znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 233/05-43

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   februára   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť B. N., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., Ž., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 766/01 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Považská   Bystrica v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   766/01 p o r u š i l   základné právo B. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 788/01 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. B.   N. p r i z n á v a   primerané   finančné zadosťučinenie   v sume   20 000   Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Považská   Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. B. N. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíc   tristoštyridsať   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Považská   Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. I. M. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 26. októbra 2005 č. k. I. ÚS 233/05-25 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   B.   N. (ďalej   len   „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 766/01.

1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 15. februára 2001 návrh na vydanie predbežného   opatrenia   a súčasne   žalobu   o neplatnosť   zmluvy   o prevode   nehnuteľnosti a o určenie vlastníckeho práva proti M., s. r. o., (ďalej len „žalovaný v I. rade“); J. M., st. (ďalej len „žalovaný v II. rade“) a L. M., rod. K. (ďalej len „žalovaná v III. rade“), obaja bytom V. (ďalej len „žalovaní“).

Sťažovateľ ďalej uviedol: „Dňa 01. 07. 2003 podal právny zástupca navrhovateľa žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania.

Sťažnosťou zo dňa 6. 8. 2003 požiadal navrhovateľ v zastúpení predsedu konajúceho súdu v súlade s ust. § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov o odstránenie zbytočných prieťahov v označenej právnej veci. (...)

V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou vo veci konať právoplatne rozhodnuté. (...)

V prípade   prijatia   našej   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (...)   netrváme   na   verejnom ústnom pojednávaní senátu ústavného súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné právo sťažovateľa (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.   zn.   4   C   766/01   vo veci   žalobného   návrhu sťažovateľa   o určenie neplatnosti   kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v súlade   s čl.   127   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   v Považskej   Bystrici   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 766/01   vo   veci   žalobného   návrhu   sťažovateľa   o určenie   neplatnosti   kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva konať.

Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 50 000,- Sk.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I. M., (...) titulom trov právneho zastúpenia čiastku 9 340,- Sk za 2 úkony právnej pomoci podľa ust. § 16, § 13 ods. 8, § 19 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť – pri úkone právnej pomoci 4 534,- Sk a režijnom paušále 136,- Sk).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   podpredsedníčka   JUDr.   H.   L.   listom   č. Spr. 808/05 z 2. januára 2006 a k ústnemu pojednávaniu o prijatej sťažnosti predseda okresného súdu JUDr. M. Č. vyjadrením zo 16. januára 2006 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom z 18. januára 2006 k uvedenému vyjadreniu okresného súdu.

2. 1. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 2. januára 2006 okrem prehľadu procesných úkonov v predmetnom konaní od podania žaloby uviedla: „Z rozboru (...) úkonov vyplýva, že k prieťahom v konaní došlo v čase, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie.“

2.   2.   Vo   vyjadrení   zo 16.   januára   2006   predseda   okresného   súdu   JUDr.   M.   Č. oznámil ústavnému súdu: „súhlasíme s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. (...) ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2. 3.   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k vyjadreniu podpredsedníčky   okresného   súdu   uviedol: „(...) vyhlasujeme,   že   súhlasíme   s tým,   aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu. (...) Možno   súhlasiť   s názorom   okresného   súdu,   že   došlo   k prieťahom   po   nariadení znaleckého dokazovania vo veci. Sme však toho názoru, že zbytočné prieťahy sú preukázané aj pred nariadením tohto znaleckého dokazovania, resp., že sa jedná o zbytočné prieťahy. (...) Zo   spisového   materiálu   je   zrejmé,   že   konajúci   súd   nariadil   vo   veci   znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 19.   08.   2003.   Ustanovený znalec predložil vypracovaný znalecký posudok súdu dňa 06. 12. 2005. Znalecké dokazovanie teda trvalo viac ako dva roky.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej   prerokovanie   na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 766/01:

- 15. február 2001 – sťažovateľ podal na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   a súčasne   žalobu   o neplatnosť   zmluvy o prevode nehnuteľnosti a o určenie vlastníckeho práva proti žalovaným;

- 24. október 2001 – z titulu vecnej príslušnosti bol spis postúpený okresnému súdu;

- 14.   november   2001   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   úpravu   označenia   žalobcu a oznámenie hodnoty konania;

- 22. november 2001 – sťažovateľ predložil okresnému súdu upresnenie označenia žalobcu;

- 5.   december   2001   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   766/01-66   vydal   predbežné opatrenie;

- 17. december 2001 – sťažovateľ vzal späť návrh v časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam;

- 28. december 2001 – žalovaní sa odvolali proti uzneseniu z 5. decembra 2001;

- 14.   január 2002 – okresný   súd   vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho   poplatku   za odvolanie;

- 4.   február   2002   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k odvolaniu žalovaných, ktoré bolo následne postúpené žalovaným;

- 18. február 2002 – žalovaní zaplatili súdny poplatok za odvolanie;

- 18. február 2002 – okresný súd predložil spis na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu;

- 28.   február   2002   –   krajský   súd   rozhodnutím   sp.   zn.   5   Co   81/02   potvrdil   uznesenie okresného súdu z 5. decembra 2001 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28. mája 2002);

- 10. máj 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 13. máj 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. jún 2002;

- 6.   jún   2002   –   pojednávanie   bolo   pre   neprítomnosť   sťažovateľa   a   žalovaného v I. rade a II. rade odročené na 23. júl 2002;

- 11. jún 2002 – sťažovateľ predložil okresnému súdu návrh na vypočutie svedka;

- 15. júl 2002 – okresný súd zrušil termín pojednávania nariadený na 23. júl 2002;

- 13. august 2002 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. október 2002;

- 3.   október   2002   –   pojednávanie   bez   účasti   žalovaných   bolo   za   účelom   vypočutia žalovaných a svedkyne odročené na neurčito;

- 18. november 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. január 2003;

- 30.   január   2003   –   okresný   súd   odročil   pojednávanie   pre   neprítomnosť   sťažovateľa a žalovaných v II. a III. rade na 3. apríl 2003 za účelom vypočutia žalovaných a svedka;

- 18. február 2003 – okresný súd pojednávanie nariadené na 3. apríl 2003 zrušil a nariadil na 15. apríl 2003;

- 15. apríl 2003 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť sťažovateľa, jeho právneho zástupcu a žalovanej v III. rade odročené za účelom písomného vyjadrenia svedkyne;

- 2. júl 2003 – sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania,

- 19. august 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. september 2003 a nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností Ing. P.;

- 18. september 2003 – pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil sťažovateľ ani jeho právny zástupca,   bolo   po   vypočutí   žalovaných   odročené   za   účelom   vypracovania   znaleckého posudku;

- 23. september 2003 – znalec oznámil okresnému súdu, že miestne šetrenie nariadil na 15. november 2003;

- 21. január 2004 – znalec oznámil okresnému súdu, že mu na miestnom šetrení neboli predložené doklady a že znalecký posudok podá po ich predložení;

- 17. február 2004 – znalec oznámil okresnému súdu, že mu neboli účastníkmi konania predložené   ním   požadované   doklady,   z uvedeného   dôvodu   požiadal   okresný   súd o súčinnosť,

- 17.   máj   2004   –   okresný   súd   vyzval   účastníkov   konania   na   predloženie   znalcom požadovaných dokladov,

- 7.   jún   2004   –   sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu,   že   nemá   k dispozícii   požadované doklady a nie je v jeho možnostiach tieto zabezpečiť;

- 9.   august   2004 – okresný   súd   vyzval   znalca,   aby   sa   vyjadril,   či   mu   boli   predložené podklady na vypracovanie znaleckého posudku;

