znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 233/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009 predbežne prerokoval sťažnosť I. H. a I. H., obaja bytom H., vo veci namietaného porušenia ich   základného   práva   podľa   čl.   36   písm.   a)   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   v B.   sp. zn.   ČVS: ORP-613/BJ-BJ-2008   z 21. novembra 2008 a uznesením Okresnej prokuratúry Bardejov sp. zn. Pv 813/08 z 30. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. H. a I. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2009 doručená   sťažnosť   I.   H.   a I.   H.   (ďalej   aj   „sťažovateľ“,   „sťažovateľka“   alebo   spolu „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 36 písm. a) Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Obvodného   oddelenia Policajného zboru v B. (ďalej len „obvodné oddelenie“) sp. zn. ČVS: ORP-613/BJ-BJ-2008 z 21. novembra 2008 (ďalej len „uznesenie policajta z 21. novembra 2008“) a uznesením Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. Pv 813/08 z 30. apríla 2009 (ďalej len „uznesenie z 30. apríla 2009“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia doručili obvodnému oddeleniu trestné oznámenie z 12. mája 2008, na základe ktorého bolo uznesením sp. zn. ČVS: ORP-613/BJ-BJ-2008 z 24. septembra 2008 začaté trestné stíhanie za prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona. Skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie začaté,   spočíval   v tom,   že   štatutárny   orgán   Pozemkového   spoločenstva   vlastníkov urbárskych a spoločných lesov a pasienkov obce H. (ďalej len „pozemkové spoločenstvo“) nevyplatil sťažovateľom odmenu za prácu vykonanú na základe ústnej dohody o vykonaní práce   s predsedom   pozemkového   spoločenstva   v presne   nezistených   dňoch   apríla   2008 v katastrálnom území obce H., okres B., v časti zvanej N. Sťažovatelia vykonali vypratanie lesa   od   konárov   po   ťažbe   dreva   o celkovej   rozlohe   0,5   ha,   počas   16   pracovných   dní odpracovali 224 hodín, a nevyplatením mzdy im mala byť spôsobená škoda 17 000 Sk.

Uznesením policajta z 21. novembra 2008 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie v predmetnej veci zastavené, lebo uvedený skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Sťažovateľ proti uzneseniu policajta z 21. novembra 2008 podal sťažnosť.

Uznesením   okresnej   prokuratúry   z 30.   apríla   2009   podľa   §   193   ods.   1   písm.   c) Trestného poriadku bola uvedená sťažnosť sťažovateľa zamietnutá ako nedôvodná.

Podľa   sťažovateľov   k porušeniu   ich   práv   v   predmetnom   konaní   došlo   vydaním uznesenia   policajta   z 21.   novembra   2008   a uznesením   okresnej   prokuratúry   z 30.   apríla 2008.

Sťažovatelia v rámci odôvodnenia sťažnosti spochybňujú skutkové závery uvedené v napadnutých   uzneseniach,   a taktiež   namietajú „absenciu   kvalifikovaného   právneho posúdenia   tr.   oznámenia   nevychádzania   z obsahu   a predložených   dokladov,   výpovedí, doplnení   atď.,   nelogických   posúdení“. Uvedený   postup   orgánov   zúčastnených na rozhodovaní   v predmetnej   veci   mal   podľa   sťažovateľov „za   následok   skončenie tr. stíhania, zastavením konania uznesením z 21. 11. 2008“ a následne bol „tento stav... potvrdený   aj   dozorom,   prok.   D.,   čo   nectí   tento   orgán (okresná   prokuratúra,   pozn.) a samotné konanie prokurátorky, ktorá má dozor nad dodržiavaním zákonnosti, ktorá ešte markantnejšie nedodržala zákon a PORUŠILA naše práva zamestnancov, práva podielnikov na vyplatenie podielov, tvrdeniami, ktoré neprislúchajú orgánu prokuratúry“.

Na základe uvedeného sťažovatelia v sťažnosti navrhli, aby ústavný súd rozhodol, že ich základné právo podľa čl. 36 písm. a) ústavy bolo uznesením policajta z 21. novembra 2008,   ako   aj   uznesením   okresnej   prokuratúry   z 30.   apríla   2009   porušené,   a taktiež, aby prípadne rozhodol, že im patrí aj „nemajetková odmena v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy“.

V závere   svojej   sťažnosti   sťažovatelia   požiadali   z dôvodu   nepriaznivých majetkových pomerov aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovatelia namietali porušenie svojich práv uznesením policajta z 21. novembra 2008   a uznesením   okresnej   prokuratúry   z 30.   apríla   2009,   ku   ktorému   malo   dôjsť v dôsledku   zastavenia   trestného   konania   v predmetnej   veci,   ktoré   má   za   následok nevyplatenie   odmeny   za   nimi   vykonanú   prácu,   ako   aj   nevyplatenie   podielov od pozemkového spoločenstva.

