znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 232/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Petrom Peružekom, Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s. r. o.,Podzámska   41/A,   Hlohovec,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konanívedenom pod sp. zn. 13 C 16/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduPiešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 16/2013 (ďalej len„napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ   podal   v   roku   29. 01. 2013   žalobu.   Sťažovateľ   bol   oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku, nakoľko právnu pomoc mu poskytuje Centrum právnej pomoci. Podanú žalobu zaslal Okresný súd Piešťany odporcovi v konaní, ktorý sa písomne vyjadril,   pričom   toto   vyjadrenie   súd   zaslal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa.   Od   tohto momentu t. j. 27. 03. 2014 Okresný súd Piešťany nevykonal   žiaden úkon vo veci a ani nenariadil pojednávanie....

Mám za to, že nečinnosťou Okresného súdu Piešťany, resp. zdĺhavým rozhodovaním vo veci 13 C 16/2013 došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov....

Sťažovateľ   zároveň   žiada   aj   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 2 000 Eur z dôvodu porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov - nedostatočne rýchle konanie Okresného súdu Piešťany...“

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom taktorozhodol:

„1. Okresný súd Piešťany v konám vedenom pod sp. zn. 13 C 16/2013 porušil právo ⬛⬛⬛⬛...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   sa   prikazuje,   aby   v   konám   vedenom   pod   sp. zn. 13 C 16/2013 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 2 000 Eur...,   ktoré   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ sa   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume 284,08 Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vnapadnutom konaní.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhupre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základnýmprávom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahomdo takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistírelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom aleboslobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosťsťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Ústavný   súd   preskúmal   opodstatnenosť   sťažnosti   sťažovateľa,   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1   dohovoru,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   týchto   práv   ústavný   súdodmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť, že celková dobakonania   pred   súdom,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosťzbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(II. ÚS 109/03), resp. ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podaniasťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá naďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04), resp. podľačl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo sťažnosti a z k nej pripojených prílohje zrejmé, že žaloba bola prijatá okresným súdom 29. januára 2013. Okresný súd žalobuzaslal na vyjadrenie odporcovi a 27. marca 2014 zaslal vyjadrenie odporcu na vedomieprávnemu zástupcovi sťažovateľa. Sťažovateľ žiadal okresný súd o nariadenie pojednávania,pričom okresný súd v odpovedi na jeho žiadosť uviedol: „Zákonná sudkyňa uviedla, že vo všetkých pridelených veciach koná podľa poradia nápadu.... S ohľadom na množstvo vecí v senáte zákonnej sudkyne a potrebu veci vybavovať podľa poradia nápadu, nebolo možné sa skôr danou právnou vecou zaoberať.“

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavný   súd   na   kratšie   obdobia   nečinnostivšeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významnýmspôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku   súdneho   konania   (napr.   I. ÚS 19/00).   Ústavný   súdkonštatuje,   že   vzhľadom   na   celkové   trvanie   napadnutého   konania,   ako   aj   na samotnétvrdenie sťažovateľa o nečinnosti okresného súdu v trvaní viac ako jedného roka nemožnopostup okresného súdu v napadnutom konaní kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konanív zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V prípade pretrvávajúceho porušovania práv sťažovateľa aj po rozhodnutí ústavnéhosúdu má sťažovateľ možnosť opätovne podať ústavnému súdu sťažnosť vo veci porušovaniasvojich práv.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľanezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2015