znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 232/08-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2008 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé prejednanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   24   Sp   28/2006   z 29. marca   2007   a Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo 86/2007 z 26. februára 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2008 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé prejednanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozsudkami   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“) sp. zn. 4 Sp 28/2006 z 29. marca 2007 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžo 86/2007 z 26. februára 2008.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „dňa 26. 4. 2004... s... správcom konkurznej podstaty...   uzatvorili   kúpnu   zmluvu,   predmetom,   ktorej   boli   tam   uvedené   nehnuteľnosti patriace do konkurznej podstaty. Ešte pred uzatvorením tejto zmluvy Krajský súd... svojím opatrením,   č.   k.   51-24K177/97-1615   zo   dňa   24.   3.   2004   dal   súhlas   na   predaj nehnuteľností... Návrh na vklad bol podaný dňa 6. 5. 2004. Po roku a pol nečinnosti správy katastra vydal Krajský súd... 2. 12. 2005 opatrenie č. k. 51-24K 177/97-3908, ktorým zrušil predchádzajúce   opatrenie...   Následne   Správa   katastra   B.   rozhodla   o   našom   návrhu na vklad   tak,   že   tento   náš   návrh   zamietla.   Toto   svoje   rozhodnutie   odôvodnila   tým,   že na povolenie   vkladu   nebola   splnená   zákonná   podmienka   a   to   konkrétne   podmienka stanovená   v §-fe   47   ods.   1   OZ,   v   zmysle   ktorého   ak   zákon   ustanovuje,   že k zmluve   je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím príslušného orgánu, ktoré je potrebné k nadobudnutiu účinnosti zmluvy je podľa názoru správy katastra aj opatrenie konkurzného súdu, ktorým v zmysle §-u 27 ods. 3 zák.   č. 328/1991   Zb.   o konkurze   a   vyrovnaní   dáva   súhlas   s   predajom   vecí   patriacich do konkurznej podstaty mimo dražby.“.

Na odvolanie sťažovateľky krajský súd rozsudkom sp. zn. 24Sp/28/2006 z 29. marca potvrdil   rozhodnutie   Správy   katastra   B.   svoje   rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   „... že   je nutné... prihliadnuť na skutočnosť, že v čase rozhodovania správneho orgánu bol súhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s prevodom nehnuteľností už zrušený....“. Následne najvyšší   súd   napadnutým   rozsudkom   (na   odvolanie   sťažovateľky)   potvrdil   rozsudok krajského súdu.

Podľa názoru sťažovateľky „najvyšší súd... porušil moje ústavné právo na súdnu ochranu najmä tým, že sa vôbec nezaoberal otázkou protizákonnosti opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2. 12. 2005, č. k. 51-24K 177/97-3908, ktorým zrušil svoje predchádzajúce opatrenie č. k. 51-24K177/97-1615 zo dňa 24. 3. 2004... Ak... Krajský súd... raz   opatrením...   zo dňa   24.   3.   2004   rozhodol,   že   dáva   súhlas   k   predaju   predmetných pozemkov patriacich do konkurznej podstaty..., nemôže... následne... toto... opatrenie zrušiť, nakoľko vydaniu opatrenia... bráni prekážka veci právoplatne rozsúdenej... Najvyšší súd... porušil naše ústavné právo na súdnu ochranu následne aj tým, že na prejednávanú vec nesprávne aplikoval hmotné právo a to ustanovenia § 31 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. v spojení s § 36b ods. 1 písm. c) vyhl. č. 79/1996 Z. z....“.

