znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 231/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. N., P., zastúpeného advokátom JUDr. I. G., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 392/95, ako aj jeho uznesením č. k. 21 Cb 392/95-377 z 2.   augusta   2004   a postupom   Krajského   súdu   v Prešove   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 Cob 58/2004, ako aj jeho uznesením č. k.. 7 Cob 58/2004-378 z 29. októbra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. N. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2007 faxom (30. októbra 2007 poštou) doručená sťažnosť Ing. J. N. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 392/95, ako aj jeho uznesením č. k. 21 Cb 392/95-377 z 2. augusta 2004 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cob 58/2004, ako aj jeho uznesením č. k. 7 Cob 58/2004-378 z 29. októbra 2004.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „(...) bol podnikateľom (...), ktorý sa domáhal svojich práv v súdnom konaní pred Okresným súdom Prešov. (...) Právoplatne rozhodol Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 21 Cb 392/95 zo dňa 2. 8. 2004 v spojení s uznesením Krajského   súdu   spis.   zn.   7   Cob   58/2004   zo   dňa   29.   10.   2004.   Rozhodnutia   nadobudli právoplatnosť 20. 1. 2005. (...)

Žalobou   zo dňa 23.   5.   1995 som si uplatnil   právo na vydanie tovaru v celkovej hodnote 334.367,80 Sk, (...)

Dňa 9.   11.   1996   môj   právny   zástupca   zmenil   návrh   na   začatie   konania   tak, že navrhol, aby súd vydal rozhodnutie o zaplatení finančnej čiastky 334.367,80 Sk a v časti alternatívy - vydanie vecí, vzal návrh späť.

Na   základe   vyššie   uvedeného   okresný   súd   zaviazal   žalovaného   zaplatiť   mi 334.367,80 Sk a nahradiť mi trovy konania. Konanie o vydanie tovaru zastavil.

Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu v Prešove sa žalovaný odvolal. Krajský súd v Prešove v konaní 1 Cob 146/99 rozhodol, tak, že zrušil rozsudok súdu I. stupňa (...).

Okresný súd Prešov č. k. 21 Cb 392/95 uznesením rozhodol, tak, že odmietol žalobu podanú na Okresnom súde v Prešove dňa 23. 5. 1995 o zaviazal ma nahradiť trovy konania žalovanému. Súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že som v lehote svoje podanie neopravil a nedoplnil a pre tento nedostatok nemohol v konaní pokračovať. Mám za to, že návrh na začatie konania zo dňa 23. 5. 1995 má všetky náležitosti požadované zákonom v zmysle   ustanovenia   §-u   42   a   §-u   79   O.   s.   p.   Veď   I.   stupňový   súd   vo   veci   konal aj rozhodol.

Voči výroku o trovách vyššie citovaného rozhodnutia sa žalovaný odvolal dňa 23. 8. 2004.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu mi nebolo riadne doručené. Okresný súd pochybil pri jeho doručovaní, nezistil riadne môj pobyt a rozhodnutie mi nedoručil. Na základe vyššie uvedeného, že súd nezistil riadne môj pobyt mi bolo znemožnené tiež vyjadriť sa k predmetnému odvolaniu. Ani krajský súd v konaní o trovách konania nezisťoval riadne doručenie uznesenia okresného súdu Prešov zo dňa 2. 8. 2004. Krajský súd konal bez toho, aby mi bol riadne ustanovený opatrovník. Jeho postupom sa mi odňala možnosť konať pred súdom.

Krajský   súd   na   základe   podaného   odvolania   proti   uzneseniu   zo   dňa   2.   8.   2004 rozhodol tak, že toto uznesenie súdu I. stupňa v jeho napadnutej časti, vo výroku o trovách zmenil   a   to   tak,   že   ma   zaviazal   zaplatiť   trovy   konania   vyššie   o   9.218,-   Sk   a   trovy odvolacieho konania vo výške 4.128,- Sk.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove 7 Cob 58/2004 nadobudlo právoplatnosť spolu s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2. 8. 2004, dňa 4. 1. 2005 a to doručením ustanovenému opatrovníkovi (...). Z vyššie uvedeného mi postupom krajského súdu, ktorý nezisťoval v konaní ani môj pobyt, ani to, či som zastúpený v zmysle zákona opatrovníkom, a rozhodol.

