znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 230/07-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť J. Š., M., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. R., K., v ktorej namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1030/00, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   1030/00 p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   1030/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bardejov   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   J.   Š.   v sume   10   098 Sk   (slovom   desaťtisícdeväťdesiatosem slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ľ. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bardejov   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   10   098 Sk   (slovom   desaťtisícdeväťdesiatosem   slovenských   korún)   na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 230/07-36 z 13. marca 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1030/00.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tomto skutkovom stave:

«Okresný   súd   Bardejov   do   dnešného   dňa   meritórne   nerozhodol.   Posledné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 14. 2. 2006, od tej doby je Okresný súd Bardejov nečinný a to aj napriek sťažnostiam adresovaným predsedovi Okresného súdu Bardejov zo dňa 13. 11. 2006 a 13. 12. 2006, teda (...) došlo v konaní pred Okresným súdom (...) k bezdôvodným prieťahom v trvaní najmenej jeden a pol roka.

Podľa názoru sťažovateľa súdny spor trvá neprimerane dlhú dobu (...) a po ôsmych rokoch od začatia súdneho konania, sa o nároku sťažovateľa právoplatne nerozhodlo. Nárok sťažovateľa na určenie vlastníckeho práva k pozemku nemožno považovať za práve ani fakticky zložitý, sám sťažovateľ sa v súdnom spore choval aktívne.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ (...) stratil dôveru v spravodlivé rozhodnutie súdu, pociťuje poníženie a znásobil sa aj pocit krivdy a odmietnutia spravodlivosti.

(...) Sťažovateľ dňa 13. 12. 2006 podal na Okresnom súde Bardejov sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda Okresného súdu Bardejov v odpovedi sťažovateľovi uviedol, že: „pre zistené   prieťahy   v   konaní   vec   z   pohľadu   plynulosti   úkonov   súdu   budem   osobne sledovať a v prípade potreby prijímať opatrenia.“, Aj napriek tomuto prísľubu súd vo veci ďalej nekonal. »

3. Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„Základné   práva   sťažovateľa   J.   Š.   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   vo   veci   bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho právo   na   prerokovanie   veci   súdom   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 8 C 1030/00 bolo porušené. Prikazuje sa, aby Okresný súd Bardejov vo veci sp. zn. 8 C 1030/00 konal. Súd priznáva sťažovateľovi podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 60 000,- Sk.

Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnej zástupkyni sťažovateľa JUDr. Ľ. R., advokátke, so sídlom v K. v zmysle ust. § 11 ods. 2 vyhl. 655/04 Z. z. vo výške 6732,- Sk /2 x právny úkon á 3176,- Sk, 2 x paušál á 190,- Sk (prevzatie a písomné podanie vo veci).“

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil takto:„Spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   od   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky požaduje sťažovateľ ako nemajetkovú ujmu za dlhodobé stresy a právnu neistotu v súdnom konaní,   ktoré   má   pre   neho   značný   význam   a   ktoré   je   treba   aj   z   pohľadu   Európskeho dohovoru   považovať   za   záležitosť   dôležitého   významu,   nakoľko   ide   o   citlivú   otázku a problém,   pretože   sťažovateľ   očakáva,   že   k   náprave   dôjde   bez   zbytočných   prieťahov. Sťažovateľ nadobudol pocit, že sa rozhodnutia nedočká vo veci samej čo ho mimoriadne ponižuje a spôsobuje mu aj psychickú útrapu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 1. apríla 2008 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr 309/08) a k jeho vyjadreniu zaujala podaním z 21. apríla 2008 stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľa.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „Vec Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8 C 1030/00 na súd došla dňa 29. 12. 2000. Podľa   sťažovateľa   súd   od   14.   2.   2006,   kedy   vo   veci   bolo   posledné   pojednávanie,   až doposiaľ je nečinný (...). Toto tvrdenie sťažovateľa zodpovedá skutočnosti.

Pojednávanie zo dňa 14. 2. 2006 bolo odročené po tom, čo obe strany sporu prejavili záujem spor skončiť dohodou. Dňa 17. 3. 2006 žalobca súdu doručil písomné podanie, ktorým oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo a žiada v konaní pokračovať. Ďalší úkon súdu bol realizovaný až dňa 26. 3. 2008, ktorým vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň 30. 4. 2008.