Sťažovateľka tiež namietala „nie... správny názor odvolacieho súdu“ pri interpretácii ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a ustanovení „§ 31 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. a... § 36b ods. 1 písm. c) vyhl. č. 79/1966 Z. z.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„Ústavný súd SR vyslovuje, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č. k. 1 Sžo 86/2007 v spojení   s   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici,   č.   k.   24Sp/28/2006,   došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1, ako aj článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.   2 2008, pod č.   k. 1 Sžo 86/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. 3. 2007, pod č. k. 24Sp/28/2006, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.“

Sťažovateľka si súčasne uplatnila „trovy práv. zastupovania pre prípad úspechu, ktoré žiadam uhradiť na účet môjho práv. zástupcu...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľky   je   namietané   porušenie   základného   práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkami krajského súdu sp. zn. 24 Spo 28/2006 z 29. marca 2007 a najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 86/2007 z 26. februára 2008.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

1.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   predmetnou   sťažnosťou   inter   cetera napadla rozsudok krajského súdu sp. zn. 24 Sp 28/2006 z 29. marca 2007. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnutý   postup krajského súdu,   keďže   proti   nemu bol   prípustný   riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka využila, a o odvolaní proti nemu rozhodol najvyšší súd ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 1 Sžo 86/2007 z 26. februára 2008. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   Pokiaľ   ide   o napadnutý   rozsudok   najvyššieho   súdu   sp. zn.   1   Sžo   86/2007 z 26. februára 2008, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľka vidí porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa   čl. 46 ods.   1 ústavy a práva na spravodlivý proces   podľa   čl.   6   ods. 1   dohovoru   v spôsobe,   akým   sa   najvyšší   súd   vysporiadal s vykonanými dôkazmi v rámci ich hodnotenia a následného vyvodenia zodpovedajúcich skutkových a právnych záverov v jeho meritórnom konečnom rozhodnutí.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu   a inú   právnu   ochranu   je   umožniť   každému   reálny   prístup   k súdu,   pričom tomuto základnému   právu   zodpovedá   povinnosť   súdu   o   veci   konať   a   rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Obdobne čl. 6 ods.   1   dohovoru   zahŕňa   „právo   na   súd“,   to   znamená   právo   začať   konanie   na   súde v „občianskoprávnych   veciach“   ako   jeden   z jeho   aspektov.   K nemu   pristupujú   záruky ustanovené   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o organizáciu,   zloženie   súdu   a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1   dohovoru   je   zabezpečená   zárukami   procesného   a   inštitucionálneho   charakteru (III. ÚS 136/03).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje   o sťažnostiach   týkajúcich   sa   porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy,   ak o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Pri   uplatňovaní   tejto   právomoci ústavný   súd   nie   je   v zásade   oprávnený   preskúmavať   a posudzovať   právne   názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o namietaných   porušeniach   ústavou   alebo   príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc   všeobecných   súdov,   alebo   v prípade,   že   účinky   výkonu   tejto   právomoci všeobecným   súdom   nie   sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo   úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03).

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozsudkom najvyššieho súdu, ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   v danej   veci   nebola   vylúčená   právomoc všeobecných súdov.

V právomoci   ústavného   súdu   zostalo   následne   iba   posúdenie,   či   účinky   výkonu právomoci   najvyššieho   súdu   v súvislosti   s jeho   rozhodnutím   o odvolaní   sťažovateľky rozsudkom sp. zn. 1 Sžo 86/2007 z 26. februára 2008 sú zlúčiteľné s označeným článkom a ústavy a dohovoru.

Po   oboznámení   sa   s obsahom   rozsudku   najvyššieho   súdu   (ako   aj   s obsahom prvostupňového rozsudku, z ktorého rozsudok odvolacieho súdu vychádza a naň nadväzuje) ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   najvyšší   súd   svoje   rozhodnutie   náležite   odôvodnil,   čo vyplýva aj z týchto častí odôvodnenia napadnutého rozsudku:

