I. ÚS 23/94
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte, predbežne prerokoval podnet ⬛⬛⬛⬛. bytom vo veci vrátenia majetku konfiškovaného jeho neb. starému otcovi a takto
r o z h o d o l
Podnet ⬛⬛⬛⬛ sa o d m i e t a pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e
Podnetom zo 7. februára 1994 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vrátenia majetku konfiškovaného v roku 1946 jeho neb. starému otcovi
na základe Dekrétu prezidenta republiky č. l08/l945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a o Fondoch národnej obnovy.
Ústavný súd Slovenskej republiky, ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, rozhoduje v rámci právomoci taxatívne vymedzenej Ústavou Slovenskej republiky v siedmej hlave, prvý oddiel. Jej obsahom však nie je rozhodovanie o zmiernení krívd v podobe vydania hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, ktoré v rozhodnom období prešli na štát alebo inú právnickú osobu, ich pôvodným vlastníkom alebo ďalším oprávneným osobám. Rozhodovanie v týchto veciach bolo konkrétnymi zákonmi, vydanými v rokoch 1990 - 1992 zverené iba tým štátnym orgánom, ktoré boli v nich vymenovane, pričom uplatnenie požiadaviek na zmiernenie krívd bolo možné iba v lehotách v nich uvedených, ktoré nebolo možné prekročiť.
Zákony o zmiernení krívd, vydané v uvedenom období, striktne upravovali zásady, podľa ktorých si pôvodní vlastníci alebo ďalšie oprávnené osoby mohli uplatniť svoje požiadavky na vydanie nehnuteľných alebo hnuteľných vecí. Postup obsiahnutý v týchto zásadách nebolo možné v žiadnom smere meniť alebo prispôsobovať rôznym okolnostiam.
Na základe podneu fyzickej alebo právnickej osoby môže Ústavný súd Slovenskej republiky začať konanie vtedy, ak namietajú porušenie svojich práv. V danom prípade však podnecovateľ neuplatnil predpísaným spôsobom u príslušných subjektov a v zákonnej lehote požiadavku na vydanie vecí, konfiškovaných ich vlastníkovi (právnemu predchodcovi navrhovateľa) v roku 1946. Preto neprichádza do úvahy možnosť namietať porušenie jeho práva podnetom na Ústavnom súde Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Z predchádzajúceho konštatovania vyplýva, že podnet ⬛⬛⬛⬛, ktorým požadoval od Ústavného súdu Slovenskej republiky, aby rozhodol vo veci, ktorá bola všeobecne záväznými právnymi predpismi zverená do právomoci konkrétnym štátnym orgánom, v presne vymedzenom časovom období, nemá zákonnú oporu.
So zreteľom na uvedené rozhodol Ústavný súd Slovenskej re-publiky podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať
opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 19
Za správnosť vyhotovenia ⬛⬛⬛⬛ JUDr. Richard Rapant