade porušené.
15. Z toho vyplýva, že ústavný súd z obsahu podania nemôže posúdiť ani otázkusvojej právomoci, do ktorej nepatrí ochrana pred nezákonnosťou, ale len pred neústavnýmpostupom a rozhodnutím orgánov verejnej moci.
Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že návrh na rozhodnutie vo veci samejv predloženej sťažnosti nezodpovedá právomociam ústavného súdu vo vzťahu ku konaniamo sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb.
16. Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať aj predpokladyprípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a napokon aj otázku jejprípadnej zjavnej neopodstatnenosti. Súčasne taký návrh neumožňuje ústavnému súduvymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3zákona o ústavnom súde). Tieto procesné predpoklady sa skúmajú jednotlivo a konkrétnevo vzťahu ku každému napádanému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu a návrhna rozhodnutie vo veci samej vymedzený v sťažnosti sťažovateľa z 15. apríla 2015 tov celom rozsahu nerešpektuje.
17. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísanýchnáležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04).
18. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľakonštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných ústavoua zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesnýchpodmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už prijej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
19. V závere ústavný súd poznamenáva, že rovnako i podaniu sťažovateľa z 1. júla2013 vedenému na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 16884/2013 chýbali základnéelementárne náležitosti návrhu, o ktorom by ústavný súd mohol a mal meritórne konaťa rozhodovať podľa čl. 127 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, a preto bolopredmetné podanie sťažovateľa, toho času rovnako právne zastúpeného JUDr. Príbelskou,bez ďalšieho procesného postupu odložené v zmysle dikcie ustanovenia § 23a zákonao ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 20. mája 2015