„...   krajský   súd   po   preskúmaní   zákonnosti   napadnutého   rozhodnutia   a   postupu odporcu,   ktorým   zamietol   návrh   na   vklad   vlastníckeho   práva...   sa   stotožnil   s   dôvodmi uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí.... Krajský súd poukázal na to, že je síce pravdou, že pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy bol daný súhlas súdu k prevodu nehnuteľností tvoriacich predmet zmluvy, avšak v čase rozhodovania správneho orgánu... tento súhlas bol zrušený. Konštatoval, že pri rozhodovaní o povolení vkladu do katastra nehnuteľností bol pre odporcu rozhodujúci stav v čase rozhodovania, a preto, odporca správne postupoval, keď v zmysle § 31 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností... skúmal platnosť zmluvy, či po jej uzatvorení do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra.... Súčasne poukázal na to, že vecné právo na základe zmluvy vzniká alebo zaniká dňom vkladu do katastra... Nesúhlasil s názorom navrhovateľa,   že   opatrenie   krajského   súdu   č.   k.   51-24K   177/97-1615,   ktoré   bolo právoplatné, nemohlo byť zrušené opatrením súdu č. k. 51-24K 177/97-3908 pre prekážku res iudicata, pretože nejde o rozhodnutia vo veci samej, ale ide o procesné rozhodnutia, s ktorými sa nespájajú následky, ako keď je rozhodnuté vo veci samej....

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, žiadajúc... namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru. Nesúhlasil s právnym názorom Správy katastra B. a ani s názorom súdu prvého   stupňa.  ...   Poukázal   na   to,   že   v   čase   uzavretia   predmetnej   zmluvy   o prevode nehnuteľností došlo k riadnemu prejavu vôle zmluvných strán a zároveň konkurzný súd vydal opatrenie zo dňa 24. 3. 2004, ktorým dal súhlas na predaj nehnuteľností a týmto postupom   bola   uzavretá   platná   zmluva,   ktorá   nadobudla   záväzkovoprávne   účinky.  ... Konštatoval, že existujúca platnosť právneho úkonu je vlastnosťou k určitému momentu u právneho úkonu   daná   a   potom   táto   platnosť   nemôže   byť   dotknutá   inou   skutočnosťou následne   vzniknutou,   ktorá   by   mohla   pôvodne   existujúcu   platnosť   zmeniť   na   stav neplatnosti.... Uviedol, že vydanie nového opatrenia nemohlo mať vplyv na platnosť zmluvy a   záväzkovo   právne   účinky,   pretože   tieto   boli   zavŕšené   a   ukončené   vznikom   platnosti zmluvy, a preto raz platná zmluva sa novým opatrením nemohla stať neplatnou. Spochybnil aj zákonnosť nového opatrenia...

Najvyšší súd... dospel k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní   o   povolení   vkladu   prihliada   správa   katastra   aj   na   skutkové   a   právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu....

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade   so   zákonmi   a   inými   právnymi   predpismi.   Sú   povinné   chrániť   záujmy   štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,   zúčastnenými osobami a inými osobami,   ktorých sa konanie týka a dať   im   vždy   príležitosť,   aby   mohli   svoje   práva   a   záujmy   účinne   obhajovať,   najmä sa vyjadriť   k   podkladu   rozhodnutia,   a   uplatniť   svoje   návrhy.   Účastníkom   konania, zúčastneným   osobám   a   iným   osobám,   ktorých   sa   konanie   týka   musia   správne   orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,   ktoré   vedú   k   správnemu   vybaveniu   veci.   Ak   to   povaha   veci   pripúšťa,   má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne   orgány   dbajú   o   to,   aby   v rozhodovaní   o   skutkovo   zhodných   alebo   podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom   nie   je   viazaný   len   návrhmi   účastníkov   konania.   Podkladom   pre   rozhodnutie   sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti   všeobecne   známe   alebo   známe   správnemu   orgánu   z   jeho   úradnej   činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 27 ods. 1, 3 zákona o konkurze a vyrovnaní, v znení platnom do 31. 12. 2004, podstatu možno speňažiť predajom na dražbe (§ 27a) alebo predajom mimo dražby. Predaj   mimo   dražby   uskutoční   správca   so   súhlasom   súdu   a   za   podmienok   určených schôdzou konkurzných veriteľov. Majetok možno predať mimo dražby aj za sumu nižšiu, ako je určená hodnota, alebo za cenu zistenú podľa cenových predpisov. Rovnako tak možno previesť   úpadcove   ťažko   vymáhateľné   pohľadávky.   Na   účely   tohto   zákona   sa   za   ťažko vymáhateľné   pohľadávky   považujú   tie,   ktoré   napriek   výzve   neboli   uhradené   v   lehote jedného roka po lehote splatnosti.