II.A   K namietanému   porušeniu   práv   sťažovateľov   uznesením   policajta z 21. novembra 2008

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení   možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin IV. ÚS 76/05).

Podľa   §   185   ods.   1   Trestného   poriadku   opravným   prostriedkom   proti   uzneseniu je sťažnosť.

Podľa § 185 ods. 2 prvej vety Trestného poriadku sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.

Podľa   §   192   ods.   1   Trestného   poriadku   pri   rozhodovaní   o   sťažnosti   preskúma nadriadený orgán

a) správnosť   výrokov   napadnutého   uznesenia,   proti   ktorým   sťažovateľ   podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Z uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že sťažovatelia mohli v záujme ochrany svojich práv proti uzneseniu policajta z 21. novembra 2008 využiť ako účinný prostriedok nápravy sťažnosť.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   ústavný   súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných   práv   alebo   slobôd   v tých   prípadoch,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je vo vzťahu k preskúmaniu uznesenia policajta z 21. novembra 2008 daná právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej porušenie ich práv uznesením policajta z 21. novembra 2009 odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

II.B K namietanému   porušeniu   práv   sťažovateľov   uznesením   okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009

Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   zásadne   oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu alebo iného orgánu verejnej správy, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej správy bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu orgán verejnej správy vyvodil. Úloha ústavného   súdu   sa   vymedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie a aplikácie   s ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie orgánu verejnej správy v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným   rozhodnutím   došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody.   Skutkové a právne   závery   orgánu   verejnej   správy   môžu   byť   teda   predmetom   kontroly   zo   strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné   a neudržateľné,   a zároveň   by   mali za následok   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

V danom prípade sťažovatelia za zásah do nimi označených práv považujú uznesenie okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu policajta z 21. novembra 2008. V dôsledku postupu okresnej prokuratúry v tejto veci,   ktorého   výsledkom   nebolo   vznesenie   obvinenia   proti   konkrétnym   osobám,   v ich trestnej   veci,   došlo   následne   podľa   nich   aj k nevyplateniu ich   mzdy   za nimi   vykonanú prácu,   ako   aj   podielov   z hospodárenia   pozemkového   spoločenstva.   Uznesenie   okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009 je podľa sťažovateľov založené na nesprávnych skutkových záveroch, ktoré boli okresnou prokuratúrou následne nesprávne právne vyhodnotené.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej už uviedol, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Sťažovateľom   z uvedeného   ustanovenia ústavy vyplýva   iba právo,   aby sa   orgány   činné v trestnom konaní ich oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný   čin   zákonným   spôsobom,   náležite   zaoberali.   K porušeniu   základného   práva sťažovateľov na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by mohlo dôjsť aj v prípade ak by postup uvedených orgánov viedol v danej veci k vydaniu arbitrárneho rozhodnutia, ktoré   v konečnom   dôsledku   znamená   zmarenie   možnosti   poskytnúť   efektívnu   a účinnú ochranu tým ich právam, ochrany ktorých sa prostredníctvom prostriedkov trestného práva domáhali, ak boli orgánom činným v trestnom konaní predložené zo strany sťažovateľov aspoň obhájiteľné tvrdenia o ich porušení trestným činom.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu uznesenia okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009 zistil, že okresná prokuratúra sa v ňom zaoberala naplnením základných znakov skutkovej podstaty   prečinu   nevyplatenia   mzdy   a odmeny   za   vykonanú   prácu,   keď   vo   svojom rozhodnutí okrem iného uviedla: „Vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že I. H. vykonal čistenie lesa po ťažbe dreva z vlastnej iniciatívy bez toho, aby mal uzatvorenú písomnú zmluvu, resp. dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej by sa mohol domáhať vyplatenia odmeny   za   vykonanú   prácu,   teda   neexistoval   tu   pracovnoprávny,   resp.   iný   obdobný pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého by bolo možné domáhať sa zmluvného nároku, t. j. vyplatenia mzdy, platu, resp. ďalších finančných náležitostí za vykonanú prácu. V podanom trestnom oznámení, ako aj v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného sťažovateľ sám priznal, že medzi ním a PS H. bola len ústna dohoda o tom, že môže čistiť les,   pričom   podmienky,   t.   j.   rozsah   prác   a   spôsob   odmeny   za   vykonanú   prácu   neboli dohodnuté a existovala tu len ústna dohoda, že za vykonanú prácu si môže zobrať drevnú hmotu nachystanú pri čistení lesa.

