znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 23/05-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júla 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. J. M. a A. M., obaja bytom Ž., zastúpených advokátkou JUDr. J. O., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 17/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 17/99   p o r u š i l základné právo JUDr. J. M. a A. M., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   C   17/99 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. J. M. a A. M.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume   40   000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III   p o v i n n ý   im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. J. M. a A. M.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk (slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý   im vyplatiť na účet advokátky JUDr. J. O., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 3. februára 2005 č.   k.   I.   ÚS   23/05-8   prijal podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. J. M. a A. M., obaja bytom Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. L. P., K., ktorou sťažovatelia namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 17/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Právna zástupkyňa sťažovateľov podaním doručeným ústavnému 17. júna 2005 oznámila,   že   ukončila   právne   zastupovanie   sťažovateľov „z dôvodu   pozastavenia advokátskej   licencie“, a zároveň   oznámila   ústavnému   súdu,   že   právne   zastúpenie sťažovateľov v danom konaní pred ústavným súdom preberá advokátka JUDr. J. O., K.

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia 12. januára 1998 podali na Okresnom súde Bratislava   I   návrh   proti   odporcovi   Š.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   aj   „žalovaná“),   na vyslovenie neplatnosti zrušenia leasingovej zmluvy č. 113658. Toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 12 C 9/98. Dňa 14. novembra 1998 oznámil Okresný súd Bratislava I sťažovateľom, že vec postupuje na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému podľa § 85 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Sťažovatelia tvrdia, že od posledného pojednávania, ktoré sa konalo 27. júna 2001, až do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd vo veci nekonal. Sťažovatelia 12. novembra 2004 podali sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, na ktorú do dňa podania svojej sťažnosti   nedostali odpoveď.   Týmto sťažovatelia považujú za vyčerpané opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   im   zákon   na   ochranu   ich základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje.   Na   základe   uvedeného   sťažovatelia v sťažnosti   tvrdia,   že   nečinnosťou   príslušného   okresného   súdu   od   12.   júla   1999 „boli porušené ich základné práva a slobody zaručené Ústavou SR v čl. 48 ods. 2, a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Vzhľadom na uvedené okolnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:

1.   Určuje sa,   že základné právo JUDr.   J.   M.   a A.   M.   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 17/99 bolo porušené.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   C   17/99 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   J.   M.   a A.   M.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 490.000,- Sk, ktoré je povinný Okresný súd Bratislava III. vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. JUDr. J. M. a A. M. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.302,- Sk (...), ktoré je povinný Okresný súd Bratislava III. vyplatiť na účet JUDr. L. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. M. K., listom z 2. júna 2005 sp. zn.   Spr   3228/05   a právna   zástupkyňa   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 23. júna 2005.

3. 1. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že:„(...) Vec prejednáva a rozhoduje sudkyňa Mgr. I. F. Dňa 12.   7.   2001 bol súdu doručený návrh navrhovateľov 1) a 2) na pripustenie zmeny petitu žaloby a vyjadrenie k stanovisku odporcu.

Je pravdou, že súd o tomto procesnom návrhu doposiaľ nerozhodol, resp. odvtedy vo veci nekonal, poukazujem však na to, že od 1. 1. 1997, kedy Okresný súd Bratislava III prevzal agendu zrušeného Okresného súdu Bratislava – vidiek, je náš súd preťažený, stalo sa   totiž,   že   sudcovia   bývalého   Okresného   súdu   Bratislava   –   vidiek   nastúpili   na novovzniknuté súdy, na iné súdy, stáže. Z bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek dnes pôsobia na občianskoprávnom úseku súdu dvaja sudcovia.

Sudkyňa Mgr. F. pracuje v oddelení s viac ako 500 nevybavenými vecami, čo naozaj znemožňuje s nimi riadne, systematicky a bez prieťahov konať.

Podotýkam,   že   také   stavy   sú   prakticky   vo   všetkých   súdnych   oddeleniach občianskoprávneho úseku súdu.

Pokiaľ však štát nebude ochotný riešiť personálnu situáciu na súdoch navýšením počtu sudcov, stavy v súdnych oddeleniach sa nezlepšia.

