znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 23/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť R. B. (pôvodne Č.), L., prechodne bytom N., zastúpenej JUDr. S. J., B., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Senica   v konaní   vedenom   pod sp. zn. SI-6 Rob 1/2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 21. septembra 2007 doručená sťažnosť R. B. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti   v   primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. SI-6 Rob 1/2002.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 21. júna 1999 okresnému súdu návrh na začatie konania s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd však podľa skutočností   uvádzaných   v sťažnosti   do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   vo   veci platobný rozkaz nevydal ani nenariadil pojednávanie.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:„Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   bolo   porušené   postupom   Okresného   súdu   v Senici,   v konaní   pod   sp.   zn.   SI-6 Rob/1/2002. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Senici, aby v konaní vedenom pod sp. zn. SI-6 Rob/1/2002   konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný   súd   priznáva   R.   B.   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100.000,-   Sk. Okresnému súdu v Senici ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 7.492,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky – JUDr. S. J.,(...)“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený a tiež návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba.

Čo   sa   týka   oprávnenej   osoby   na   podanie   sťažnosti,   ústavný   súd   už   pri   svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba, ak ide o ochranu jej základných práv. Namietať porušenie   práv   inej   osoby   môže   iba   zákonný   zástupca   takej   osoby.   Zákonný   zástupca v takom prípade môže namietať porušenie práv, dokiaľ zákonné zastúpenie trvá, ak to nie je v rozpore s účelom zastúpenia.

Sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru   podala   sťažovateľka   vo   svojom   mene.   Ústavný   súd   zo   spisového   materiálu okresného súdu sp. zn. SI 6 Rob 1/2002 zistil, že žalobu v uvedenej veci podal 29. mája 2001   okresnému   súdu   R.   Č.,   manžel   sťažovateľky,   ktorému   svoju   pohľadávku 10 500 Sk s prísl. postúpila zmluvou z 10. mája 2000. V konaní vedenom okresným súdom bol účastníkom R. Č. až do 24. novembra 2002, kedy zomrel. Okresný súd sa o úmrtí R. Č. dozvedel 26. mája 2004 z oznámenia Registra obyvateľov Slovenskej republiky v B. vo veci sp. zn. SI-4 C 134/2001 a táto skutočnosť bola vyznačená v konaní sp. zn. SI 6 Rob 1/2002 17. apríla 2007. Dedičské konanie po R. Č. bolo vedené na Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 23 D 677/2004 s dedičmi L. Č., N. B., I. B. a so sťažovateľkou.

Okresný súd vo veci, v ktorej sťažovateľka namieta prieťahy v konaní, sa o smrti pôvodného žalobcu v predmetnom spore dozvedel až 17. apríla 2007, keď ihneď vyzval dedičov, aby oznámili, či trvajú na pokračovaní v konaní. JUDr. S. J., právny zástupca sťažovateľky, okresnému súdu síce oznámil, že navrhuje vo veci pokračovať, ale bez toho, aby označil adresu jedného z dedičov (L. Č.) a aby uviedol, ktorý z nich prevzal v konaní uplatnenú pohľadávku, čím podstatne sťažil ďalší postup okresného súdu.

V občianskoprávnych veciach sa vyžaduje, aby účastníci poskytli súdu súčinnosť, ktorú   predpokladá   zákon   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (§ 1, § 6, § 101, § 120 OSP). Preto prieťahy spôsobené pasívnosťou sťažovateľky (roky 2002 až 2007), nemôžu byť dôvodom na výrok o porušení čl. 48 ods. 2 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V nadväznosti   na   toto   rozhodnutie   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2008