Z uvedeného je zrejmé, že súd v období od 17. 3. 2006 do 26. 3. 2008 bol nečinný, čo treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktorými   došlo   k   porušeniu   základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (...).   Tvrdenie sťažovateľa o prieťahoch v konaní som akceptoval aj v mojom stanovisku k jeho sťažnosti podanej podľa § 62 a násl. zákona číslo 757/2004 Z. z. (list predsedu súdu zo dňa 22. 1. 2007   Spr.   1606/06).   Dodávam   iba,   že   prieťahy   v   konaní   boli   vyvolané   predovšetkým preložením zákonnej sudkyne na výkon funkcie sudkyne na iný súd a nedostatočným počtom sudcov na Okresnom súde Bardejov...“

4.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:

«Nepovažujeme za   potrebné   nejako   zvlášť   sa   vyjadrovať   k   tvrdeniam   predsedu Okresného   súdu   Bardejov,   nakoľko   potvrdil   existenciu   nami   namietaných   prieťahov v konaní. Dávame súdu do pozornosti, že predseda súdu uznal aj tú skutočnosť, že súdny spor   trvá   neprimerane   dlho   čím   došlo   aj   „k   porušeniu   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   I   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd".   Námietky,   že   prieťahy   v   konaní   boli   vyvolané   predovšetkým preložením   zákonnej   sudkyne   a   nedostatočným   počtom   sudcov   na   Okresnom   súde v Bardejove, nie sú dostačujúce a ako také nemôžu ísť na ťarchu účastníka...»

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   a zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 8 C 1030/00 ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného konania: Návrh na začatie konania bol podaný sťažovateľom proti dvom žalovaným osobám o určenie,   že   im   nevzniklo   vlastnícke   právo   k pozemku,   a o zrušenie   registrácie   dohôd Štátnym notárstvom v B. na okresnom súde 29. decembra 2000, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 8 C 1030/00.

Následne vo veci boli vykonané tieto úkony:Zapisovateľka   vyhotovila   úradný   záznam   30.   júna   2001,   v ktorom   uviedla,   že zákonná sudkyňa bola od 1. apríla 2001 až do 30. júna 2001 na odbornej stáži na Krajskom súde v Prešove, a z toho dôvodu v spise neboli vykonané žiadne úkony.

Sudkyňa dala 9. januára 2002 kancelárii pokyn, aby vyzvala žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, doručila žalobný návrh žalovaným a pripojila spis tunajšieho súdu sp. zn. R II 713/89 a R II 2/90.

Sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobný návrh 18. januára 2002.Sudkyňa dala 7. februára 2002 kancelárii pokyn nariadiť termín pojednávania na 20. marec 2002, vyzvať sťažovateľa na predloženie originálov listín, o ktoré opiera svoj nárok, a urgovať vyjadrenie žalovaných.

Žalovaní   sa   podaním   okresnému   súdu   18.   februára   2002 vyjadrili   k žalobnému návrhu.

Sťažovateľ 11. marca 2002 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaných.Okresný súd 20. marca 2002 vykonal súdne pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil sťažovateľ a žalovaný v 2. rade. Okresný súd vypočul účastníkov konania a pojednávanie odročil na 22. marec 2002 za účelom vynesenia rozsudku.

Dňa 22. marca 2002 okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 8 C 1030/00-30 vo veci samej tak, že čiastočne žalobný návrh zamietol a v zostávajúcej časti vylúčil uplatňovaný nárok na samostatné konanie.

Sťažovateľ   25.   apríla   2002   podal   odvolanie   proti   rozsudku   v časti,   ktorou   bol zamietnutý žalobný návrh.

Sudkyňa dala 29. apríla 2002 kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľa na doručenie ďalšieho   rovnopisu   odvolania   pre   žalovaných   a zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podané odvolanie.

Sťažovateľ podaním na okresnom súde 9. mája 2002 doplnil odvolanie o dôvody.Sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie 23. mája 2002.Žalovaní sa podaním okresnému súdu 12. júna 2002 vyjadrili k odvolaniu.

Sudkyňa dala 14. júna 2002 kancelárii pokyn, aby bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Krajský súd v Prešove prevzal 27. júna 2002 predmetný spis.Krajský súd v Prešove 27. novembra 2002 rozhodol uznesením sp. zn. 4 Co 388/02 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd prevzal predmetný spis vrátený Krajským súdom v Prešove 10. januára 2003.Sudkyňa   dala   28.   januára   2003   kancelárii   pokyn,   aby   bolo   doručené   uznesenie Krajského súdu v Prešove účastníkom konania, aby sťažovateľ v zmysle názoru Krajského súdu v Prešove vysloveného v uznesení upravil žalobný petit a predložil geometrický plán v lehote 30 dní pod následkom zastavenia konania.

