znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 232/06-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   septembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. A. B., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 115/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 115/03 p o r u š i l základné   právo   JUDr.   A.   B. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   115/03 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. A. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. A. B. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 682 Sk (slovom   osemtisícšesťstoosemdesiatdva   slovenských   korún),   ktorú   je Okresný   súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. J. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. júla 2006 č. k. I. ÚS 232/06-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. A. B., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 115/03.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom   z 22.   apríla   2003   doručeným okresnému súdu 24. apríla 2003 (zaevidovaným pod sp. zn. 12 C 41/03) domáhal opravy nepravdivých údajov uverejnených v denníku N. proti V. M. (ďalej len „odporca“) ako šéfredaktorovi   tohto   denníka.   Okresný   súd   15.   októbra   2003   spis   z dôvodu   miestnej príslušnosti   odstúpil   Okresnému   súdu   Prešov,   ktorý   ho   29. októbra   2003   pod sp. zn. 13 C 242/03 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)   na   rozhodnutie   o miestnej   príslušnosti   z dôvodu   nesúhlasu   s postúpením   veci. Najvyšší súd 27. novembra 2003 rozhodol o miestnej príslušnosti okresného súdu, ktorému bol   spis   22.   decembra   2003   doručený   a zaevidovaný   pod   sp.   zn.   9 C   115/03.   Podľa sťažovateľa okresný súd koná v jeho veci s prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol, že: „Súd od podania žaloby do dňa 15. 3. 2006 neurobil žiadny úkon. Až podaním zo dňa 15. 3. 2006 Okresný súd Bratislava II. vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   plnomocenstva   na   zastupovanie   sťažovateľa   nakoľko plnomocenstvo z 26. 3. 2003, ktoré sťažovateľ pripojil k návrhu má všeobecný charakter a netýka   sa   označenej   právnej   veci.   Súd   zároveň   výzvou   zo   dňa   15.   3.   2006   vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku za návrhu vo výške 1.000,- Sk.

Od   podania   návrhu   na   opravu   nepravdivých   údajov   do   dňa   15.   3.   2006   súd až do doručenia vyššie uvedených úkonov neurobil iný úkon vo vzťahu k žalobcovi, a tým dochádza k prieťahom v konaní.

Sťažovateľ podal na Okresný súd v Bratislave II. v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, sťažnosť na postup súdu pre jeho nečinnosť z dôvodu, že dochádza k prieťahom v konaní, nakoľko vyššie uvedený súd riadne nekoná a tým   dochádza   k porušovaniu   práva   na   spravodlivý   proces.   Zároveň   požiadala o preskúmanie uvedenej záležitosti, zabezpečenie nápravy a o podanie odpovede v zákonom stanovenej lehote.

Dňa 13. 4. 2006 bola sťažovateľovi doručená odpoveď na podanú sťažnosť, v ktorej predsedníčka   okresného   súdu   uznala   podanú   sťažnosť   za   dôvodnú   a konštatovala, že v predmetnom konaní dochádza k prieťahom.

Aj vzhľadom na skutočnosť, že návrh na začatie konania bol podaný na príslušný súd dňa 24. 4. 2003 to znamená pred viac ako 3 rokmi, ako aj na základe vyššie uvedených skutočností máme za to, že Okresný súd v Bratislave II. vo veci riadne nekonal a stále nekoná, čím dochádza k porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nedôvodným prieťahom v konaní. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nedôvodným prieťahom v konaní vidíme minimálne v tom, že od podania žaloby do dňa 15. 3. 2006 Okresný súd v Bratislave II. v uvedenej právnej veci neurobil žiadny úkon. (...)   sme   toho   názoru,   že   predmetná   právna   vec   nie   je   natoľko   komplikovaná a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy v konaní okresného súdu. Taktiež máme za to, že správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní. Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené postupom súdu. Sťažovateľ si zároveň (...) uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch   vo   výške   100.000,-   Sk   za   to,   že   sťažovateľ je povinný trpieť stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza až do konečného rozhodnutia súdu, a konaním súdu tak dochádza k porušovaniu sťažovateľových ľudských práv. Stav právnej   neistoty   navodzovaný   Okresným   súdom   Bratislava   II.   takisto   negatívne   vplýva na sťažovateľov psychický stav. Finančné zadosťučinenie, ktoré sťažovateľ požaduje, treba chápať   aj   ako   satisfakciu   za   to,   že   okresný   súd   by   mal   v zmysle   právneho   poriadku Slovenskej   republiky   dbať   aj   o to,   aby   ochrana   práv   účastníkov   konania   bola   rýchla a účinná, k čomu však z jeho strany nedochádza.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   vydal nasledovný nález:

„Konaním Okresného súdu v Bratislave II. vedeným pod sp. zn. 9 C 115/03 bolo porušené   základné   právo   JUDr.   A.   B.,   (...)   bytom   P.,   zakotvené   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Okresnému súdu v Bratislave II. v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 115/03 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

JUDr.   A.   B.,   (...)   bytom   P.,   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 100.000,- Sk (slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Bratislave II. povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   právneho zástupcu JUDr. J. K., (...).