Taktiež   bolo   samotným   sťažovateľom   uvedené,   že   plnenie   v   naturálnej   forme odmietol z dôvodu, že ním nachystaná drevná hmota mu bola odcudzená, a preto žiadal o vyplatenie peňažnej odmeny za odpracovaných 16 dní, s čím členovia výboru súhlasili a dohodli sa, že mu bude vyplatená odmena vo výške 500,- Sk za každý deň, teda 8.000,- Sk. Na   vyplatenie   sumy   však   od   sťažovateľa   požadovali   predloženie   smenovky,   t.   j.   presný rozpis   s uvedením   dátumu   a počtom   odpracovaných   hodín,   na   základe   ktorého   by   bolo možné vyplatenie odmeny. Vyšetrovaním bolo zistené, že sťažovateľ nepredložil požadovaný rozpis.“

K nevykonaniu   dôkazov   navrhnutých   v rámci   uvedeného   konania   sťažovateľom okresná   prokuratúra   uviedla: «K   ďalšej   námietke   sťažovateľa,   že   mu   neboli   vyplatené podiely PS H., hoci je spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia súdu o dedičstve je potrebné uviesť, že zákon NR SR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z. z.“) vyžaduje okrem spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, ktoré musí byť potvrdené predložením listiny preukazujúcej toto vlastníctvo, aj pristúpenie k zmluve o založení spoločenstva, teda požiadanie   o   prijatie   za   člena   písomnou   prihláškou,   čo sťažovateľ   neučinil.   Pozemkové spoločenstvo nie je povinné skúmať, kto zdedil podiel po nebohom členovi spoločenstva, pretože   dedičia   majú   prejaviť   iniciatívu   tým,   že   predložia   spoločenstvu   doklad o nadobudnutí podielu a požiadaním o členstvo v spoločenstve.

Poverený   príslušník   PZ   v   odôvodnení   sťažnosťou   napadnutého   uznesenia   preto konštatoval správne, že I. H. neboli vyplatené podiely z hospodárenia PS H. preto, že nie je členom spoločenstva, pretože nepožiadal o pristúpenie k zmluve tak, ako sa to vyžaduje, podľa   ustanovenia   §   15   ods.   3   zákona   č.   181/1995   Z.   z.   a taktiež   aj   v zmysle   stanov spoločenstva.»

V rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia okresná prokuratúra taktiež správne poukázala na príslušné ustanovenia Trestného poriadku i Trestného zákona, ktoré v danom prípade   aplikovala.   Osobitne   sa   následne   v rozhodnutí   zamerala   aj   na   posúdenie jednotlivých námietok sťažovateľov.

Z napadnutého   uznesenia   okresnej   prokuratúry   je   podľa   názoru   ústavného   súdu zjavné, že sa námietkami a argumentáciou sťažovateľov zaoberala. Po oboznámení sa s jeho obsahom   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   okresná   prokuratúra   napadnuté   rozhodnutie náležite   odôvodnila.   Okresná   prokuratúra   sa   v ňom   starostlivo   zaoberala   všetkými tvrdeniami   sťažovateľov   predloženými   v trestnom   oznámení   a ďalších   podaniach sťažovateľa   v tejto   veci,   uviedla,   akými   úvahami   sa   pri   ich   hodnotení   spravovala, a ustanovenia   príslušných   právnych   predpisov,   podľa   ktorých   zistený   skutkový   stav posúdila. Samotná nespokojnosť sťažovateľov so závermi okresnej prokuratúry uvedenými v jej rozhodnutí nesvedčí o arbitrárnosti preskúmavaného rozhodnutia, resp. o arbitrárnosti záverov   v ňom   vyslovených   a   nemôže   byť   bez   ďalšieho   ani   dôvodom   na   vyslovenie namietaného porušenia nimi označených práv.

S ohľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľov   v tejto   časti   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   dospel   k záveru, že z predloženej sťažnosti, ani z k nej pripojených napadnutých rozhodnutí nevyplýva nič, čo by svedčilo o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyvodených okresnou prokuratúrou, a teda o porušení práv sťažovateľov, a preto sťažnosť odmietol v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   uvedené   bolo   už   ďalej   bezpredmetné   rozhodovať   o   žiadosti sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd uvádza, že skončenie trestného konania v predmetnej veci nebráni sťažovateľom, aby sa svojich nárokov (odmeny za vykonanú prácu,   ako   aj   vyplatenia   podielu   člena   pozemkového   spoločenstva)   domáhali   v rámci občianskeho súdneho konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009