Sťažovateľ podaním na okresnom súde 19. februára 2003 navrhol okresnému súdu zmenu žalobného petitu v alternatívnej podobe a predložil fotokópiu geometrického plánu.Okresný súd uznesením č. k. 8 C 1030/00-60 zo 7. novembra 2003 opätovne vyzval sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   v petite   žalobného   návrhu   v lehote   10 dní   pod následkom zastavenia konania.

Sťažovateľ podaním na okresnom súde 18. decembra 2003 navrhol okresnému súdu zmenu žalobného petitu.

Sudkyňa dala 31. marca 2004 kancelárii pokyn na pripojenie spisov sp. zn. D 612/89 a D 66/89 a vyžiadanie listov vlastníctva zo Správy katastra v B.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 1030/00-63 z 8. apríla 2004 spojil konanie vedené pod sp. zn. 8 C 1030/00 a 5 C 218/2003 na spoločné konanie. Pripustil čiastočnú zmenu žalobného návrhu a čiastočne zmenu nepripustil a čiastočne konanie zastavil.

Sťažovateľ   1.   júna   2004   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k.   8   C   1030/00-63 z 8. apríla 2004 v časti, ktorým bolo konanie zastavené.

Sudkyňa dala 3. júna 2004 kancelárii pokyn, aby bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Krajský súd v Prešove prevzal 19. júla 2004 predmetný spis. Krajský súd v Prešove 25. októbra 2004 rozhodol uznesením sp. zn. 4 Co 140/04 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Okresný   súd   prevzal   predmetný   spis   vrátený   Krajským   súdom   v Prešove 14. decembra 2004.

Sudkyňa dala 21. januára 2005 kancelárii pokyn nariadiť termín pojednávania na 12. máj 2005 a vyzvať sťažovateľa na predloženie pozemnoknižnej zápisnice.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 1030/00-77 z 21. januára 2005 poučil sťažovateľa o procesných právach a povinnostiach.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 1030/00-78 z 21. januára 2005 vyzval žalovaných, aby   sa   v lehote   30   dní   písomne   vyjadrili   k veci,   a   poučil   ich   o   procesných   právach a povinnostiach.

Sťažovateľ   podaním   okresnému   súdu   28.   februára   2005   požiadal   okresný   súd o oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov   a ustanovenie   právneho   zástupcu   z radov advokátov.

Okresný súd výzvou č. k. 8 C 1030/00-81 zo 17. marca 2005 požiadal sťažovateľa o preukázanie rodinných, zárobkových, majetkových a sociálnych pomerov potrebných na rozhodnutie o jeho žiadosti na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v lehote 10 dní. Sťažovateľ sa vyjadrili k veci podaním okresnému súdu 5. mája 2005.Okresný súd 12. mája 2005 vykonal súdne pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil sťažovateľ a žalovaný v 2. rade. Sťažovateľ vyhlásil, že netrvá na tom, aby ho okresný súd oslobodil od platenia súdnych poplatkov a aby mu ustanovil právneho zástupcu. Okresný súd vypočul účastníkov konania a pojednávanie odročil na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania. Sťažovateľovi uložil v lehote 30 dní predložiť geometrický plán, v ktorom bude zakreslená parcela mpč. 890 kat. úz. M.

Sťažovateľ podaním okresnému súdu 25. mája 2005 oznámil nemožnosť splnenia uloženej úlohy - predložiť geometrický plán.

Sudkyňa dala 11. októbra 2005 kancelárii pokyn nariadiť termín pojednávania na 16. december 2005.

Podaním zo 14. decembra 2005 právny zástupca žalovaných ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania.

Súdneho   pojednávania   16.   decembra   2005   sa zúčastnil   sťažovateľ.   Okresný   súd pojednávanie odročil na 14. február 2006.

Okresný   súd   19.   decembra   2005   požiadal   Správu   katastra   B.   o doručenie pozemnoknižnej vložky, na ktorej je evidovaná parcela č. 890 kat. úz. M.

Správa katastra B. 10. januára 2006 doručila pozemnoknižnú vložku č. 313 kat. úz. M.Súdneho   pojednávania   14.   februára   2006   sa zúčastnil   sťažovateľ   a žalovaný v 2. rade. Po vypočutí sporových strán okresný súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom uzatvorenia dohody. Okresný súd uložil účastníkom konania, aby v lehote 30 dní oznámili, či došlo k dohode.

Sťažovateľ 17. marca 2006 oznámil okresnému súdu, že k dohode medzi sporovými stranami nedošlo.

