znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 233/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L. a. s., B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou F.,   s.   r.   o.,   B.,   konajúcou   prostredníctvom   advokáta JUDr. B. F.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a práva   na ochranu   majetku   zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp. zn. 5 Co 278/2012   z 31. júla   2012   v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 10 C 62/2010-235 z 24. apríla 2012 a takto ⬛⬛⬛⬛ r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti L. a. s. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. novembra   2012   doručená   sťažnosť   spoločnosti   L.   a.   s.   (ďalej   len   „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   základného   práva   vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a   práva   na   ochranu   majetku   zaručeného   v   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v záhlaví označenými   rozhodnutiami   všeobecných   súdov,   ktorým   bolo   konanie   o náhradu   škody proti štátu zastavené, pre nezaplatenie preddavku na trovy konania v sume 918 830,01 €.

2. Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,   ktorým   vysloví, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných   súdov   boli   porušené   jej   označené   základné práva zaručené ústavou a dohovorom, tieto rozhodnutia zruší a vec vráti Okresného súdu Bratislava I na ďalšie konanie, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 500 € a trovy konania.

3. Podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Ústavou   daná   právomoc   neumožňuje   ústavného   súdu   nahrádzať   rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil   medzi   súdnymi   orgánmi   ochrany   porušených   základných   práv   a   slobôd,   naopak čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).

5. Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovaných prípadoch už na prvý pohľad zrejmé, že napadnutými uzneseniami k neprípustnému zásahu do označeného základného práva   dôjsť   nemohlo.   Samotné   vydanie   napadnutých   uznesení,   ale   ani   nadobudnutie právoplatnosti týchto uznesení nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu súdu pre sťažovateľku.

Proti   nepriaznivému   potvrdzujúcemu   uzneseniu   Krajského   súdu   v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o zastavení konania podľa prevažujúcej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 130/2012, I. ÚS 520/2012 a pod.) prichádzalo do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený v § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Tak v rámci   dovolacieho   konania   proti   uzneseniu   krajského   súdu   o zastavení   konania   mala sťažovateľka možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.

6. Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný súd   odmietol   sťažnosť   podľa   §   25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, pretože v danom štádiu konania nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci.

7. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

8. Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k tomuto uzneseniu pripája odlišné stanovisko sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013