Okresný súd začal zisťovať môj pobyt až po rozhodnutí krajského súdu a to dňa 29. 11.   2004.   Z   tohto   dôvodu   až   dňa   4.   1.   2005   mi   ustanovil   opatrovníka   (...),   súdnu tajomníčku Okresného súdu Prešov.

Opatrovník ustanovený súdom prevzal obidve rozhodnutia dňa 4. 1. 2005, t. j. dňom jeho ustanovenia. Z toho vyplýva, že sa ani nemohol odvolať proti rozhodnutiu okresnému súdu o odmietnutí návrhu na začatie konania a reálne vyjadriť k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 2. 8. 2004 a tak hájiť moje právo v uvedenom konaní.   Namietam   i   odbornosť   ustanoveného   opatrovníka,   pretože   sa   domnievam,   že vzhľadom na zložitosť veci by sa ani nevedel kvalifikovane vyjadriť, predpokladám i možnú kolíziu záujmov. Dovolanie nepodal.

Postup Okresného súdu Prešov, ako i postup Krajského súdu v Prešove považujem za nezákonný.   V   súdnom   konaní   mi   nebolo   zabezpečené   včasné   a   kvalifikované   právne zastúpenie   mojich   záujmov.   Považujem   moje   zastupovanie   opatrovníkom   v   uvedenom súdnom konaní za neúčinné a neúčelné.

Na základe žiadosti môjho právneho zástupcu zo dňa 27. 7. 2007 súd doručil dňa 27. 8. 2007 konečné rozhodnutie v tejto veci.

Z   tohto   dôvodu   nezákonného   postupu   súdov   som   zmeškal   lehotu   na   podanie odvolania voči uzneseniu zo dňa 2. 8. 2004, odvolania proti uzneseniu zo dňa 29. 10. 2004 ako i na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ním označených práv   postupom   a rozhodnutiami   menovaných   súdov,   zrušil   sťažnosťou   napadnuté rozhodnutia, vec vrátil okresnému súdu „aby v nej znovu konal a rozhodol“, uložil obom súdom zaplatiť mu „nemajetkovú ujmu“ a trovy jeho právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ   vecne   namieta   uznesenie   okresného   súdu,   ktorým   bola   žaloba odmietnutá,   a   tvrdí,   že   k porušeniu   jeho   základných   práv   a   slobôd   došlo   postupom a označenými   rozhodnutiami   menovaných   súdov,   ktoré   nezisťovali   riadne   jeho   pobyt, nedoručili mu ich rozhodnutia, riadne mu neustanovili opatrovníka, čím mu bola odňatá „možnosť konať pred súdom“.

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s napádaným postupom a uznesením krajského súdu, ústavný súd uvádza, že ak by bol sťažovateľom   tvrdený   postup   súdu   protiprávny   a jeho   postupom   by   bola   sťažovateľovi odňatá možnosť domáhať sa jeho práva na súde, v tom prípade je potrebné takýto postup považovať za dovolací dôvod podľa citovaného § 237 písm. f) OSP (k podobným záverom už   ústavný   súd   dospel   napr.   v   rozhodnutí   III. ÚS 88/02   zo   4.   júla   2002,   I.   ÚS   61/07 z 24. mája 2007).

Sťažovateľ   teda   vo   vzťahu   k napádanému   uzneseniu   krajského   súdu sp. zn. 7 Cob 58/2004 z 29. októbra 2004 po jeho rozhodnutí aj keď uznesenie krajského súdu mu nebolo doručené zákonným spôsobom, mal (po doručení mu druhostupňového rozhodnutia)   dostupný   a účinný   prostriedok   nápravy   v záujme   účinnej   ochrany   jeho základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z   tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   odmietnuť   ako neprípustnú pre nevyčerpanie opravných prostriedkov už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

2.   Čo   sa   týka   sťažovateľom   namietaného   porušenia   označených   práv   postupom a rozhodnutím   okresného   súdu,   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   pre nedostatok   svojej   právomoci,   pretože   ochranu   namietaného   porušenia   základných   práv a slobôd zabezpečujú v rámci inštančného postupu druhostupňové súdy v konaní o riadnych opravných prostriedkoch.

3. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd nepovažoval za účelné a dôvodné zaoberať sa (preskúmavať) postupom súdov pri doručovaní ich rozhodnutí sťažovateľovi, resp. pri ustanovovaní   mu   opatrovníka,   pretože   táto   problematika   by bola predmetom   posúdenia v rámci konania o odvolaní, resp. dovolaní.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi sťažovateľa sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2007