Podľa   názoru   odvolacieho   súdu   správny   orgán   v   predmetnej   veci   postupoval v intenciách   citovaných   právnych   noriem,   vo   veci   zistil   skutkový   stav   a   zo   skutkových okolností vyvodil   správny   právny záver a   preto   jeho   rozhodnutie je   skutkovo   a právne správne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 potvrdil.

Medzi účastníkmi konania ostalo   sporné,   či na platnosť   kúpnej zmluvy uzavretej medzi zmluvným stranami dňa 26. 4. 2004 môže mať vplyv opatrenie konkurzného súdu zo dňa 2. 12. 2005, ktorým zrušil opatrenie zo dňa 24. 3. 2004, ktorým dal súhlas k predaju nehnuteľností predmetnou kúpnou zmluvou.

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že Správa katastra B. preskúmavaným rozhodnutím č. V1633/2004 zo dňa 10. 7. 2006 podľa ustanovenia § 31 ods.   3   katastrálneho   zákona   návrh   na   povolenie   vkladu   zamietla.   Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správa katastra zistila, že v danej veci nie je splnená podmienka pre povolenie vkladu, keďže súhlas súdu k prevodu vlastníctva udelený podľa § 27 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 177/97-1615 z 24. 3. 2004 bol zrušený opatrením toho istého súdu č. k. 51-24K 177/97- 3908 z 2. 12. 2005. Podľa názoru správneho orgánu vzhľadom na to, že nebola splnená zákonná podmienka pre povolenie vkladu, nemohol rozhodnúť inak než návrh na vklad zamietnuť.   Konštatoval,   že   správa   katastra   nemá   právomoc   posudzovať   obsah   verejnej listiny a ani správnosť postupu súdu v konkurznom konaní. Chýbajúci súhlas považoval za takú skutočnosť, na ktorú sa pri rozhodovaní o vklade do katastra musí prihliadať. Predpokladom rozhodnutia správy katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona je preskúmanie platnosti zmluvy, a   to   najmä   oprávnenie   prevodcov   nakladať   s   nehnuteľnosťou,   či   je   úkon   urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či   zmluvná   voľnosť,   prípadne   právo   nakladať   s   nehnuteľnosťou   nie   sú   obmedzené a súčasne   pri   rozhodovaní   o   povolení   vkladu   správa   katastra   prihliada   aj   na   skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Zákonodarca   v   uvedenej   právnej   norme   správe   katastra   ustanovil   oprávnenie preskúmať   platnosť   zmluvy   z hľadiska   splnenia   jej   náležitostí   v zmysle   §   31   ods.   1,   2 katastrálneho zákona v spojení s § 36b vyhlášky č. 79/1996 Z.   z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon.

Povinnosťou   správy   katastra   v   konaní   o   návrhu   na   povolenie   vkladu   je   skúmať platnosť   zmluvy   a   v   rámci   toho   teda   aj   posudzovať   oprávnenie   prevodcov   nakladať s nehnuteľnosťou   a   v   rámci   toho   skúmať,   či   k   právnemu   úkonu   účastníka,   ktorý   je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný   súhlas   (§   36b   ods.   2   písm.   f/   uvedenej   vyhlášky)   a   súčasne   prihliadať   aj   na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, teda, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové, alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra ( § 36b ods. 1 písm. c/ uvedenej vyhlášky).

