SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 231/2018-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 200/2005 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 200/2005 (ďalej len „namietané konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v namietanom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v procesnom postavení žalovanej. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 26. augusta 2014, ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) zo 16. februára 2016. Proti predmetnému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré nebolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) postúpené z dôvodu, že obe procesné strany podali proti rozhodnutiu okresného súdu o trovách konania odvolanie. Krajský súd o trovách konania právoplatne rozhodol 19. decembra 2017.
3. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nepostupuje v namietanom konaní tak, aby bola vec prejednaná bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka preto podala 13. decembra 2017 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá jej v liste zo 4. januára 2018 odpovedala, že „preskúmaním nezistila postupom sudcu žiadne prieťahy v konaní a sťažnosť vyhodnotila ako nedôvodnú“.
4. Sťažovateľka uviedla, že „prieťahy v konaní je potrebné posudzovať z pohľadu náročnosti prejednávanej veci, z pohľadu prístupu účastníkov ku konaniu, ale tiež z pohľadu plynulosti a efektívnosti konania súdom. Dôsledkom týchto nedostatkov vznikli prieťahy v konaní, ktoré spôsobili, že podanie na Najvyšší súd nebolo počas dvoch rokov postúpené. Odporkyňa – sťažovateľka plne rešpektovala pokyny súdu, na výzvu súdu uhradila súdny poplatok za dovolanie vo výške 4x99,4 Eur, teda nezavinila prieťahy v konaní.“.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Brezne sp. zn.5C/200/2005 porušené bolo.
2. Okresnému súdu v Brezne sa prikazuje vo veci sp. zn.5C/200/2005 konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 Eur..., ktoré je Okresný súd v Brezne povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 Eur... k rukám právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Kaščáka do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
10. Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 200/2005.
11. Z odôvodnenia sťažnosti, jej príloh, predchádzajúceho konania o sťažnosti sťažovateľky vedeného pod sp. zn. I. ÚS 345/2015, v ktorom bola jej sťažnosť, ktorou namietala porušenie totožných práv postupom okresného súdu v identickom konaní, odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, ako aj z informácií poskytnutých okresným súdom vyplýva, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté v merite veci 16. februára 2016 a o trovách konania 19. decembra 2017. Súdny spis bol z dôvodu dovolania podaného sťažovateľkou postúpený najvyššiemu súdu 15. februára 2018.
12. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).
13. Sťažovateľka namieta prieťahy v postupe okresného súdu najmä v súvislosti s jeho rozhodovaním o trovách konania, ako aj s jeho zdĺhavým postupom pri postúpení dovolania sťažovateľky najvyššiemu súdu, ktoré trvalo dva roky.
14. Ústavný súd v danej veci ustálil, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 18. júna 2018 bolo v namietanom konaní právoplatne rozhodnuté o merite veci, ako aj o trovách konania a vo veci už viac ako štyri mesiace konal najvyšší súd ako súd dovolací. Ústavný súd preto konštatuje, že objektívne už nemôže dochádzať k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, čím je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
15. Zároveň ústavný súd uvádza, že sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená advokátom, v sťažnosti nenamietala porušenie označených práv postupom krajského súdu ani postupom najvyššieho súdu. Keďže ústavný súd je viazaný petitom, o porušení označených práv postupom týchto všeobecných súdov preto nerozhodoval.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2018