- 3. september 2004 – znalec oznámil okresnému súdu, že mu neboli predložené podklady na vypracovanie znaleckého posudku;

- 20.   september   2004   -   okresný   súd   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty   urgoval žalovaných, aby predložili doklady potrebné na vypracovanie znaleckého posudku;

- 9. november 2004 – okresný súd uložil žalovaným poriadkovú pokutu, proti čomu podali žalovaní odvolanie;

- 7. december 2004 – okresný súd vyzval znalca na podanie správy, či mu boli predložené požadované doklady;

- 21.   december   2004   –   spis   bol   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní žalovaných;

- 31.   január   2005   -   krajský   súd   uznesením   potvrdil   rozhodnutie   okresného   súdu z 9. novembra 2004 (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. apríla 2005);

- 1. apríl 2005 – spis bol predložený na vymáhanie poriadkovej pokuty;

- 21.   júl   2005   –   okresný   súd   uložil   znalcovi   zabezpečiť   si   podklady   na   vyhotovenie znaleckého posudku;

- 20. september 2005 – znalec oznámil nariadenie termínu ohliadky na mieste samom na 5. október 2005;

- 3.   október   2005   –   znalcovi   bola   okresným   súdom   predĺžená   lehota   na   predloženie znaleckého posudku do 15. decembra 2005;

- 6. december 2005 – znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok;

- 9. december 2005 – okresný súd priznal znalcovi odmenu za podaný znalecký posudok;

- 12. december 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. február 2006.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 4 C 766/01 o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka   namietaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predseda a podpredsedníčka okresného súdu vo svojich vyjadreniach nepoukázali na zložitosť tejto veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania má podiel aj sťažovateľ, a to podaním žalobného návrhu   na   vecne   nepríslušnom   krajskom   súde   (15.   február   2001)   do   jeho   postúpenia príslušnému okresnému súdu (24. október 2001), t. j. viac ako 8 mesiacov, neúčasťou na viacerých   pojednávaniach   (napr.   6.   júna   2002,   15.   apríla   2003   a 18.   septembra   2003), v dôsledku čoho boli predmetné pojednávania okresným súdom odročené.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že neefektívna činnosť okresného súdu od nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania   (19.   august   2003)   do   predloženia   znaleckého   posudku   (6. december   2005) prispela   k   celkovej   dobe   zbytočných   prieťahov,   ktorá   bola   ustálená   ústavným   súdom v trvaní viac ako dvoch rokov. Okresný súd v tomto období konal, ale jeho úkony neviedli k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že znalec oznámil okresnému súdu, že mu žalovaní nepredložili doklady potrebné na vypracovanie znaleckého posudku   (7.   jún   2004),   poriadkovú   pokutu   týmto   však   uložil   až   9.   novembra   2004, t. j. po viac ako piatich mesiacoch, k využitiu procesných prostriedkov podľa procesného kódexu   (napr. aj uložením poriadkovej   pokuty) však nepristúpil v prípade znalca, ktorý kontrolný znalecký posudok predložil až po viac ako dvoch rokoch (nariadený 19. augusta 2003 a predložený okresnému súdu až 6. decembra 2005).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 50 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považoval za primerané vo výške 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil a vyúčtoval trovy v celkovej výške 9 340 Sk, a to za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2004 vrátane paušálu.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platných do 31. decembra 2004 a z ustanovení §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Sťažovateľovi patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2004 (príprava a prevzatie veci a spísanie sťažnosti) vrátane režijného paušálu spolu vo výške   9 340   Sk   a za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2006   (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 18. januára 2006) v sume 2 730 Sk a režijný paušál 169 Sk. Sťažovateľ   má   nárok   na   náhradu   trov   konania pred   ústavným súdom   v celkovej   výške 12 234 Sk.

Pretože právny zástupca si uplatnil náhradu trov za právne zastúpenie len vo výške 9 340 Sk, ústavný súd mu priznal náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. február 2005