Zo   skutkových   okolností   v   danej   veci   vyplýva,   že   predmetom   prevodu   kúpnou zmluvou zo dňa 26. 4. 2004 boli nehnuteľnosti patriace do konkurznej podstaty úpadcu P. š. p.   B.   v likvidácii   a   preto   platnosť   tejto   kúpnej   zmluvy   bola   podmienená   súhlasom konkurzného súdu podľa § 27 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní. Správny bol preto postup správy katastra, keď skúmala neplatnosť zmluvy posudzovaním oprávnenia prevodcu a to osobitného správcu konkurznej podstaty úpadcu nakladať s nehnuteľnosťami a v rámci toho skúmala, či k právnemu úkonu prevodcu, ktorý bol obmedzený pri disponovaní s nimi, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas. Vzhľadom k tomu, že správa katastra   mala   preukázané,   že   konkurzný   súd   nedal   súhlas   k   prevodu   nehnuteľností predmetnou kúpnou zmluvou, správa katastra správne rozhodla, pokiaľ návrh na povolenie vkladu zamietla. Správa katastra nebola oprávnená posudzovať obsah verejnej listiny a to opatrenia   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   č.   k.   51-24K   177/97-3908   z   2.   12.   2005 a vyvodiť z neho záver o jeho nezákonnosti s poukazom na predchádzajúce opatrenie toho istého súdu č. k. 51-24K 177/97-1615 z 24. 3. 2004. Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 177/97-3908 z 2. 12. 2005 bolo pre správu katastra záväzné a súčasne preukazovalo skutočnosť, ktorá nastala po podaní návrhu na vklad zmluvnými stranami avšak pred rozhodnutím o vklade, na ktorú bola povinná z úradnej povinnosti prihliadať, pretože preukazovala zákonnú podmienku pre rozhodnutie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 1, 2 vyhl. č. 79/1996 Z. z. a v spojení s § 27 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní.

Na námietku navrhovateľa, že vydanie nového opatrenia z 2. 12. 2005 nemohlo mať vplyv   na   platnosť   zmluvy   a   jej   záväzkovo   právne   účinky,   pretože   tieto   boli   zavŕšené a ukončené vznikom platnosti zmluvy na základe predchádzajúceho súhlasu konkurzného súdu opatrením z 24. 3. 2004, a preto raz platná zmluva sa novým opatrením nemohla stať neplatnou,   ako   aj   na   jeho   námietku,   ktorou   spochybnil   zákonnosť   nového   opatrenia, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože zákonodarca v ust § 27 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní   spájal   účinky   platného   prevodu   nehnuteľností   mimo   dražby   súhlasom konkurzného súdu, ktorý súhlas v čase rozhodovania správy katastra o návrhu na vklad do katastra,   nebol   súdom   daný a správa   katastra   nemala právomoc posudzovať   zákonnosť obsahu opatrenia súdu, ktorým bolo zrušené predchádzajúce jeho opatrenie o daní súhlasu. Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24 K 177/97-3908 z 2. 12. 2005 je takou   skutkovou   a právnou   skutočnosťou,   ktorá   preukazuje   zmenu,   brániacu   vkladu   do katastra, na ktorú skutočnosť správa katastra bola pri rozhodovaní podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 36 b ods. 1 písm. c) vyhl. č. 79/1996 Z. z. prihliadnuť. Proces   prevodu   nehnuteľností   je   zavŕšený   až   vkladom   do   katastra,   ktorý   má konštitutívne účinky. Z ustanovenia § 27 ods. 1, 3 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu, z ktorých dôvodov účinky predaja nehnuteľností patriacich do konkurznej podstaty úpadcu mohli nastať až na základe rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu, a preto povinnosťou správy katastra bolo pred   rozhodnutím   o   vklade   skúmať,   či   súd   k   predaju   týchto   nehnuteľností   súhlas   dal. Pretože súhlas s prevodom bol odňatý rozhodnutím súdu, na ktorú skutočnosť bol žalovaný správny orgán povinný prihliadnuť, nemohol byť tento proces zavŕšený a žalovaný správny orgán   postupoval   správne,   ak   návrh   na   vklad   inak   v   čase   uzatvorenia   platnej   zmluvy nepovolil. Odňatie súhlasu predstavuje takú skutkovú a právnu okolnosť, ktorá bráni vkladu do katastra. Predmetná zmluva v čase uzatvorenia spĺňala zákonné podmienky platnosti, avšak   pre   správu   katastra   bol   rozhodujúci   skutkový   a   právny   stav   v   čase   rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Správa katastra z uvedených dôvodov z úradnej povinnosti musela prihliadnuť na skutočnosť, že súd svojim rozhodnutím zo dňa 2. 12.   2005   odňal   súhlas   k   prevodu   predmetných   nehnuteľností,   napriek   tomu,   že rozhodnutím zo dňa 24. 3. 2004 v čase uzatvorenia zmluvy tento súhlas k prevodu dal, keďže išlo o takú skutkovú a právne zmenu, ktorá bránila vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku navrhovateľa, že rozsudok súdu prvého   stupňa   je   nepreskúmateľný   pre   nedostatok   relevantných   dôvodov,   pretože   súd prvého stupňa náležité preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a postup, ktorý mu predchádzal a v odôvodnení rozsudku riadne uviedol úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu je v súlade so zákonom. Napriek tomu, že súd prvého stupňa pri posudzovaní zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu sa riadil čiastočne inými právnymi úvahami ako odvolací súd, takýto postup nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej prvostupňovým súdom. Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie odporcu potvrdil z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je vecne a právne správne, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade s katastrálnym zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 246c O. s. p. v spojení s § 219 potvrdil.“