Okresnému súdu v Bratislave II. ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia JUDr. A. B., (...) bytom P., zo zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, na účet advokáta JUDr. J. K., (...) do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka JUDr. G. S. listom č. Spr. 2037/06 z 9. augusta 2006 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 12. septembra 2006.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že: „(...) sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní považujem za dôvodnú.   Súčasne Vám oznamujem, že súhlasím s upustením o ústneho pojednávania.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol, že:

„V právnej veci navrhovateľa (...) sme sa oboznámili s vyjadrením Okresného súdu Bratislava II č. Spr. 2037/06 zo dňa 09. 08. 2006, s ktorého obsahom súhlasíme a zároveň týmto súdu oznamujeme, že súhlasíme, aby sa upustilo od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a z   obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a   stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 115/03:

- 24. apríl 2003 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na opravu nepravdivých údajov uverejnených v denníku N. proti odporcovi ako jeho šéfredaktorovi a zároveň bol zaplatený súdny poplatok (návrh bol zaregistrovaný pod sp. zn. 12 C 41/03);

- 31.   júl   2003   –   okresný   súd   zaslal   spis   Okresnému   súdu   Prešov   z dôvodu   miestnej príslušnosti – § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 200 ods. 1 OSP;

- 24.   október   2003   –   Okresný   súd   Prešov   predložil   spis   najvyššiemu   súdu   z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci z okresného súdu;

- 29. október 2003 – spis bol doručený najvyššiemu súdu;

- 27. november 2003 – najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndc 568/03 rozhodol o miestnej príslušnosti okresného súdu (doručené Okresnému súdu Prešov 11. decembra 2003);

- 22. december 2003 – spis bol doručený okresnému súdu na ďalšie konanie (zaregistrovaný pod sp. zn. 9 C 115/03);

- 7. marec 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania a na predloženie splnomocnenia na zastupovanie právnym zástupcom v konaní pod sp. zn. 9 C 115/03;

- 3. apríl 2006 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa k výzve okresného súdu a zároveň bol sťažovateľom doplatený súdny poplatok;

- 6. apríl 2006 – okresnému súdu bol doručený originál plnej moci na právne zastupovanie sťažovateľa z 28. marca 2006;

- 12.   apríl   2006   –   okresný   súd   doručoval   odporcovi   návrh   sťažovateľa,   aby sa   k nemu vyjadril;

- 4. máj 2006 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie odporcu z 2. mája 2006 k návrhu sťažovateľa;

- 22. máj 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2006;

- 5. jún 2006 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu a zároveň požiadal o odročenie pojednávania;

- 26.   jún   2006   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   právneho   zástupcu   odporcu z 22. júna 2006, v ktorom vyjadril súhlas s odročením pojednávania a oznámil svoju, ako aj odporcovu neúčasť na pojednávaní;

- 26. jún 2006 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu nedostavenia sa účastníkov konania a ich právnych zástupcov, ako aj z dôvodu predloženia spisu ústavnému súdu;

- 3. august 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. september 2006;

- 13. september 2006 – pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 115/03, predmetom ktorého je ochrana osobnosti sťažovateľa,   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný   alebo   nevykazoval relevantnú procesnú činnosť v období od 22. decembra 2003 do 7. marca 2006, t. j. viac ako 26 mesiacov.

Na okresnom súde teda v danej veci neboli vykonané počas uvedenej doby žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu je z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj z hľadiska čl. 6 ods. 1 dohovoru netolerovateľné. K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   alebo   správania   účastníkov,   ale v dôsledku postupu súdu.

Ústavný súd navyše poukazuje na to, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je ochrana   osobnosti   sťažovateľa,   t. j.   vec,   ktorej   povaha si   vyžaduje osobitnú starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a skončená   (§   100   ods.   1   OSP)   a aby   sa   čo   najskôr odstránil   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so   žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu,   tak   ako   je   to   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100   000   Sk „za   to,   že   sťažovateľ   je   povinný   trpieť   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej sa nachádza   až   do   konečného   rozhodnutia   súdu,   a   konaním   súdu   tak   dochádza k porušovaniu   sťažovateľových   ľudských   práv.   Stav   právnej   neistoty   navodzovaný Okresným súdom Bratislava II takisto negatívne vplýva na sťažovateľov psychický stav. Finančné zadosťučinenie, ktoré sťažovateľ požaduje, treba chápať aj ako satisfakciu za to, že okresný súd by mal v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky dbať aj o to, aby ochrana   práv   účastníkov   konaní   bola   rýchla   a   účinná,   k   čomu   však   z   jeho   strany nedochádza.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6   ods.   1   dohovoru   a   prikázanie   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s   prihliadnutím   najmä na dlhodobú neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané vo výške 60 000 Sk, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena trikrát 2 730 Sk a režijný paušál trikrát 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 8 682 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2006