S súdnom spise je založené potvrdenie z 15. januára 2007, že vec sp. zn. 8 C 1030/00 bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie do senátu 5 C.

V súdnom   spise   je   založené   potvrdenie   zo   7.   septembra   2007,   že   vec   sp.   zn. 8 C 1030/00 bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie do senátu 3 C.

Sudca dal 26. marca 2008 kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 30. apríl 2008.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 1030/00-111 z 26. marca 2008 poučil sťažovateľa o procesných právach a povinnostiach.

Okresný súd uznesením č. k. 8 C 1030/00-112 z 26. marca 2008 poučil žalovaných o procesných právach a povinnostiach.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu k stavu právnej istoty účastníka konania dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (II. ÚS 219/04).

1.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02,   III. ÚS 111/02,   IV.   ÚS   74/02)   zohľadňuje tri   základné kritériá,   ktorými   sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.1 Ústavný súd konštatuje, že predmetom posúdenia je občianskoprávne konanie (rozhodovanie   o   určenie   vlastníckeho   práva   a neplatnosti   dohôd   registrovaných   štátnym notárstvom),   ktoré   sa   začalo 29.   decembra   2000,   teda   pred   viac ako siedmimi   rokmi, uskutočnili   sa   v ňom   pojednávania   vedené   okresným   súdom,   vo   veci   bolo   vyhlásené meritórne   rozhodnutie   okresného   súdu,   ktoré   bolo   zrušené   odvolacím   súdom,   a nie   je k dnešnému dňu právoplatne skončené. Konanie okresného súdu v prerokúvanej veci možno hodnotiť ako konanie, ktoré nie je právne a fakticky zložité.

1.2   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ svojím konaním nespôsobil zásadné prieťahy v konaní, aj keď v priebehu konania menil petit žaloby a žiadal okresný súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovenie advokáta, od tejto žiadosti však neskôr ustúpil. Uvedenou   činnosťou   sťažovateľ   neprispel   k plynulému   a efektívnemu   priebehu   súdneho konania,   hoci   formálne konal   konformne   s procesnoprávnou   úpravou   (Občiansky   súdny poriadok,   pozn.).   Uvedené   správanie   sťažovateľa   ale   nemalo   priamu   súvislosť   s nižšie zistenou dobou nečinnosti okresného súdu (bod 1.3), preto na ňu ústavný súd neprihliadal.

1.3   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej občianskoprávnej   veci,   pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľa, ústavný súd zistil, že okresný súd bol v určitých obdobiach nečinný, pričom plynulému prerokovaniu danej veci nebránila žiadna zákonná prekážka (napr. rozhodnutia II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a   z   pripojených   dokumentov,   ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatoval zbytočné prieťahy v období od 29. decembra 2000 do 9. januára 2002 (okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku) v trvaní viac ako 1 rok, keď bol okresný súd nečinný, resp. nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza. K ďalším zbytočným prieťahom v konaní došlo v čase od 17. marca 2006 do 27. marca 2008 (sudca poučil účastníkov sporu o procesných právach a povinnostiach).

Zistené prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 8 C 1030/00 vedenom okresným súdom predstavujú spolu viac ako tri roky.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v konaní,   ústavný   súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3.   V náväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané   finančné   zadosťučinenie   (čl.   127   ods.   3   ústavy   a   §   56   ods.   4   zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ   žiadal   priznať primerané finančné   zadosťučinenie   v   sume   60 000   Sk z dôvodov uvedených v časti I odôvodnenia nálezu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie.

Pri   určení   jeho   výšky   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad   spravodlivosti,   z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa   (pozri   body   1.1   až   1.3   tejto   časti   odôvodnenia) považuje za primerané v požadovanej sume 60 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Ústavný súd ďalej uvádza, že v konaní pred ústavným súdom platí podľa § 36 ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   zásada,   že   účastník   konania   uhrádza   trovy   konania   zo svojho. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   rozhodol   aj   o úhrade   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa.   Právna zástupkyňa   sťažovateľa   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a príprava zastupovania, písomné podanie z 3. marca 2008 a 21. apríla 2008. Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky   č. 655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   v znení   neskorších predpisov) za rok 2008 je jedna šestina z výpočtového základu 19 056 Sk, t. j. 3 176 Sk a trikrát režijný paušál 190 Sk. Za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom patrí advokátke odmena v celkovej sume 10 098 Sk.

Keďže   ústavný   súd   po   splnení   podmienok   ustanovil   sťažovateľovi   právnu zástupkyňu   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   uložil   Kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenej právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   sa   na   konanie pred   ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008