Predmetné   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   obsahuje   podľa   názoru   ústavného   súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich   podstaty   a zmyslu.   Skutočnosť,   že   sťažovateľka   sa   s názorom   najvyššieho   súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade   so   skutkovým   a právnym   názorom   účastníkov   konania   vrátane   ich   dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia,   ktorých   odôvodnenie   je   úplne   odchylné   od   veci   samej   alebo   aj   extrémne nelogické   so   zreteľom   na   preukázané   skutkové   a právne   skutočnosti   (IV.   ÚS   150/03, I. ÚS 301/06).

Ústavný   súd   sa   z obsahu   napadnutého   rozsudku   presvedčil,   že   najvyšší   súd   sa námietkami   sťažovateľky   zaoberal   v rozsahu,   ktorý   postačuje   na   konštatovanie,   že sťažovateľka   v tomto   konaní   dostala   odpoveď   na   všetky   podstatné   okolnosti   prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne   dostatočne   objasňujú   skutkový   a právny   základ   rozhodnutia   bez   toho,   aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia   všeobecného   súdu,   ktoré   stručne   a jasne   objasní   skutkový   a právny   základ rozhodnutia,   postačuje   na   záver   o tom,   že   z tohto   aspektu   je   plne   realizované   právo účastníka   na   spravodlivé   súdne   konanie   (m.   m.   IV.   ÚS   112/05,   I.   ÚS   117/05). Z ústavnoprávneho   hľadiska   preto   niet   žiadneho   dôvodu,   aby   sa   spochybňovali   závery napadnutého   odvolacieho   rozhodnutia,   ktoré   sú   dostatočne   odôvodnené   a majú   oporu vo vykonanom dokazovaní. Pretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky   svojvôle   a je   dostatočne   odôvodnené   na   základe   jeho   vlastných   myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Vychádzajúc   z uvedeného   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   niet   žiadnej   spojitosti medzi odôvodnením   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   a namietaným porušením   základného práva   sťažovateľky   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru (m. m. IV. ÚS 112/05).

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci najvyššieho súdu v danom prípade sú zlučiteľné so sťažovateľkou označenými právami, sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008