Na ústnom pojednávaní netrvám.“

3. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu podpredsedu okresného súdu uviedla, že:

„Na základe Vašej výzvy zo dňa 17. 6. 2005 Vám týmto oznamujem, že navrhovatelia netrvajú na prejednaní veci na ústnom verejnom pojednávaní, nakoľko všetky dôkazy ako aj právne dôvody podania sťažnosti boli uvedené v samotnom návrhu zo dňa 25. 1. 2005. K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava III k spis. zn.: 28 C 17/99 podotýkam, že prieťah   v konaní   nenastal   len   po   podaní   návrhu   navrhovateľov   na   pripustenie   zmeny žalobného petitu zo dňa 11. 7. 2001, ale ešte aj skôr po tom, čo Okresný súd Bratislava III zaslal   stanovisko   odporcu   k návrhu   bez   uloženia   povinnosti   vyjadriť   sa   k nemu   zo   dňa 12. 7. 1999. Tento prvý prieťah trval cca 2 roky a druhý prieťah v konaní trvá odo dňa 27. 6. 2001 až dodnes, čo predstavuje cca 4 roky.

Zároveň nedostatočné personálne obsadenie súdu nepovažujem za dôvod, ktorý by mohol ospravedlniť takéto markantné prieťahy v konaní, kedy súd nekoná nielen 2 či 3 mesiace, ale niekoľko rokov!!!

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhujeme, aby Ústavný súd SR po prešetrení veci vydal tento nález:

Určuje   sa,   že   základné   právo   JUDr.   J.   M.   a A.   M.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod spis. zn. 28 C 17/99 bolo porušené. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod spis. zn. 28 C 17/99 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

JUDr. J. M. a A. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 490.000,- Sk (...), ktoré je povinný Okresný súd Bratislava III vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

JUDr. J. M. a A. M. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.953,- Sk (...), za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, sťažnosť a vyjadrenie k stanovisku odporcu), ktoré je povinný Okresný súd Bratislava III vyplatiť na účet advokátky JUDr. J. O. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 28 C 17/99:

Dňa 14. januára 1998 podali sťažovatelia na Okresnom súde Bratislava I žalobný návrh „o vyslovenie zrušenia neplatnosti leasingovej zmluvy č. 113658 zo 6. 2. 1996“ proti spoločnosti Š., s. r. o., B. Veci bola pridelená sp. zn. 12 C 3/98.

Dňa 16. novembra 1998 boli sťažovatelia vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 1. decembra 1998 sťažovatelia uhradili súdny poplatok.Dňa   9.   februára   1999   Okresný   súd   Bratislava   I   postúpil   vec   Okresnému   súdu Bratislava III ako súdu miestne príslušnému podľa § 85 ods. 2 OSP. Vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 28 C 17/99.

Dňa   11.   marca   1999   okresný   súd   požiadal   obchodný   register   o zaslanie   výpisu ohľadom spoločnosti Š., s. r. o.

Dňa   27.   apríla   1999   súd   zaslal   žalovanej   na   vyjadrenie   žalobný   návrh   a   vyzval sťažovateľov   na zaslanie dedičského   rozhodnutia   po ich   zomrelom   synovi   JUDr.   J.   M. (ďalej len „poručiteľ“).

Dňa 1. apríla 1999 bol okresnému súdu doručený výpis z obchodného registra.Dňa 13. mája 1999 súd vyzval sťažovateľov na predloženie dedičského rozhodnutia po poručiteľovi v lehote 5 dní od doručenia výzvy.

Dňa   21.   mája   1999   sťažovatelia   zaslali   súdu   potvrdenie   od   notára,   ktorým   bolo osvedčené, že sú dedičmi po poručiteľovi.

Dňa 2. júna 1999 žalovaná doručila súdu vyjadrenie k návrhu.Dňa 2. júla 1999 bol úpravou kancelárii súdu daný pokyn, aby doručila vyjadrenie žalovanej sťažovateľom.

Dňa 7. mája 2001 bolo nariadené pojednávanie na 27. jún 2001.Dňa 10. mája 2001 bol spísaný úradný záznam o tom, že na okresnom súde podala žalovaná   spoločnosť   20.   apríla   1998   žiadosť   o prijatie   do   notárskej   úschovy   finančnej čiastky   48   041,50   Sk   pre   poručiteľa.   Na   základe   uznesenia   okresného   súdu   č.   k. 22 Ns 47/98-34   z   11. decembra   2000   bola   finančná   čiastka   48   041,50   Sk   vydaná sťažovateľom.

