znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 23/04-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. E. Ö., bytom K., a Mgr. K. Ö., bytom B., vo veci porušenia   ich   práv   podľa   čl.   46   ods.   1,   2   a 3   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky, čl. 6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   Listiny základných   práv   a slobôd,   Občianskeho   zákonníka,   Trestného   poriadku   a Občianskeho súdneho   poriadku   postupom   Okresného   súdu   v   Komárne   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 4 C 66/02 a postupom Krajského súdu v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Co 75/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. E. Ö. a Mgr. K. Ö.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2004   doručená   sťažnosť   MUDr.   E.   Ö.,   bytom   K.,   a Mgr. K.   Ö.,   bytom   B.   (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie ich práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) bez označenia konkrétneho ustanovenia, Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13), Trestného poriadku (§ 158) a Občianskeho súdneho poriadku (§ 122 ods. 1, § 123, § 153 ods. 1) postupom Okresného súdu v Komárne (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 66/02 a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Co 75/03. Zároveň žiadali zrušiť napadnuté uznesenia všeobecných súdov a prikázať vec na ďalšie konanie, ako aj priznať im „1.000.000.- Sk nemajetkovú ujmu za dlhoročné útrapy a žitie v neistote šikanovaní a terorizovaní“.  

Sťažovatelia   uviedli,   že   sťažnosť   podali   „v   súlade   a totožne   so   svojím   návrhom podaným   na   NS   SR   Bratislava   dňa   19.   decembra   2003   (...).   Zatiaľ   o našom   predom uvedenom návrhu na NS SR Bratislava nemáme žiadne informácie (...)“. Ďalej sťažovatelia v časti   sťažnosti   označenej   ako   „Vady   konania“   uviedli:   „Aj   tieto   udávame   v súlade a totožne uvedené v našom návrhu podanom na NS SR Bratislava zo dňa 19. decembra 2003 v jej čl. II vo vadách konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pretože   sa   sťažovatelia   rovnakej   ochrany   svojich   práv   domáhajú   v konaní   pred Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky,   nie   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   splnená podmienka na to, aby o ich sťažnosti, ktorej predmetom sú rovnaké námietky o porušení základných práv a slobôd sťažovateľov, rozhodoval ústavný súd. Okrem toho, ústavný súd ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   nemá   v žiadnom   prípade   právomoc rozhodovať o námietkach týkajúcich sa porušenia práv sťažovateľov podľa Občianskeho zákonníka, Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po jej predbežnom prerokovaní v senáte   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nedostatok   svojej právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2004