znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 230/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. I. F., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Č., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 174/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. I. F. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2009 doručená   sťažnosť   MUDr.   I.   F.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. M. S., Č., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 174/2000.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Dňa 22. 02. 2000 podal sťažovateľ na Okresný súd Čadca návrh na začatie konania zo dňa 21. 02. 2000 o zaplatenie 1.175.740,- Sk s prísl. proti odporcovi S., Č.

Uvedeným   návrhom   sa   proti   odporcovi   domáhal   zaplatenia   istiny   vo   výške 1.175.740,- Sk spolu so 17,6 %-ným úrokom z omeškania od 05. 02. 2000 do zaplatenia. Uvedené konanie je vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C/174/2000.

Okresný   súd   Čadca   rozsudkom   sp.   zn.   10 C/174/2000-207   zo   dňa   08.   10.   2004 rozhodol,   že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 846.740,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 05. 02. 2000 do zaplatenia. Vo zvyšku súd konanie zastavil. Taktiež odporcu zaviazal, aby navrhovateľovi zaplatil trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 187.325,- Sk.

Krajský   súd   v   Žiline,   ako   súd   odvolací,   na   odvolanie   odporcu   a   vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 10 C/174/2000-207 zo dňa 08. 10. 2004, rozhodol uznesením pod sp. zn. 23 Co/506/2005 dňa 31. 01. 2006 tak, že rozsudok Okresného súdu Čadca vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 846.740,- Sk s prísl., ako aj vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v týchto častiach mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým bolo konanie medzi účastníkmi zastavené odvolaním nenapadnutom zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Dňa 30. 04. 2007 nám bolo doručené uvedené uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23 Co/506/2005 zo dňa 31. 01. 2006. Od uvedeného času prvostupňový súd nekonal. Dňa 06. 04. 2009 sťažovateľ podal Okresnému súdu Čadca žiadosť, aby… konal po tom, čo mu bola vrátená vec Krajským súdom v Žiline, pričom zdôraznil, že od začatia konania doposiaľ uplynulo už 9 rokov a vec nie je právoplatne skončená. Od samotného vydania   uznesenia   Krajského   súdu   v   Žiline   uplynuli   už   3   roky,   pričom   od   doručenia uvedeného uznesenia právnemu zástupcovi sťažovateľa uplynuli 2 roky. Súd od uvedeného času v tejto veci nekoná...

Ako vyplýva z uvedeného, Okresný súd Čadca vo veci nekonal, a to:

- v čase minimálne od 30. 04. 2007, t. j. odo dňa, kedy bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23 Co/506/2005 zo dňa 31. 01. 2006,… bol v konaní nečinný minimálne 2 roky, čím porušil sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľ   vidí   porušenie   svojho   ústavného   práva   v   neprimeraných   časových prieťahoch   spôsobených   nečinnosťou   súdu   v   čase   od   vrátenia   veci   Krajským   súdom v Žiline… až do 07. 04. 2009, keď Okresný súd Čadca po doručení žiadosti sťažovateľa zo dňa 06. 04. 2009, aby súd vo veci konal, vydal uznesenie pod sp. zn. 10 C/174/2000-258, ktorým sťažovateľa (navrhovateľa) vyzval na doplnenie jeho predchádzajúcich podaní... Sťažovateľ svojím postupom žiadnym spôsobom nepredlžoval konanie, na základe predvolania   sa   riadne   dostavil   na   nariadené   hlavné   pojednávania,   súdu   poskytoval potrebnú súčinnosť.

Samotné konanie pred súdom trvá už 9 rokov, pričom prejednávanie predmetnej veci sa svojou náročnosťou nevymyká prejednávaniu iných vecí rovnakého, resp. podobného druhu.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné   právo   MUDr.   I.   F.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom proti odporcovi S… pod sp. zn. 10 C/174/2000 porušené bolo.

Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C/174/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

MUDr. I. F. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR (slovom tritisíc eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Čadca   povinný   vyplatiť   MUDr.   I.   F.   do jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

MUDr.   I.   F.   priznáva   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   289,74   EUR   (slovom dvestoosemdesiatdeväť   eur   sedemdesiatštyri   centov)   (2   úkony   právnej   služby po 115.90 EUR - prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť; 2 x režijný paušál po 6.95 EUR, DPH 19 %, t. j. 44,04 EUR), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. S. vedený   v Č.,   a.   s.,   pobočka   Č.,   č.   ú...,   a to   do   troch   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   a skúmal, či   neexistujú   dôvody   na jej odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 174/2000.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie začalo 22. februára 2000, keď sa sťažovateľ návrhom   na   začatie   konania   domáhal   proti   odporcovi   zaplatenia   1 175 740 Sk s príslušenstvom.

Okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   10   C   174/2000-207   z   8.   októbra   2004   (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 846 740 Sk   s   príslušenstvom   a   trovy   konania   a   v   prevyšujúcej   časti   konanie   zastavil. Krajský   súd   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   23 Co 506/2005 z 31. januára 2006 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zrušil rozsudok okresného súdu v odvolaním   napadnutej   časti   (výrok   o   povinnosti   odporcu   zaplatiť sťažovateľovi   sumu 846 740 Sk s príslušenstvom a výrok o trovách konania) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 30. apríla 2007.

Sťažovateľ poukázal na to, že súdne konanie trvá   už viac ako 9 rokov a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Samotné prieťahy vidí sťažovateľ v postupe okresného súdu „... v čase od vrátenia veci Krajským súdom v Žiline… až do 07. 04. 2009, keď Okresný súd Čadca po doručení žiadosti sťažovateľa zo dňa 06. 04. 2009, aby súd vo veci konal, vydal uznesenie   pod   sp.   zn.   10 C/174/2000-258,   ktorým   sťažovateľa   (navrhovateľa)   vyzval na doplnenie jeho predchádzajúcich podaní“.

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods.   1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu   podali   sťažnosť   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   podanie   sťažnosti   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch považuje v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

V   súvislosti   s   uvedeným   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva, že   sťažovateľ   nepodal   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   predsedovi   okresného   súdu   pred   doručením   jeho   sťažnosti   ústavnému   súdu 22. mája 2009 (sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy).

Sťažovateľ síce požiadal okresný súd, aby vo veci konal, avšak podanie sťažovateľa v rámci konania nemožno hodnotiť ako sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že z obsahu sťažnosti nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by ústavný súd mohol upustiť od splnenia podmienky prípustnosti sťažnosti v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa v tomto prípade nemožno považovať ani celkovú dobu trvania označeného súdneho konania.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že napriek tomu, že sťažovateľ nevyužil účinný   právny   prostriedok   nápravy   v   zmysle   § 53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde, na základe   jeho   žiadosti   o   konanie   vo   veci   zo   6.   apríla   2009   okresný   súd   pristúpil k vykonaniu úkonu smerujúceho k prerokovaniu a rozhodnutiu veci (uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 174/2000-258 zo 7. apríla 2009). (Pričom sťažovateľ vo svojej sťažnosti doručenej   ústavnému   súdu   22.   mája   2009   videl   prieťahy   v konaní   okresného   súdu len v období do 7. apríla 2009, pozn.).

Na základe uvedeného a v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (IV. ÚS 44/03, IV. ÚS 152/03, III. ÚS 304/04, I. ÚS 71/08) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv, a preto rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o jej   odmietnutí   pre   neprípustnosť.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

Ústavný   súd   v závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej   v zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   nebráni   tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009