Dňa 27. júna 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   s tým,   že   sťažovatelia   v lehote   15   dní   predložia   písomný   návrh   na   zmenu (upresnenie) návrhu tak, aby tento bol v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 OSP, aby bolo z neho jasné, akého konkrétneho nároku a na akom skutkovom základe sa ho sťažovatelia domáhajú, „pričom   zmena   petitu   musí   byť   vykonaná   tak,   aby   bol   žalobný   petit   určitý, zrozumiteľný   a vykonateľný,   vyjadrený   jednoduchým   výrokom   ohľadom   uplatňovaného nároku a to pod následkom zastavenia konania neodstránením vady návrhu v tejto časti“.Dňa 12. júla 2001 sťažovatelia (zastúpení splnomocneným advokátom) doručili súdu svoj „návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby a vyjadrenie k stanovisku odporcu“.Dňa 10. septembra 2002 právna zástupkyňa žalovanej oznámila súdu, že ukončila jej právne zastupovanie.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 17/99 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval   ústavný   súd   aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   tohto občianskoprávneho konania, ktoré trvá viac než šesť rokov, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní   k zbytočným prieťahom. Ústavný súd už vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky vzťahu nedostatkov žaloby   (návrhu   na   začatie   konania)   a   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy zdôraznil, že s týmto základným právom je málo zlučiteľný taký postup štátneho orgánu (súdu), ktorého výsledkom je, že až po niekoľkých rokoch od začatia konania (v danom prípade 27. júna 2001) súd pristupuje ku kvalifikovanej   výzve   adresovanej   žalobcovi   (navrhovateľovi),   aby   odstránil   nedostatky svojho   návrhu   v občianskom   súdnom   konaní,   teda   k výzve,   ktorá   svojou   povahou   patrí k úkonom   vykonávaným   spravidla   na   začiatku   občianskeho   súdneho   konania   (mutatis mutandis I. ÚS 21/00, I. ÚS 33/01). Táto okolnosť (nedostatky návrhu) teda sama osebe nemôže ospravedlniť nečinnosť okresného súdu ani urobiť sťažovateľov zodpovednými za vzniknutý prieťah (pozri napr. I. ÚS 47/96). Preto na posúdenie otázky, či a v akej miere sa táto okolnosť prejavila v danej veci na dĺžke konania, bolo ešte potrebné preskúmať postup okresného súdu pri odstraňovaní uvedeného nedostatku návrhu.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období od 2. júla 1999 do 7. mája 2001 (desať mesiacov) a od 12. júla 2001 až dosiaľ (takmer štyri roky). Okresný súd teda počas štyroch rokov   a desiatich   mesiacov   vo   veci   nevykonal   prakticky   žiadny   úkon   smerujúci k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   ako   žalobcovia   v   napadnutej veci počas   súdneho   konania   nachádzajú,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. V súvislosti s obranou okresného súdu spočívajúcou v tvrdení, že „náš súd preťažený, stalo sa   totiž,   že   sudcovia   bývalého   Okresného   súdu   Bratislava   –   vidiek   nastúpili   na novovzniknuté súdy, na iné súdy, stáže. Z bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek dnes pôsobia   na   občianskoprávnom   úseku   súdu   dvaja   sudcovia.   Sudkyňa   Mgr.   F.   pracuje v oddelení   s viac   ako   500   nevybavenými   vecami,   čo   naozaj   znemožňuje   s nimi   riadne, systematicky a bez prieťahov konať“, treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či   bolo   porušené   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   za   tým   účelom   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 490 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   najmä   vzhľadom   na   dlhodobú   bezdôvodnú nečinnosť   okresného   súdu   považuje   za   primerané   vo   výške   40   000   Sk   pre   každého sťažovateľa.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 7 953 Sk z dôvodu trov ich právneho zastúpenia.

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 25. januára 2005 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 23. júna 2005). Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2005, patrí odmena pre jedného sťažovateľa v sume 2 501 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola však znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 2 000,80 Sk. Spolu s režijným paušálom k tomuto úkonu (150 Sk v roku 2005) tvorí táto náhrada trov za jeden úkon vykonaný v roku 2005 sumu 2 150,80 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb.   V prípade   dvoch   sťažovateľov   tvorí   táto náhrada trov právneho zastúpenia zaokrúhlene celkove sumu 12 905 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovatelia   si   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v sume 7 953 Sk, ústavný súd - keďže   to   nie   je   v rozpore   s platnými   súvisiacimi   predpismi   -   im   priznal   náhradu   trov právneho   zastúpenia   v požadovanej   výške,   tak   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2005